Možno by si všetci apokalyptickí fanatici mali znova preštudovať mayský kalendár, pretože starí Mayovia tam nehovoria o konci sveta v roku 2012, ale skôr o konci hudobného nosiča, známeho ako „cédečko.“

Začiatkom novembra skončila v hudobnom šoubiznise vydavateľská značka EMI, ktorá udávala trendy v popmusic dlhé desaťročia. Jej pád je dôkazom toho, že hudba by nemala byť nikdy dojnou kravou na vyrábanie peňazí.

Na Ivana Magora Jirousa spomína pre .týždeň jeho blízky priateľ a spolupracovník Vráťa Brabenec, saxofonista skupiny The Plastic People Of The Universe.

Dvaja americkí klasici a generační spolupútníci vydali v týchto dňoch nové albumy. Zatiaľ čo Tom Waits sa môže pochváliť najlepším albumom za posledné roky, Lou Reed je na tom horšie, ale nie tak zle, aby ho bolo možné hodiť do starého železa.

Internet zničil tradíciu klasických bootlegových nahrávok.

Keď skupina The Beatles vydala album Revolver, The Beach kontrovali albumom Pet Sounds. Keď neskôr štyria Briti prišli so Seržantom Pepperom, plážoví chlapci sa im chceli vyrovnať albumom Smile. Lenže toto dielo, ktoré mnohí kritici označovali ako svätý grál americkej popmusic, nakoniec nevyšlo. Vlastne, áno. Minulý týždeň. Po štyridsiatich štyroch rokoch od jeho nahratia!

Traja známi hollywoodskí režiséri a producenti nakrútili dokumenty o známych hudobníkoch. Nie preto, že by na tom záležala ich kariéra, ale najmä kvôli tomu, že sú v prvom rade veľkí fanúšikovia. 


Bubeník Pink Floyd o bohatých archívoch, odchodoch dvoch lídrov Syda Barreta a Rogera Watersa a klasických albumoch britskej legendy.

Niektorí milujú Wish You Were Here, iní zas The Wall alebo The Piper At The Gates Of Dawn. No piaty album Pink Floyd Dark Side Of The Moon akosi čnie nad ostatnými. Prečo tento album dodnes púta toľko pozornosti?

Viem, že padla vláda a polovica nášho nového čísla bude venovaná týmto udalostiam, no isté veci zostávajú nemenné. V druhej polovici .týždňa bude niekoľko strán o legendárnej skupine Pink Floyd a k tomu sme pripravili malá prekvapenie.