Generálny prokurátor je cár prokuratúry sovietskeho typu. Je to človek s obrovskou mocou, ktorá nie je v podstate nikým účinne kontrolovaná. V demokratickom štáte by nemala takáto funkcia vôbec existovať, a keď už existuje, mal by ju zastávať úplne bezúhonný a dôveryhodný človek.

Kukurica už vcelku zabrala, ale označenie kukuričný premiér sa zatiaľ príliš neujalo. Tak som si povedal, že asi treba zmeniť názov listov. Lebo cieľom je ten kukuričný premiér.

V deň, keď sa verejnosť dozvedela o vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, napísal autor tohto článku text s názvom Kočner? Podstatný bol ten otáznik. Uplynulo dva a pol roka a otáznik – minimálne pre sudcov – stále zostáva. Ale v mnohom ho už dávno nahradil výkričník.

Keď vypukla epidémia COVID-19, okamžite bolo jasné, že vypukne horúčkovitý vývoj vakcíny. Keď sa ten vývoj rozbehol, okamžite bolo jasné, že sa stane terčom priemyselnej špionáže. A rovnako jasné bolo aj to, že o tom skôr či neskôr budeme písať.

Nikdy som úplne nerozumel, čo chcel básnik povedať tým kukuričným partizánom. Až teraz, keď sa objavil kukuričný hrdina, som to asi pochopil.

Čo s krajinou, v ktorej dve z troch najvyšších ústavných funkcií obsadí morálne a intelektuálne bahno? Taká krajina sa musí brániť. Kto ponesie zástavu? Do istej miery je to úloha morálnych a intelektuálnych autorít. Lenže čo ak je aj na mieste týchto autorít morálne a intelektuálne bahno?

Sulík pripravil podnikateľom kilečko, Krajniak zorganizoval ohromnú pomoc, Matovič priniesol prísľub miliárd. A ja som dostal list od jedného známeho. Popisuje pohľadom človeka z malého hotela pomoc pre podnikateľov prevádzkujúcich ubytovacie zariadenie.

Raz hovorí, že mu tému a názov diplomovky zadali, potom tvrdí, že názov vymyslel sám. To ich v tej kukurici ani poriadne klamať neučia?

Filip Vačko vo svojom článku vysvetľuje, prečo verí, že budúcnosťou ľudstva môže byť umelá inteligencia a exponenciálny rast, ktorý dospeje až do takzvanej technologickej singularity. Martin Mojžiš v reakcii na text Filipa Vačka uznáva, že budúcnosť takto vyzerať môže. No ukazuje tiež, prečo nakoniec môže všetko dopadnúť úplne inak.

Kolega Pišta Vandal má vo svojom texte „Biskupi nie sú homofóbi, Polcková nie je Bezák“ podnetnú vetu, na ktorú nedokážem nereagovať.​