Libanon, pred časom oáza relatívnej stability na Blízkom východe, zažíva vlnu protestov. „Smrdíte!“ odkazujú davy politikom. Hrozí Libanonu občianska vojna alebo má šancu zmeniť svoj vývoj k lepšiemu?

Prečo nejdú utečenci zo Sýrie radšej do susedných štátov? Nemali by ich prijímať moslimské krajiny, keďže tam nehrozí konflikt kultúr? V súvislosti s utečeneckou krízou počúvame aj tieto otázky. Čo je na nich pravdy a čím pravdu skresľujú?

Sýrska občianska vojna je ako tragické perpetuum mobile. Tí, ktorí dúfali, že sa skončí bez zásahu zvonku a priveľmi nepresiahne hranice Sýrie, sa prerátali. Európa aj USA vidia, že niečo robiť treba. Európe to pripomenuli utečenci. Spojeným štátom zase Moskva.

V poslednom období sa to na európsky projekt len tak valí. Spoločná mena je pod paľbou už dávno, teraz sa v základoch otriasa Schengen. Pritom dohoda o spoločnom priestore (takmer) bez hraníc je podľa niektorých dušou európanstva. A čo už s kontinentom bez duše?

Londýnčania svoje metro milujú, ale čoskoro ho možno aj znenávidia, prinajmenšom dočasne, pretože odborári ohlásili rozsiahly štrajk zamestnancov podzemnej dráhy.

Kanadské mestečko Gander má iba 11-tisíc obyvateľov, ale miesto v dejinách isté. Pomenovali podľa neho kráter na Marse a vesmírnu loď zo Star Treku. Prečo? Pre jeden príbeh, ktorý mnohí považujú za hoax.

Poľský prezident Andrzej Duda znepokojil západných spojencov. V rozhovore pre Financial Times kritizoval NATO, že považuje Poľsko iba za nárazníkovú zónu, nie za plnoprávneho spojenca. Prečo to hovorí? A ak je nárazníkom Poľsko, čím je celá stredná Európa?

Tom Waits napísal báseň o Keithovi Richadsovi. Marína Gálisová ju preložila. „Jeho moč je modrý,“ charakterizuje americký pesničkár gitaristu z The Rolling Stones.

Turecko sa po desaťmesačnom váhaní rozhodlo, že pristúpi ku koalícii, ktorá pod vedením USA bojuje proti Islamskému štátu. Neprešlo ani pár dní, a už sa ozvali hlasy, že Američania si vybrali zlého spojenca.

„Je tu strašne veľa zelene a opustených domov,“ hovorí mi animátorka, ktorá je pôvodom z Filipín, má talianske občianstvo, vyrástla v Miláne a do Kalábrie prišla ako vyplašená veľkomešťanka. „Vyzerá to tu ako v divočine.“ Z agentúry jej volali, že ju na stanici vyzdvihne jeden muž – a prišli traja.