Najhorší zažitok týchto volieb mám za sebou, a žiadny opačný už neočakávam. A predsa idem voliť, pričom si vyberiem stranu, s ktorou nemám až tak veľa spoločného. Čo ma k tomu vedie?

Rozpad kandidátky Obyčajných ľudí a nezávislých osobností ma sklamal. Je mi ľúto čestných ľudí, z ktorých boli úkladom vyrobení podozriví. A je mi ľúto aj tých voličov, ktorí stratili nádej.

Oči mladých ľudí, ktorí v Lampe vysvetľovali ciele protestov proti Gorile, boli úprimne čisté. Niektoré ich slová mi však zneli podozrivo. Rozmýšľam, čo nakoniec preváži – čistota úmyslu, alebo chaos slov?

Prezident je pojem, Ivan Gašparovič pojem nie je. To, čo dnes vyvádza s nevymenovaním generálneho prokurátora, je iba pokračovaním jeho životného postoja k zákonu, pravde a – zločinu.

Štvrtková diskusia s novinármi o kauze Gorila v Slovenskej televízii mi jeden základný pocit potvrdila, ale prekvapujúco aj jeden úplne nanovo sformovala.

Keďže už tretíkrát riešim úplne rovnaký problém s Lampou, je asi čas pouvažovať, čo je to za problém, prečo opakovane vzniká a či je možné urobiť niečo, aby sa dlhodobo vyriešil.

Žiadny odchod človeka nie je obyčajný. S každou smrťou odchádza z nášho sveta nielen originálna duša, ale aj vzťahy, ktoré tvorila. Ale niečo vždy ostáva. Čo ostane po Václavovi Havlovi?

Na začiatku roka nebolo jasné, že padne naša vláda, že skončí Kaddáfí, Mubarak aj Bin Ládin, ani že euro bude čeliť zániku. Ale to všetko bolo naprogramované v rozhodnutiach z minulosti.

Ďalší „rozhodujúci“ eurosummit priniesol zaujímavé britské „nie“, ochotu väčšiny dlhovo brzdiť a ďalšie sny o eurovale ako riešení. Ale priniesol najmä dôkaz o tom,, kto v Európe v skutočnosti rozhoduje.