.obrazy nám ukazujú možnosti. Často je to fantázia, ktorá nás prevedie realitou.“ Autorkou tohto výroku je Mae Jemison, prvá čierna Američanka, ktorá sa v roku 1992 zúčastnila letu do vesmíru na raketopláne Endeavour. Ako dieťa vyrastajúce v 60. rokoch ju k budúcej kariére inšpirovala postava z legendárneho sci-fi seriálu Star Trek. Išlo o poručíčku Uhuru, čiernu komunikačnú dôstojníčku vesmírnej lode Enterprise. V čase, keď mali čierni Američania problém nájsť si solídnejšie zamestnanie, vystupovala v televízii černoška, ktorá mala dôstojnícku hodnosť a dôležité miesto v lodnej posádke. Herečka Nichelle Nichols, ktorá Uhuru stvárnila, inšpirovala celú generáciu svojich krajanov. Keď chcela po prvej sérii zo seriálu odísť, sám Martin Luther King ju presvedčil, aby zostala. Astronautka Mae Jamison pritom nebola jediná, ktorú seriálová postava ovplyvnila. Herečka Whoopi Goldbergová ako malé dievča vraj po zhliadnutí jednej epizódy radostne oznámila rodičom: „Práve som videla v televízii čiernu ženu. A nerobila slúžku.“

Príbeh raketoplánu sa po troch desaťročiach končí. Aj najvyspelejšie krajiny šetria práve na svojich vesmírnych programoch. Nový impulz pre kozmonautiku by však mohol prísť z Číny či od priekopníckych súkromných firiem. Aká budúcnosť čaká lety do vesmíru? A prečo vlastne vybledli tie veľké sny o zdolaní vesmíru?

Požiar dlhovej krízy už ohrozuje aj tretiu najväčšiu ekonomiku eurozóny. Pritom Taliansko je príliš veľké, aby ho ostatní zachránili. V čom tkvie jadro problému tejto krajiny? A podarí sa jej dostať z dlhovej pasce vlastnými silami?   

Kritizuje životný štýl britskej spodiny a tvrdí, že Aziati sú možno noví nositelia „buržoáznych cností“. Viac ako kolonializmus vraj poškodili tretí svet socialistické experimenty domácich vládcov. A teší sa už na Singapur. Srílansko-britský ekonóm Razeen Sally.  

Nemecká politická scéna je v týchto dňoch konfrontovaná s radikálnym návrhom, ktorý by prekopal daňové právo a zaviedol v najväčšej európskej ekonomike rovnú daň vo výške 25 percent. Úspech takéhoto podujatia by mal nepochybne vplyv aj na slovenské hospodárstvo.

Keď bola niekedy pred rokom a pol slovenská politická scéna prvý raz konfrontovaná s otázkou, aký postoj zaujať voči Grécku, jeden ľavicový intelektuál o tom napísal patetický článok. Neargumentoval ekonomicky, právne či politicky, ale cez fiktívne dejinné záväzky. Vraj dnes Grékom musíme pomôcť, lebo niekedy pred 2 400 rokmi položili základy európskej civilizácie, zahnali Peržanov a okrem toho sme ich už raz zradili – v roku 1204, keď križiaci vyplienili Konštantínopol. Chýbala už len vsuvka o Cyrilovi a Metodovi (tiež prišli z Grécka)...

Dvadsať rokov sa venuje krízovému manažmentu. Naposledy zachránil výrobu injekčných striekačiek v spoločnosti Chirana T. Injecta v Starej Turej. Pred dvoma rokmi bola takmer mŕtva a dnes expanduje. O osudových rozhodnutiach sme sa rozprávali s krízovým manažérom Teodorom Lysákom.

Inflácia je starší jav než peniaze samotné. Teda ak za peniaze považujeme len bankovky a mince. Domorodí divosi na tichomorskom ostrove Yap používali po stáročia ako platidlo veľké okrúhle vápencové kamene s otvorom uprostred.

Obyvateľov Slovenska v uplynulých mesiacoch nepríjemne zaskočilo zdražovanie. Aké sú príčiny rastúcej inflácie? Príde opäť k jej zníženiu? Čo s infláciou môže urobiť vláda? A čo má robiť človek, ktorý sa v inflačných časoch prirodzene obáva o svoje úspory?

Ministerstvo hospodárstva malo možno pomenovať svoj program stovky opatrení na zlepšenie podnikateľského prostredia „Cililing“ namiesto „Singapur“. Ušetrilo by si aspoň uštipačné otázky o tom, či chce u nás vláda po vzore ázijskej krajiny zaviesť aj trest smrti a palicovanie.