FILM Obhajca Réžia: Brad Furman, 2011
Tzv. „právnické filmy“, ktoré tvoria samostatný kinematografický subžáner, má mainstreamový divák (ale nielen on) celkom rád, lebo to často bývajú rozprávky z moderného sveta, neodtrhnuté od súčasnej reality, s nádejou či skepsou vypovedajúce o možnosti každého z nás dovolať sa spravodlivosti na najvyšších miestach v ktorejkoľvek chvíli, keď nás ohrozí zlo, zlomoc, zlosystém, zlofirma, zlobanda, zločlovek alebo prípadne vtedy, keď sa dopustíme zla my sami. V novom americkom filme Obhajca je ústrednou postavou advokát Mick Haller (šarmantný Matthew McConaughey), sprvu nie veľmi sympatický, taký ten dravý, po prachoch bažiaci týpek, čo sa vozí v lincolne (s ešpézetkou Nevinný). Medzery v zákone a právnické kľučky sú mu dobré aj na to, aby dosiahol na súde oslobodenie vinných. Lenže potom si Micka najme Louis Roulet, ktorého mladá žena obviní zo znásilnenia a ublíženia na tele. Všetko nasvedčuje tomu, že sa Louis stal obeťou podvodu, nainscenovaného zločinu. Mick prípad vezme, veď sa na ňom dá skvele zarobiť, keďže Roulet pochádza naozaj z bohatej rodiny. Od tej chvíle sa však veci začínajú zauzľovať, meniť farbu, chuť i zápach. Právnických filmov je veľa, čoraz zložitejšie je priniesť niečo nové do starej osvedčenej mustry. Film režiséra Brada Furmana mal chvíľami také ambície, ale zväčša skĺzaval do príbehovej predvídateľnosti, ktorá „vyšetrovacím“ príbehom naozaj nesvedčí. Gardnerov Perry Mason sa viac naobracal (a náš mozog v tesnom závese za ním) aj v poviedke, ktorú prečítate za pol hodiny.
.zuzana Mojžišová KNIHA Ivan Štrpka: BEBÉ: JEDNA KRÍZA (F. R. a G. 2011)
Tajomná, blízka Bebé – žena, prelud, symbol? „... pomaly prevracia oči. Čo iné? A vytrvalo hladí hebké rúno skúšobného baránka.“ Tento refrén sa tiahne takmer celou knižkou s rôznymi žánrami, objaví sa aj sonet i básne v próze. K niektorým textom a motívom sa autor funkčne vracia, hrá sa so slovami. Výber hlások, slabík, slov a ich opakovanie vytvára ilúziu pohybu, rytmu v priestore, ale aj plynutie času, ustrnutie v okamihu, nehybnosť, slabú monotónnosť. Celá kniha predstavuje jeden dlhý akt s peripetiami, predstavami, mlčaním i rečou. Lyrický hrdina onemieva z úžasu nad zázračnosťou, ktorá môže byť obetou. Motív prázdna asociuje hladkosť, plynutie pominuteľnosť a súčasne nesmrteľnosť, no i neschopnosť napriek možnostiam nájsť vzťahy. Vo všetkom, čo človek robí, je zákonitosť, praktické veci života stoja oproti duchovným, svet skutočný oproti fiktívnemu, príjemný oproti ubližujúcemu. Jedinec je dôležitou súčasťou skutočnosti, ktorá je tu rozložená na malé, zmyslami ešte vnímateľné čiastočky. Zmyslové vnemy prinášajú impresie i reflexie, skutočnosť sa odráža vo vedomí človeka a spätne, akoby zrkadlovo opätovne vplýva. Motív zrkadla je tu silný, častý ako motív skúšobného baránka a motív veže zo slonovej kosti. Hrdina vníma skutočnosť mnohovýznamovo – fyzikálne, ľúbostne aj eroticky. To môže mať rôzne podoby a účinky – dochádza k mlčaniu či zmĺknutiu, lebo skutočnosť sa nedá vždy vyjadriť rečou. Výklad textov nemožno vnucovať, treba ich prečítať, hľadať v nich a odhaľovať, trápiť sa i radovať.
.gabriela Rakúsová KNIHA Peter Boettke: Robustní politická ekonomie pro 21. století (Wolters Kluwer 2011)
Peter Boettke je ekonóm z americkej George Mason University, ktorý tento rok na jar navštívil aj Slovensko (rozhovor s ním bol uverejnený v .týždni 14/2011). V češtine mu nedávno vyšla zbierka jeho ekonomických článkov na rôzne témy. Ako niť sa nimi vinie dôraz na inštitucionálne základy trhov. Aj pre Slovensko je dôležitý postreh, že pokiaľ medzi formálnymi (zákony) a neformálnymi (morálka, či kultúra) pravidlami existuje nesúlad, formálne inštitúcie nebudú fungovať požadovaným spôsobom. Boettke kritizuje tradičné ekonomické koncepty ako dokonalá konkurencia, analýza rovnováhy alebo homo economicus. Trh je pre neho záležitosťou sústavného dynamického prispôsobovania. Nie je to ideálny učebnicový model, ale prostriedok prekonávania dvoch nedostatkov, ktorými sa vyznačujú všetci trhoví aktéri: obmedzenou informovanosťou a sklonom sledovať vlastné záujmy. Príležitosti na trhu vyplývajú z nesúladu medzi súčasnými cenami a predpokladanými budúcimi cenami... V menej teoretických kapitolách Boettke napríklad opisuje, ako Gorbačovova perestrojka súvisela s prerozdeľovaním klientelistických príležitostí medzi sovietskymi súdruhmi. Autor porovnáva aj úspešnú postkomunistickú transformáciu Poľska s už menej úspešnými pokusmi v Rusku. Skúma, čo je problém Bosny. A venuje sa aj tomu, prečo americké pokusy inštalovať demokratické a trhové inštitúcie v Iraku mocenskými prostriedkami priniesli len rozpačité výsledky. Ako faktografická kniha sa to síce nečíta s ľahkosťou Harryho Pottera, no Boettke prináša veľa cenných postrehov, založených na hlbokom pochopení ekonomických súvislostí.
.lk
Tzv. „právnické filmy“, ktoré tvoria samostatný kinematografický subžáner, má mainstreamový divák (ale nielen on) celkom rád, lebo to často bývajú rozprávky z moderného sveta, neodtrhnuté od súčasnej reality, s nádejou či skepsou vypovedajúce o možnosti každého z nás dovolať sa spravodlivosti na najvyšších miestach v ktorejkoľvek chvíli, keď nás ohrozí zlo, zlomoc, zlosystém, zlofirma, zlobanda, zločlovek alebo prípadne vtedy, keď sa dopustíme zla my sami. V novom americkom filme Obhajca je ústrednou postavou advokát Mick Haller (šarmantný Matthew McConaughey), sprvu nie veľmi sympatický, taký ten dravý, po prachoch bažiaci týpek, čo sa vozí v lincolne (s ešpézetkou Nevinný). Medzery v zákone a právnické kľučky sú mu dobré aj na to, aby dosiahol na súde oslobodenie vinných. Lenže potom si Micka najme Louis Roulet, ktorého mladá žena obviní zo znásilnenia a ublíženia na tele. Všetko nasvedčuje tomu, že sa Louis stal obeťou podvodu, nainscenovaného zločinu. Mick prípad vezme, veď sa na ňom dá skvele zarobiť, keďže Roulet pochádza naozaj z bohatej rodiny. Od tej chvíle sa však veci začínajú zauzľovať, meniť farbu, chuť i zápach. Právnických filmov je veľa, čoraz zložitejšie je priniesť niečo nové do starej osvedčenej mustry. Film režiséra Brada Furmana mal chvíľami také ambície, ale zväčša skĺzaval do príbehovej predvídateľnosti, ktorá „vyšetrovacím“ príbehom naozaj nesvedčí. Gardnerov Perry Mason sa viac naobracal (a náš mozog v tesnom závese za ním) aj v poviedke, ktorú prečítate za pol hodiny.
.zuzana Mojžišová KNIHA Ivan Štrpka: BEBÉ: JEDNA KRÍZA (F. R. a G. 2011)
Tajomná, blízka Bebé – žena, prelud, symbol? „... pomaly prevracia oči. Čo iné? A vytrvalo hladí hebké rúno skúšobného baránka.“ Tento refrén sa tiahne takmer celou knižkou s rôznymi žánrami, objaví sa aj sonet i básne v próze. K niektorým textom a motívom sa autor funkčne vracia, hrá sa so slovami. Výber hlások, slabík, slov a ich opakovanie vytvára ilúziu pohybu, rytmu v priestore, ale aj plynutie času, ustrnutie v okamihu, nehybnosť, slabú monotónnosť. Celá kniha predstavuje jeden dlhý akt s peripetiami, predstavami, mlčaním i rečou. Lyrický hrdina onemieva z úžasu nad zázračnosťou, ktorá môže byť obetou. Motív prázdna asociuje hladkosť, plynutie pominuteľnosť a súčasne nesmrteľnosť, no i neschopnosť napriek možnostiam nájsť vzťahy. Vo všetkom, čo človek robí, je zákonitosť, praktické veci života stoja oproti duchovným, svet skutočný oproti fiktívnemu, príjemný oproti ubližujúcemu. Jedinec je dôležitou súčasťou skutočnosti, ktorá je tu rozložená na malé, zmyslami ešte vnímateľné čiastočky. Zmyslové vnemy prinášajú impresie i reflexie, skutočnosť sa odráža vo vedomí človeka a spätne, akoby zrkadlovo opätovne vplýva. Motív zrkadla je tu silný, častý ako motív skúšobného baránka a motív veže zo slonovej kosti. Hrdina vníma skutočnosť mnohovýznamovo – fyzikálne, ľúbostne aj eroticky. To môže mať rôzne podoby a účinky – dochádza k mlčaniu či zmĺknutiu, lebo skutočnosť sa nedá vždy vyjadriť rečou. Výklad textov nemožno vnucovať, treba ich prečítať, hľadať v nich a odhaľovať, trápiť sa i radovať.
.gabriela Rakúsová KNIHA Peter Boettke: Robustní politická ekonomie pro 21. století (Wolters Kluwer 2011)
Peter Boettke je ekonóm z americkej George Mason University, ktorý tento rok na jar navštívil aj Slovensko (rozhovor s ním bol uverejnený v .týždni 14/2011). V češtine mu nedávno vyšla zbierka jeho ekonomických článkov na rôzne témy. Ako niť sa nimi vinie dôraz na inštitucionálne základy trhov. Aj pre Slovensko je dôležitý postreh, že pokiaľ medzi formálnymi (zákony) a neformálnymi (morálka, či kultúra) pravidlami existuje nesúlad, formálne inštitúcie nebudú fungovať požadovaným spôsobom. Boettke kritizuje tradičné ekonomické koncepty ako dokonalá konkurencia, analýza rovnováhy alebo homo economicus. Trh je pre neho záležitosťou sústavného dynamického prispôsobovania. Nie je to ideálny učebnicový model, ale prostriedok prekonávania dvoch nedostatkov, ktorými sa vyznačujú všetci trhoví aktéri: obmedzenou informovanosťou a sklonom sledovať vlastné záujmy. Príležitosti na trhu vyplývajú z nesúladu medzi súčasnými cenami a predpokladanými budúcimi cenami... V menej teoretických kapitolách Boettke napríklad opisuje, ako Gorbačovova perestrojka súvisela s prerozdeľovaním klientelistických príležitostí medzi sovietskymi súdruhmi. Autor porovnáva aj úspešnú postkomunistickú transformáciu Poľska s už menej úspešnými pokusmi v Rusku. Skúma, čo je problém Bosny. A venuje sa aj tomu, prečo americké pokusy inštalovať demokratické a trhové inštitúcie v Iraku mocenskými prostriedkami priniesli len rozpačité výsledky. Ako faktografická kniha sa to síce nečíta s ľahkosťou Harryho Pottera, no Boettke prináša veľa cenných postrehov, založených na hlbokom pochopení ekonomických súvislostí.
.lk
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.