Redaktor .týždňa Richad Kališ reaguje na rozporuplné zrušenie Inštitútu vzdelávacej politiky, čo sa javí ako krok späť v rezorte, ktorý potrebuje niekoľko skokov napred. K situácii sa vyjadrili aj Martin Poliačik a Fedor Blaščák z Progresívneho Slovenska.

No dobre, to by nebola veľká výhra, ale rozhodnutie Lubyovej zrušiť Inštitút vzdelávacej politiky v čase, keď iné ministerstvá razia presne opačnú cestu, je hlúpe.

To, čo nám priniesla prvá veľká zahraničná investícia v bratislavskom Volkswagene alebo v žilinskej Kii, neplatí pre tú poslednú v Nitre. Historicky nízka nezamestnanosť sa neprejavuje v raste miezd. Vyhovuje ešte našej ekonomike model založený na lacnej práci a veľkých zahraničných investíciách?

Prečo je náš štátny rozpočet v deficite, aj keď sa krajine hospodársky darí? Čo by mala strana Smer urobiť s klesajúcou podporou a prečo sa sťažuje na ostrakizáciu a intelektuálny rasizmus? Minister financií a podpredseda strany Smeru Peter Kažimír.

Strata nádeje pre Slovensko na liekovú agentúru a na post šéfa Euroskupiny by mala trápiť skôr Úniu ako nás. No nie preto, že by Brusel prišiel o nenahraditeľnú kvalitu kandidátov.

Peter Horník a Ľubomír Fogaš založili prvú spoločnosť v oblasti fulfilmentu na Slovensku. Pod jednou strechou riešia distribúciu rôznych tovarov – skladujú, balia aj doručujú. Ako sa takýto segment dostal na Slovensko, ako naň reaguje slovenský zákazník, a akú rolu zohrá v budúcnosti automatizácia?

Nie, tento komentár nebude o niekdajšom ministrovi životného prostredia Petrovi Žigovi. Šéfovi ochranárov, spolumajiteľovi jednej z najväčších spoločností obchodujúcich s drevom.

Na jednej strane stojí šesťdesiattisícová iniciatíva My sme les, ocenenie Biela vrana pre ekológa a letecké zábery tatranských dolín. Na druhej dlhoročná práca lesníkov, ktorí nevidia žiadnu veľkú katastrofu. Čo sa to deje v slovenských lesoch?

Je sobota, osemnásteho novembra. Pri pohľade z okna vidím polomŕtve podvyživené postavy z posledných síl sa presúvajúce k vytúženému cieľu.

Milióny dokumentov, mená tisícok fyzických aj právnických osôb, stovky celebrít a jedna anglická kráľovná. To je zatiaľ bilancia Paradise Papers.