Rozhodnutie o osude Slovenska sa blíži. Stabilná koalícia bez SaS nie je možná, a tá trvá na odchode ministra financií. V tejto kritickej situácii sa nahlas ozvali umelci z námestí Za slušné Slovensko. Tu je ich výzva.

Dobrý deň, leto vrcholí, a s ním aj dramatická otázka, čo čaká Slovensko na jeseň. Ale popri možnom konci vlády sú na svete stále aj krásne veci. A jednej z nich venujeme titulkovú tému nového .týždňa. Pred 200 rokmi sa totiž narodil človek, ktorý zmenil svet. Volal sa Mendel, pôsobil v Brne - a všetko ostatné sa dozviete z veľkého rozhovoru a troch sprievodných textov. Želám Vám dobré čítanie.

Kam smeruje Slovensko? Kam nás láka Maďarsko? Môže juh Slovenska pomôcť slobode? Kto prichádza po Bugárovi? Vráti sa unesený štát?

Dvom bývalým zakladajúcim členom SDK a koaličným partnerom Mikuláša Dzurindu sme položili 10 otázok. Odpovedajú František Mikloško a Peter Zajac.

Mikuláš Dzurinda sa dnes môže javiť ako šikovný politik. Ešte ani neohlásil svoj návrat a už sa o ňom píše takmer všade. Z marketingového hľadiska je to famózny úspech – toľká publicita úplne zadarmo. A čo okrem marketingu môže Dzurinda ponúknuť?

Možný rozpad vlády je na prvý pohľad nezrozumiteľný. Koalícia má pohodlnú väčšinu, doteraz ju nedefinovali kultúrne vojny a cieľ poraziť unesený štát má tiež spoločný. A predsa sa o dva týždne môže rozpadnúť.

Dobrý deň, dráma vrcholí, o dva týždne sa dozvieme, ako to so Slovenskom dopadne. Ešte predtým sa ale prihlásil Mikuláš Dzurinda – a v novom .týždni sa dozviete, aké má šance, aké riziká prináša a aký by bol líder. Okrem toho sme sa vydali po pozoruhodných stopách, ktoré na Slovensku zanechala rodina značky Baťa. Želám Vám dobré čítanie.

Kto bol zakladateľ genetiky Mendel? Čím všetkým odvtedy genetika zmenila ľudský život? Aké výzvy kladie pred ľudstvo rastúca schopnosť meniť gény? Dospejeme k dokonalému človeku?

Poškuľovanie verejnosti po novej strane okolo Mikuláša Dzurindu je pochopiteľné – koalícia stratila veľkú časť dôvery a opozícia je hrozbou, nie riešením. Pri jeho hľadaní by sa však nemalo zabúdať na fakty.

Sme neustále rozdeľovaná spoločnosť. Sme vraj tradiční a progresívni, pro- a protirodinní, veriaci a tí bez viery, mainstreamoví a alternatívni, národní a globálni. Aj paralelné konania pochodov Pride a Hrdí na rodinu to bolestivo pripomínajú. Máme vôbec niečo spoločné?