Písať na konci roka 2024 na Slovensku o pravde a láske, ktoré zvíťazia nad lžou a nenávisťou, to znie ako nevydarený vtip. Ale kedy, ak nie na Vianoce, zažívajú mnohí z nás lásku ako veľmi pravdivú vec? Hádam to nie je len zdanie.

V súvislosti s antisemitom, neonacistom a extrémistom Danielom Bombicom si predsedníčka súdnej rady Marcela Kosová zamudrovala o novinároch. Ani Machala by to nepovedal lepšie.

Čo má, preboha, Fico spoločné s Kažimírom?

Vždy som patril k tým, ktorí považovali voličov Vladimíra Mečiara alebo Roberta Fica za ľudí buď zlých, alebo hlúpych. Názor, že aj k týmto ľuďom treba pristupovať so skutočnou empatiou, som považoval za pomýlený. Dnes sa mi začína zdať, že som sa mýlil.

Obsahom knihy Desať rozhovorov o kvantovej mechanike, ktorú tento týždeň vydalo naše vydavateľstvo, nie je iba desať rozhovorov o kvantovej mechanike – tie tvoria len necelú polovicu knihy. Čo tvorí druhú polovicu? Čo nájdete v knihe okrem tých rozhovorov?

O rozdelení Československa rozhodlo hlasovanie federálneho parlamentu 25. novembra 1992. Slovensko ako štát má 32 rokov. Toľko ubehlo od aktu, pri ktorom sa hovorilo o historickom úspechu a naplnení tisícročných snáh. Ako ten úspech a naplnenie vyzerajú dnes?

Na obranu Oskara Rózsu sa toho nedá veľa povedať. Možno zapískať by sa dalo, niečo jednoduché. Lenže čo keď vie človek pískať len tak nešikovne, ako vie Oskar Rózsa rozprávať?

Víťazom volieb je Donald Trump, Rusi zabíjajú a Číňania mlčia.

Udalosti posledných dní komentuje Martin Mojžiš.

Slovensko po voľbách v roku 1992 a Slovensko po voľbách v roku 2024 sú si v mnohom podobné. Hrubosť v povahe moci, odpor k slobodnému svetu, neúcta k právnemu štátu a jeho inštitúciám sa nápadne podobajú. Alebo je to horšie?