Optimizmus sa v spojitosti s pandémiou akosi nepatrí. Akoby každý, kto poukazuje na to, že reálny vývoj nemusí kopírovať tragické modely, popieral vážnosť situácie. Ale opak je pravda.

Je dobré mať veľa testov na koronu? Áno. Je dobré zachytiť v populácii čo najviac prípadov? Áno, teoreticky by to tak malo byť. Žiaľ, na Slovensku sme zaviedli systém, v ktorom práve toto môže byť osudné.

Čísla vypovedajú o realite vtedy, keď sa na ne pozrieme správne. Z vyše dvoch miliónov ľudí, u ktorých sa vo svete potvrdila nákaza novým koronavírusom, je takmer tretina v USA. Je to taký horor, ako sa zdá? A čo s tým má americký duch nezlomnosti?

Najhoršie problémy Slovenska v dnešnej kríze nie sú výsledkom pandémie. Ona ich len zvýraznila. Desaťročia sa tu žilo na dlh, pestovali sa ekonomické i sociálne mýty, neriešili sa ťažkosti ľudí. Korona nám za to len zrýchlene a brutálne vystavuje účet. Skúsime s tým ešte niečo urobiť?

Sme v kľúčovom momente. Akokoľvek vyzerajú štatistické krivky, väčšina krajín si musela uvedomiť, že dlhodobé obmedzenia majú kruté dopady – práve na zdravie a životy obyvateľov.

To, že kríza môže byť príležitosť, teoreticky vieme, prakticky sa k tomu prepracúvame. Sú fajn príklady, že to naozaj ide.

Krajiny bojujú so šírením nového koronavírusu a ochorenia Covid-19 rôznymi stratégiami. Ešte sa nedá úplne zhodnotiť, ktoré sú dobré a ktoré zlé. Už teraz však vidieť príklady dobrej praxe: tie, kde zjavne „niečo“ funguje.

Biohacking je výraz, ktorý pôsobí novo, revolučne, pre niekoho extrémne. V skutočnosti však označuje úsilie, ktoré je staré ako ľudstvo samo. Snahu vylepšiť seba, svoje výkony. Svoje ja.

Z mnohých strán počuť, že našou jedinou vakcínou je disciplína. Nedá sa spochybniť, že aj ona má svoje výhody. Ale disciplinovane možno vpochodovať aj do sebazničenia.

V pandémii hľadať vyšší zmysel, to už dávno nie je doména cirkví. Tak nejako sme asi disponovaní všetci. Ak v niečom nájdeme vyšší zmysel, máme hneď lepší pocit, pretože vzápätí sa núka aj „liečba“.