Zuzana Čaputová reprezentovala Slovensko navonok tak, že obraz krajiny výrazne predbiehal realitu. O piatich rokoch v Prezidentskom paláci hovorí poradkyňa pre zahraničnú politiku Jana Kobzová.

Zvolenie Zuzany Čaputovej bolo prekvapujúce. Ale jej päťročné pôsobenie prekvapením nebolo – aspoň pre tých, ktorí poznali jej celoživotné presvedčenie, že sloboda, zákon a pravidlá stoja vždy nad momentálnymi zámermi moci.

Ak niekto na potvrdenie svojej hodnoty hľadá kariérny postup, potom by zvolenie za prezidenta mohlo byť jeho definitívnym upokojením – a aj oslobodením. Problém je, že ani najvyššia funkcia ten smäd obvykle nenaplní.

Dobrý deň, Slovensko má nového prezidenta, ten má nových poradcov a onedlho zažijeme aj jeho nové rozhodnutia. .týždeň, ktorý vychádza v piatok, sa aj preto obálkovou témou venuje 5 rokom, počas ktorých malo Slovensko iný typ hlavy štátu. Aký to bol typ, čo všetko dosiahla, čo sa jej nepodarilo a ako Zuzana Čaputová ovplyvnila Slovensko a jeho obraz vo svete – to všetko sa dozviete v štyroch dôležitých textoch, vrátane rozhovoru s jej poradkyňou pre zahraničné veci. Želám vám dobré čítanie.

Začať európsky šampionát výhrou nad svetovým Belgickom je trochu ako sen. Vyžadovalo si to niekoľko prvkov súčasne.

Po Andrejovi Kiskovi malo Slovensko už druhú hlavu štátu v poradí, ktorá nevzišla z prostredia politických strán. Zuzana Čaputová sa o dôveru prihlásila ako človek brániaci zákonnosť a právny štát. Ako počas piatich rokov obstála?

Nepísaná dohoda po hanebnom atentáte, že všetci máme teraz viac vážiť slová, aby sa ďalej neživila nenávisť, vyzerá na prvý pohľad rozumne. Ale je takou? Je to naozaj spoločná snaha o upokojenie?

Dobrý deň, šok z atentátu na predsedu vlády už utícha, o to viac sa ale darí ukazovaniu na vinníkov. Tí, ktorí tu desaťročia šírili atmosféru zloby a označovali ľudí za protislovenských agentov, dnes vinia médiá a opozíciu. Obálkovú tému nového .týždňa sme preto venovali otázke, čo je to nenávisť, ako sa na Slovensku za posledné desaťročia prejavuje a z akých zdrojov vychádza. Okrem toho sme pre vás pripravili diskusiu vedcov o kotlárovskom odmietnutí svetových zdravotníckych postupov, text Francisa Fukuyamu o tom, ako myslel koniec dejín, a reportáž z Banskej Štiavnice.

Výsledok volieb do Európskeho parlamentu je dvojaký – nárast radikálov, ale aj vyššia účasť vo viacerých štátoch a zachovanie väčšiny pre umiernený stred. Čo teda prevažuje?

Je to stále rovnaké – európske voľby nevnímame ako dôležité, pretože Brusel je príliš ďaleko a európske témy nie sú celkom naše. Dokonca aj u väčšiny kandidátov do EP je hlavnou motiváciou vysoký plat, a nie spor o podobu EÚ.