Ako šéfredaktor spája rôzne svety a názory do tvorivého celku. Najradšej píše o veciach, na ktoré panuje jasný názor a pritom je to inak. Začínal s výskumom supravodivosti, neskôr pracoval v Lidových novinách, Rádiu Slobodná Európa a Domino Fóre. Dúfa, že .pod lampou sa naučil počúvať ľudí. Jeho charakteristická vlastnosť je hlad – po kvalite, nových veciach, elementárnom dobre. Voľný čas trávi futbalom, tenisom a pri víne s priateľmi, ale aj s úplne stratenými existenciami. Okrem Ridleyho Scotta pozerá aj dojáky à la Titanic. Ako neprávom vyhlásený moralista a rusofób mal rád Slovan v KHL.
Hľadanie prienikov, teda podávanie rúk šéfa Smeru a jeho nových komplicov, je pozoruhodné aj opticky. V tých tvárach a gestách je už teraz všetko, čo ešte iba nájde formu slov.
Zostaviť koherentnú vládu je po týchto voľbách nemožné. Ale voličské rozhodnutie o konci Ficovho režimu nesmú zvolení politici obísť. Životný pokus má v rukách šéf SaS.
Slová v politike stratili váhu. Ale ak sa má brať vážne vyhlásenie zo snemu SNS, že táto strana nepôjde do pravicovej vlády, potom sa ním práve začala dráma v dvoch iných stranách.
Koniec hráčskej kariéry Ľuba Višňovského bol krásny. Hoci sa s CSKA prehralo nula štyri na zápasy, 10-tisíc ľudí vytlieskalo celý tím – a potom osobitne milovanú sedemnástku.
Ako sa to Slovensko vlastne rozhodlo? Je top správou únava z Fica, triumf SaS, facka Procházkovej pýche, nástup primitívnej hrubosti alebo zosuv KDH? Zdá sa mi, že ani jedno.
Ešte nikdy mi to netrvalo tak dlho. Lámal som si hlavu, spytoval si svedomie, počúval som iných, aj zopár hádok prebehlo. Napokon som prišiel k rozhodnutiu, s ktorým viem žiť.
