Ako šéfredaktor spája rôzne svety a názory do tvorivého celku. Najradšej píše o veciach, na ktoré panuje jasný názor a pritom je to inak. Začínal s výskumom supravodivosti, neskôr pracoval v Lidových novinách, Rádiu Slobodná Európa a Domino Fóre. Dúfa, že .pod lampou sa naučil počúvať ľudí. Jeho charakteristická vlastnosť je hlad – po kvalite, nových veciach, elementárnom dobre. Voľný čas trávi futbalom, tenisom a pri víne s priateľmi, ale aj s úplne stratenými existenciami. Okrem Ridleyho Scotta pozerá aj dojáky à la Titanic. Ako neprávom vyhlásený moralista a rusofób mal rád Slovan v KHL.
Keď sa v Československu v roku 1990 rodili nové politické strany, budovali sa tým základy demokracie. Dvadsaťpäťročný príbeh KDH však ukazuje, že čosi v tých základoch chýba.
Referendum sa skončilo, a Slovensko už nikdy nebude len jedno. Aby nezostalo deštruktívne rozbité, musí si teraz hojiť svoje rany. Môže sa však liečenie naozaj začať?
Po dlhšom zdôvodnení, prečo nejdem na referendum, mi viacerí napísali, že sa vyhýbam jeho trom otázkam. Pripájam preto text, ktorým som v tlačenom vydaní .týždňa ono zdôvodnenie uviedol.
Referendum o rodine vyvolalo intenzívnu diskusiu. Polemika prebieha aj v našej redakcii. Rozhodli sme sa nenechať si ju len pre seba. Tento týždeň vám prinášame záverečnú dvojicu názorov.
Je prvou dámou slovenského divadelníctva, no nedáva to najavo. V novembri 1989 zakričala „Lááááska“, teraz prechádza veľmi ťažkými rokmi. Vraví, že sa učí prežiť.
Emília Vášáryová.
