O novej ministerke školstva potrebujeme vedieť vlastne len jednu vec: prijala miesto vo Ficovej vláde za Dankovu stranu. Tým si vystavila už na začiatku najhoršie možné vysvedčenie. Ale vadí to tu niekomu?

Ústavný súd SR odložil rozhodnutie vo veci sťažnosti Ústavu pamäti národa proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR v prípade spolupráce Andreja Babiša s komunistickou Štátnou bezpečnosťou. O čo vlastne išlo a čo to znamená?

Aký je vzťah katolíkov k moslimom? To presne neviem, ale dnes som sa o tom niečo dozvedel. A rád by som sa o to podelil.

Slovenská národná strana, ktorá vznikla začiatkom roku 1990, nemá nič spoločné so Slovenskou národnou stranou, ktorá zanikla v roku 1938. To, že si prisvojíte názov nejakej historickej strany, z vás ešte nerobí jej pokračovateľov.

Je to naozaj vzácna vec – polemizovať s človekom, ktorého máte radi, ktorého si vážite, ktorého argumenty vám prinášajú potešenie a s ktorým napriek tomu všetkému nesúhlasíte.

Tak sme sa zase raz dočkali koaličnej rady a po nej informácie, že vláda pokračuje a že nemá alternatívu. Ako dlho bude pokračovať, a či vôbec, to však nie je isté. Na druhej strane to, že táto vláda alternatívu má, isté je.

Minulý pondelok sa predsedovia vládnych strán pokúsili preniesť zodpovednosť za koaličnú krízu na médiá. Ale ak niekto, okrem Fica a Danka, naozaj zohral v tejto kríze nejakú aktívnu úlohu, tak to boli ich mediálni poradcovia.

Koaličná kríza odhalila všeličo nielen o koalícii, ale aj o stave celej spoločnosti. Zdá sa, že pre nemalú časť opozície, médií aj verejnosti je dnes hlavným zlom Danko, nie Fico. To už naozaj nemáme žiadnu pamäť?

Na súčasnej koaličnej kríze nie je nič prekvapujúce. To, čo navonok pôsobí ako Dankov chaos, sú v skutočnosti úplne zrozumiteľné signály v úplne jasnej veci.

Pápež Ján Pavol II., nositeľ Nobelovej ceny Peter Higgs, po ktorom sa volá Higgsov bozón, a dokumentarista Maroš Berák mohli byť súčasťou uzavretej partie.