Vždy som si myslel a dodnes si myslím, že deti nechodia do školy rady. A že by bolo lepšie, keby tam chodili radšej. A že jednou z úloh rozumnej reformy školstva by mala byť výrazná zmena práve v tejto veci. Lenže ako väčšina mincí, aj táto má dve strany.

Matúš Kostolný, šéfredaktor Denníka N, napísal článok, v ktorom do istej miery vyzýva ľudí voliť Progresívne Slovensko. Nie explicitne, ale implicitne. Trochu sa toho článku obávam.

Každé voľby sú stretom rôznych záujmov, ktoré sa neskôr obrusujú a zlaďujú. Ale v rozumnom štáte existuje aj záujem, ktorý ide ponad strany a názorové skupiny. Aký je životný záujem Slovenskej republiky?

Mohlo by sa zdať, že polčas medzi začiatkom školského roku a parlamentnými voľbami je vhodný na hlbšiu úvahu o školskej reforme. Nie je to pravda. Tento čas je na podobné úvahy rovnako nevhodný ako ktorýkoľvek iný.

Na túto otázku nám budú odpovedať viacerí hostia v predvolebných diskusiách, ktoré sme pre vás pripravili. Pridajte sa k nám a hlasujte informovane.

Hlasy v prospech strán, ktoré u nás získajú menej ako päť percent z celkového počtu hlasov, nazývame prepadnutými. Akú úlohu budú hrať na konci septembra?

Do mesiaca bude jasné, či tento rok skončí pre Rusov obrovským fiaskom alebo nie. Skôr to vyzerá, že áno.

Keďže na predvolebnom Slovensku vzniklo viacero iniciatív, ktoré motivujú mladých ľudí k účasti vo voľbách, je zrejmé, že medzi mladou generáciou a štátom existuje trhlina. Ako vznikla a dá sa vôbec preklenúť?

Za najdôležitejšie dátumy svojich životov považujú obidvaja autori 21. august 1968 a 17. november 1989. Prvý z týchto dní až na dreň odhalil povahu komunistického režimu, druhý ten režim ukončil. Ale vpád „spriatelených“ vojsk nebol len komunistickým huncútstvom. Mal aj iné zdroje.

Jeden z nás bol prekvapený, že jadrová fyzika je kvantová. Druhý bol prekvapený, že ten prvý je prekvapený. Chemické reakcie sú chémia, a to je kvantová mechanika. Jadrové reakcie sú jadrová fyzika, a to je tiež kvantová mechanika. Od počiatku sveta až dodnes.