Ako šéfredaktor spája rôzne svety a názory do tvorivého celku. Najradšej píše o veciach, na ktoré panuje jasný názor a pritom je to inak. Začínal s výskumom supravodivosti, neskôr pracoval v Lidových novinách, Rádiu Slobodná Európa a Domino Fóre. Dúfa, že .pod lampou sa naučil počúvať ľudí. Jeho charakteristická vlastnosť je hlad – po kvalite, nových veciach, elementárnom dobre. Voľný čas trávi futbalom, tenisom a pri víne s priateľmi, ale aj s úplne stratenými existenciami. Okrem Ridleyho Scotta pozerá aj dojáky à la Titanic. Ako neprávom vyhlásený moralista a rusofób mal rád Slovan v KHL.
Prečo naše školy upadajú? Prečo nám nezáleží na budúcnosti našich detí? Ako je možné, že rozdávame miliardové balíčky a učitelia živoria? Vieme to zmeniť?
Zažívam to už toľkýkrát, že ma to prestalo prekvapovať – manipulácie s prieskumami a zatváranie očí pred realitou určujú už dvadsať rokov povahu reformnejšieho Slovenska.
Ako sa tento štát zneužíva na trestné činy? Kto všetko tu umožňuje krytie zločinu? Čo sa dá dnes urobiť, aby mocní ľudia neboli beztrestní? Ako vrátiť krajinu jej občanom?
po ťažkom období, v ktorom sme sa lúčili s Jurom Kušnierikom, mám zopár dobrých správ. Nie sú a nemôžu byť náplasťou na veľkú stratu, sú ale svetielkom a povzbudením.
Čo tvorí Západ a čím sa líši od Ruska? Kto dominuje? Ktorá civilizácia je v rozklade? Hosťami Pod lampou v Prešove boli Alexander Tomský, Peter Zajac, Ján Čarnogurský a Ján Šafin.
Spojenectvo Borisa Kollára a Milana Krajniaka odhalilo, ako nebezpečne sa tu presadzuje primitivizmus. Ich nová strana patrí k tomu najhlbšiemu dnu, aké tu od roku 1989 vzniklo.
Každý národ má svojich hrdinov, ktorí odvahou, talentom alebo charakterom prekonali priemer. Ale národy mávajú aj svojich svätých, ktorí nad priemerom vyčnievali láskou.
Minulý víkend dostal na Islande ťažkú srdcovú príhodu náš najbližší priateľ a kolega Juraj Kušnierik. Po dlhej a komplikovanej operácii ležal v umelom spánku v Reykjavíku.
