Ušami Michala Kaščáka

Jednoducho, zjemňujú politiku, dokonca nemajú ani predpísané uniformy ako my muži, nemusia stále chodiť v oblekoch, košeliach a pod krkom nosiť ten divný visiaci kus látky, ktorý vraj ďakuje za svoj názov Chorvátom, nedokážem pochopiť, ako sa práve toto mohlo presadiť, omotať si niečo neforemné dobrovoľne okolo krku a považovať to za elegantné, možno aj tu je kus našej frustrácie, najmä keď sme v najlepších rokoch, hrubnú nám krky a po dobrom obede v slušnej spoločnosti sa namiesto uvoľnenia cítime mierne priškrtení, prísun kyslíka klesá a my musíme diskrétnym uvolňovaním uzla kravaty konfrontovať našu predstavu o sebe samom ako o vysokom štíhlom bohatierovi s realitou. To ženy, tie majú kostýmy, to je hneď krajšie v tej politike. A tá ich obetavosť! Lezú mi na nervy všetci tí Husákovia, ktorí majú vždy pravdu. Chcem politika, ktorý si vie priznať chybu aj omyl. Žena v politike, to je aj svedectvo o našej modernosti. Sme veľkorysí, my muži, keď si zvolíme ženu, nie? Je to taký fajn pocit! Aj my sme to dokázali! Len škoda, že tá naša vyzerala furt tak unavene. Dobre, dobre, aj Mečiar mal kruhy pod očami a spával vraj dve hodiny denne, ale to bolo iné, on sa chlapsky obetoval. Žena, tá predsa musí vždy vyzerať dobre, nie? A ona, taká akási zlomená vyzerala furt. Asi to nezvládala, keď musela tak málo spať. A tie pochybnosti, to mi tiež liezlo na nervy. Stále sa radila, ako taká slaboška. A tá kultivovanosť v prejave, no nech sa zo seba zas nezblázni! Politik musí vedieť tresknúť po stole! Aj by sa mohla veselšie obliekať, aj keď zas od premiérky by som čakal niečo solídnejšie ako ten bledomodrý šál. Razantnosť! To je to, čo by ešte mala mať! Líder nepochybuje, načo sa tam nanominovala, keď potom nespí, dokonca koriguje niektoré rozhodnutia a nevie tomu onému ani do očí v telke povedať, že je chrapúň! To čo má byť toto? Toto je líder? Toto? Všetko by som jej ako moderný muž milujúci ženy v politke dokázal prepáčiť. Ale prečo sa, do prčíc, nesprávala ako riadny chlap?!