Vážení čitatelia,už v novoročnom dvojčísle sme pripravili v dizajne a obsahu .týždňa niektoré zmeny, ktoré ste si isto všimli. A keďže chystáme aj niektoré ďalšie, chcem vás o nich v editoriali podrobnejšie informovať.

Dvetisícosem. Rok s osmičkou na konci býva pre Slovensko prelomový. Ale tentoraz nebude.

Odtiaľto, zdola, to vyzerá tak, že rok 2007 patril mužovi bez úsmevu. Ty vieš, prečo sa nesmeje, my nie. A nie je to naša vec. Ale trochu sa už obávame, že to s tou jeho studenou tvárou, prísnym zostrihom a horúcou láskou k neslobode preháňa.

Ak komunisti v čomsi naozaj uspeli, bola to výroba predsudkov. Šikovne do našich myslí vtlačili, že kapitalista je zloduch, ktorý žije z práce iných, že kresťanstvo patrí do stredoveku, ktorý bol dobou temna, a že skazení králi, šľachta a feudálni páni robili cnostným poddaným zo života peklo.

Všetko, čo o sebe za posledné dni povedali Fico s Mečiarom, bolo známe už dávno. Keď predseda vlády nahnevane odmietal „zlodejiny“ Mečiarových ľudí na pozemkovom fonde, bol to predsa už len odlesk slávnych afér Rezešovcov a ďalších „poctivých podnikateľov-mečiarovcov“, ako si tu Rodina vtedy hovorila.

Slovensko sa vymklo z

Dlhé roky sme to v .týždni zvažovali, pretože vieme, že ide o veľmi vážnu a

Bola to bežná agentúrna správa. Vecná, trochu nudná, úradnícka – ministri vnútra krajín EÚ minulý týždeň odhlasovali, že Slovensko spolu s ďalšími štátmi vstúpi o

Tí dvaja nemajú nič spoločné. A predsa si ťapli. Je taká prašivá doba? Sú takí oportúnni tí dvaja? Alebo je to zlá otázka, pretože je to úplne jedno?