Titulka tohto čísla .týždňa vyjadruje obavu, ktorá znie takto: sú už hodnoty a spôsob života tejto civilizácie natoľko skorodované, že Západ smeruje k pádu, alebo ešte existuje cesta k jeho obnove?

Niekedy je ticho potrebné. Ale ticho, ktoré počujem toto leto okolo dvoch zaujímavých otázok, liečivé nie je. Nediskutujeme o poplatkoch za predĺženie licencií pre mobilných operátorov ani o zmene EÚ na jeden štát. Prečo?

To, čo sa stalo v Nórsku, je desivé zlo. Človek umlčal svoje svedomie a potom zavraždil desiatky ľudí. Ale to, ako sa o tomto zle u nás hovorí, je katastrofálna strata súdnosti.

Už dlhšie sledujem stretnutia v Bruseli s pobavením a odporom súčasne. Oni, vybíjaní eurolídri, sa zmôžu už len na umelé vety, ktoré zakrývajú realitu. A opakovane rozdeľujú, čo im nepatrí. Ako teraz.

Do diskusie .týždňa na Pohode prijali pozvanie pražský biskup Václav Malý a trnavský arcibiskup Róbert Bezák.

Keď som pozval na Pohodu arcibiskupa Bezáka, a keď potom pozvanie prijal aj pražský biskup Malý, vedel som, že v dusnom stane sa niečo stane. Ale nevedel som, že zažijem zázrak.

V júni 2006 pristal ako kouč na päťtýždňovú skúšobnú lehotu u Novaka Djokovića, vtedy 40. tenistu svetového rebríčka. Napokon spolupracujú už päť rokov a Marán Vajda posunul svojho srbského zverenca na absolútny vrchol poradia. Ich najčerstvejšia trofej, celkovo už 26., je wimbledonská.

Správy o smrti bývajú ploché. Ako táto – odišla dlhoročná hlava habsburskej dynastie. Ale za plochou správou je občas ukrytý košatý príbeh. Korunný princ Otto Habsburg-Lothringen ho mal.

Už som ten nezmysel dlho nepočul, ale dočkal som sa – vraj tí, čo sú proti novému eurovalu a ďalšej pôžičke Grécku, sú antieurópski. Tak si teda pán Paška poctivo povedzme, kto je kto.

Ak niekoho počas komunizmu odsúdili za vraždu, a po roku 1989 to súdy zopakovali, väčšinou takým verdiktom obaja veríme. V prípade siedmich odsúdených Nitranov to nie je možné.