Hudba je všade

Existencia vážnej hudby je od 20. storočia poznačená zvláštnym paradoxom. Kým počas Bachovho či Mozartovho života tvorila väčšinu dobových produkcií „súčasná hudba“ a historická bola v podstate predmetom sporadického záujmu, dnes je to presne naopak. Koncertným sieňam dominujú diela klasikov a romantikov, nehovoriac o tom, že zvukové prostredie väčšiny populácie tvorí populárna hudba. Napriek kritike „hudobných múzeí“ skladby súčasných tvorcov stále ostávajú prevažne záležitosťou špecializovaných prehliadok a festivalov, teda akousi „menšinou v menšine“. „Festival Melos-Étos je na Slovensku najväčšou prezentáciou súčasnej hudby a tým, že má aj medzinárodný rozmer, predstavuje prienik slovenského a svetového kontextu. Zohráva teda úlohu sprístupňovania zahraničnej súčasnej hudby vo všetkých žánrových podobách a je priestorom na propagáciu slovenskej hudby v medzinárodnom kontexte. S týmto zámerom dramaturgia ponúka zahraničným súborom diela slovenských autorov, ktoré potom zaznievajú na festivalových koncertoch. Okrem toho iniciuje vznik nových slovenských diel,“ hovorí predseda festivalového výboru, skladateľ Peter Zagar. Počas aktuálneho ročníka podujatia, ktoré existuje od roku 1989 a na Slovensko prinieslo o. i. hudbu skladateľov ako Arvo Pärt, Sofia Gubajdulina alebo Steve Reich, tak zaznejú nové skladby Romana Bergera, Jozefa Kolkoviča, Martina Burlasa a Iris Szeghy. Okrem nich festival recitálom mladého slovenského akordeonistu Petra Katinu a vystúpením vynikajúceho súboru London Sinfonietta prinesie ukážky súčasnej britskej tvorby, priestor dostanú aj diela ovplyvnené minimalizmom.  Multimediálne umenie, improvizovanú a konceptuálnu hudbu budú zastupovať mená Ryoji Ikeda, Anthony Pateras a nestori slovenskej experimentálnej hudby Transmusic Company. Svoj posledný recitál na festivale avizoval aj svetoznámy slovenský basista Sergej Kopčák. Sympatickým vykročením v ústrety budúcim interpretom a mladému publiku je spolupráca so ZUŠ Jozefa Kresánka. V prípade Melosu-Étosu sa netreba nechať zmýliť pokusom o komunikatívne motto, ktorým chceli jeho tvorcovia povedať skôr to, že hudbou sa môže stať čokoľvek. Hudba je skutočne všade, príliš jej to však neprospieva. V tých najhorších podobách sa stáva zvukovou kulisou, akustickým smogom, útočí na prvú signálnu sústavu a najmä zarába. Pre príliš ľahkú dostupnosť akoby strácala svoju cenu. Na festivale sa s takouto hudbou nestretnete, poslucháč bez predchádzajúcich skúseností však môže byť konfrontovaný s úplne novou percepčnou skúsenosťou. Britský filozof  Roger Scruton v jednej zo svojich esejí napísal, že zámerom modernizmu bolo urobiť vysokú kultúru obtiažnou a že toto „obohnanie krásy hradbami erudovanosti“ malo ochrániť umenie pred zábavou. Niekedy sa môže zdať, akoby spomínané hradby predstavovali zbytočne sofistikovaný fortifikačný systém a umenie skôr izolovali, no jeho prekonávanie sa môže stať vzrušujúcim dobrodružstvom, na konci ktorého čakajú zážitky, ktoré nám prezradia viac o našom svete i o nás samotných.  „Kvalitná súčasná hudba odráža existenciu človeka v 21. storočí v jej veľkoleposti i malosti. Budúce generácie budú v časti dnešnej hudby počuť asi to, ako sme boli očarení našimi vlastnými výtvormi v oblasti techniky a ako sme pritom netušili, že nás táto technika jedného od druhého vzďaľuje,“ myslí si Peter Zagar. Autor je redaktor časopisu Hudobný život. Melos-Étos, 4.–13. november, Hudobné centrum Bratislava