Keď ide o deti, všetci v sebe nájdeme zásoby mravného rozhorčenia i nadmerné vedomie povinnosti. (Aj postava Bolka Polívku v Kurvahošigutentágu.) Štát ho nachádza predovšetkým – napokon, jednou z jeho úloh je vyhľadávať údajné nedostatky reality a potom ich s veľkou pompou naprávať.

Economist ešte pred pár dňami písal, že západní turisti nemusia z Egypta utekať. Vraj majú aj lepšiu možnosť: byť svedkami týchto historických okamihov. Už vtedy, a to sa ešte nezačal pohon na novinárov v Káhire, som z toho mala zmiešané pocity.

Dvadsiaty štvrtý január 2011, 16.32, moskovské letisko Domodedovo. Samovražedný atentátnik – a možno viacerí atentátnici – tu odpálili nálož, ktorá zabila 35 ľudí, zranila ich 168, z toho takmer 50 zranených je vo veľmi vážnom stave, uvádzajú ruské médiá.

Živo si spomínam na časy, tesne pred vstupom Slovenska do Európskej únie, keď tých zopár ľudí, ktorí neboli nadšene za, dostávalo nálepku bláznov. Keď sa vyjadrili, že Európska únia je molochom etatizmu, ktorý reguluje, čo sa len regulovať dá, a čo nereguluje, to regulovať chce, vyslúžili si výsmech.

Zamýšľať sa nad tým, či je Julian Assange hrdina, je marením času. Nie je to ani Robin Hood, ani spasiteľ sveta. Časť verejnosti ho tak vníma, to však nič nemení na skutočnosti, že je to jednoducho bulvárny vydavateľ.

Banská Bystrica si užila hanby dosť. Pôsobenie primátora Igora Presperína bolo však aspoň hanbou lokálneho charakteru. Potom prišiel Ivan Saktor, a to už aj mnohí pravicovo zmýšľajúci Bystričania dostali pocit, že Presperín bol mierne lepší. Ale iba preto, že nebol neslávne preslávený po celom Slovensku.

Chvíľu som dúfala, že je to hoax. Dvanásť ruských študentiek žurnalistiky vraj nafotilo pikantný kalendár venovaný Vladimírovi Putinovi!

Na Slovensku, hoci to vždy tak nevyzerá, nežije až toľko nacionalistov. Možno tu naozaj prevláda oná neslávne preslávená holubičia nátura. Niežeby sme boli načisto mierumilovní, ale v pravej chvíli dáme prednosť domácemu pokoju. A to je dobre, aj keď tejto pravej chvíli často predchádza aspoň formálne zatínanie pästí a prskanie jedovatých slín.

Keď toto píšem, Británia získala novú vládu. Nemyslím, že na Downing Street niekto očakáva môj názor, ale nejako mi nedá.

Pýta sa ma môj syn pri štedrovečernom stole, či som ako decko tiež jedávala vianočné oblátky. Po krátkej úvahe odhadnem, že áno, ale trochu iné. „Na tých kupovaných nebol kríž, vieš?“ pokúšam sa vysvetliť rozdiel.