„Píp-píp-píp-píp-…“ Čo to pípa, čože je to? Je to Sputnik? Nie je to Sputnik. Je to iba Matovič. „Píp-píp-píp-píp-…“

Elementárne častice majú jednu zaujímavú vlastnosť. Volá sa spin a do istej miery zodpovedá vrteniu sa okolo vlastnej osi. Jedna z elementárnych častíc sa nevrtí vôbec, iné sa vrtia trochu, ďalšie trochu viac. A nakoniec je tu jedna, ktorá sa vrtí príliš. Fyzici z nej idú zošedivieť.

Neoficiálny návrh novely vysokoškolského zákona z dielne ministerstva školstva dáva prakticky všetku moc do rúk správnym radám. Ako konkrétne to robí?

Proti neoficiálnej verzii novely vysokoškolského zákona sa búri takmer celá akademická obec. Aký je oficiálny stav prípravy tejto novely? Spýtali sme sa štátneho tajomníka MŠ Ľudovíta Paulisa.

Univerzita Komenského protestuje, jej vyhlásenie podporujú ďalšie slovenské univerzity aj Slovenská akadémia vied. Proti čomu protestujú? Zatiaľ len proti hmle. Návrh novely vysokoškolského zákona sa totiž šíri v akademickom prostredí len neoficiálne ako samizdat.

Je Naď Kočnerova veštica? Pochybujem. Je Naď veštica? Pochybujem. Aj keď podľa jeho nedávneho vyjadrenia by sa tak mohlo zdať. Lenže keď nie je Naď veštica, potom kde je Bilecová?

Na počiatku stvoril Boh nebo a zem. To podľa našich súčasných poznatkov znamená, že stvoril leptóny, kvarky, fotóny, gluóny, intermediálne bozóny, skalárne bozóny a gravitóny. Neskôr Boh povedal „Buď svetlo!” Zvláštne. Lebo svetlo sú fotóny a fotóny už mal.

Mysleli ste si, že strkaním paličiek do nosa sa to skončí? A že vás môžu prísť na testovanie len necelé tri milióny? Omyl, holúbkovia. Možno budete ešte veľmi prekvapení.

V  roku 1964 natočil Sergio Leone prvý film dolárovej trilógie a  Murray Gell-Mann vymyslel kvarkový triplet. Traja pištoľníci jedného z  Leoneho filmov sa volali dobrý, zlý a  škaredý (The Good, the Bad and the Ugly), tri Gell-Mannove kvarky sa volali horný, dolný a  podivný (up, down and strange).

Jeden z najväčších rakúsko-uhorských fyzikov nikdy nebol rakúsko-uhorským fyzikom. Isidor Isaac Rabi sa narodil v židovsko-poľskej rodine na území rakúsko-uhorskej Haliče, ale vyrástol v New Yorku. Takže fyzikom sa stal, Nobelovu cenu získal a svoju slávnu otázku položil už ako Američan.