Ak to pred vystúpením Vasiľa Špirka nemuselo byť celkom jasné, teraz to už jasné je. Fico s Kaliňákom nehrajú o politické prežitie, hrajú o vyhnutie sa väzeniu. Možno doživotnému.

Namiesto očakávanej obete figúry (konkrétne ministra Kaliňáka) sa Fico v prehratej pozícii rozhodol pre rošádu. Zlý ťah, ale dobré nemal.

Milión eur ponúknutých premiérom za informácie vedúce k odhaleniu vrahov Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej sa po necelom dni javí ako zúfalý pokus o marenie vyšetrovania.

Toto meno nemôže človeku v súvislosti s vraždou Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej nenapadnúť.

Takže už nielen kráľ Svätopluk, ale aj Robert Fico je na koni. Na veľkom, na bielom. A má skvelý nápad, kam s tým koňom skočiť.

V Rusku znie ten hlas unisono, ale aj na Slovensku sa ozýva: Na olympiáde v Pjongčangu mali mať možnosť štartovať všetci ruskí športovci, ktorí neboli pozitívne testovaní na nedovolené látky. To naozaj?

Pokus o útek na Ústavný súd je od Roberta Fica jasným priznaním politickej porážky. Milé na tom je, že bez zákulisnej dohody s Andrejom Kiskom sa o to nemôže ani len pokúsiť.

Andrej Kiska sa o miesto prezidenta už uchádzať nebude a v priebehu posledných dní sa vynorilo množstvo nových kandidátov. Na slovenskej politickej scéne sa tým otvára otázka o najlepšom nástupcovi.

Výsledky českých volieb – prezidentských aj parlamentných – pred nás opäť raz kladú tú večnú otázku: Prečo tak často hlasuje viac voličov za menej rozumnú alternatívu ako za tú roz

Čím sú dnes olympijské hry? Politikou, príležitosťou na bojkoty, biznisom či športom ako zábavou pre masy? A kto z nás ešte cíti nejakú olympijskú ideu?