Ešte aj v najnovšej odbornej historickej literatúre ho vnímajú bez základne, ako okrajového intelektuála pôsobiaceho v zákulisí, ktorý nemal podporovateľov ani v kruhu Slovákov. Také stanovisko je neudržateľné. Jednak preto, že je vyslovene neodborné a zakladá sa na úplnom omyle. Ak totiž vidíme Štúra ako nezakorenenú okrajovú postavičku, nemôžeme pochopiť vplyv, ktorým pôsobil na vznik slovenského národného vedomia a moderného slovenského národa. Zároveň je očividné, že zo slovenskej strany sa na Štúrov život lepí aj mnoho kultických momentov, hagiografických výkladov, na ktoré stojí za to nazerať rovnako kriticky.
.zmysluplné otázky
Preto nie je potrebné klásť otázky, či bol významnejší Štúr, alebo Kossuth, alebo ktorý z nich mal pravdu roku 1848. Oveľa väčšmi ma zaujíma otázka, ako možno vyložiť Štúrovu životnú cestu v uhorskej spoločnosti 19. storočia. V akej rodine sa narodil, aké možnosti na mobilitu mal v súvekej spoločnosti? Čím sa živill? Ako ovplyvňovala jeho životnú dráhu evanjelická cirkev, aké poskytovala spoločenské a študijné rámce a ako ich Štúr využil na vlastné ciele, ako sa ich usiloval prekonať? Aký mal vzťah k ženám? Čo si myslel o spoločnosti, ktorá ho obklopovala, a v nej o svojej úlohe? Iba z jeho životných okolností, výchovy, rodinného pozadia a vzťahov s ľuďmi môžeme pochopiť hybné páky, ktoré ho podnecovali vytvoriť nevyhnutné kultúrne, spoločenské a politické rámce, aby sa ľudia, ktorí hovorili slovenským materinským jazykom, mohli sformovať v národ. Na druhej strane však pri skúmaní Štúrovho života nemožno obísť ani otázku, ako sa správalo okolité prostredie, poskytlo vhodné spoločenské pozadie jeho ideám a víziám? Ako sa formovala slovenská národná pospolitosť v tom období a aký vplyv mala Štúrova aktivita na jej vývin? Akým spôsobom vytvoril orgány takého dôležitého významu, ako je slovenský spisovný jazyk, prvé slovenské politické noviny, ktoré formovali základy slovenskej spoločenskej verejnosti, alebo prvý celonárodný kultúrno-vzdelávací spolok? Ako toto prostredie zastupoval roku 1847 pred súvekou uhorskou spoločenskou a politickou verejnosťou, keď bol poslancom stavovského snemu Uhorska, a ako neskôr, keď bol v roku 1848 členom Slovenskej národnej rady a po roku 1849?
Odpoveďami na tieto otázky možno prehodnotiť zjednodušenia maďarského historického diskurzu o Štúrovi a v ich slede sme ho dosiaľ ponímali ako okrajového národnostného intelektuála, ktorý sotva alebo vôbec nedisponoval spoločenskou podporou, formuloval nereálne ciele a napokon stál v službách cudzích mocností. Ak teda pristúpime takto
k Štúrovmu životu, potom sa podľa môjho názoru možeme vyhnúť tomu, že uhorská spoločenská realita 19. storočia, v ktorej Štúr žil, všetky tie zložité, mimoriadne spletité sústavy ľudských vzťahov, v ktorých sa pohyboval, sa zjednodušia na zápas dobrých a zlých (Slovákov a Maďarov / Maďarov a Slovákov), môžeme sa vyhnúť tomu, že sa azda náhodné, avšak aj veľmi invenčné hľadanie cesty, ktoré charakterizovalo Štúra, mohlo javiť ako cieľavedomé úsilie.
Navyše sa tým zviditeľnia aj také prvky jeho života a pôsobnosti, ktoré sa dosiaľ vymkli pozornosti slovenskej verejnej pamäti a odbornej literatúry. Hodno spomenúť iba niekoľko príkladov. .zay ako kľúč k Štúrovi
Jednou z najnegatívnejších postáv v slovenskej národnej pamäti je Karol Zay. Pokladá sa za neúprosného Štúrovho odporcu. Ak však dôkladnejšie preskúmame ich vzájomný vzťah a použijeme aj pramene, ktoré odborná literatúra dosiaľ obchádzala, vyjde najavo, že Karol Zay bol najdôležitejší patrón Ľudovíta Štúra do 25 rokov jeho života. Podporoval ho materiálne aj morálne, ba čo viac, je celkom možné, že práve Štúr sa zase v najvýznamnejšej miere zasadil, aby Karola Zaya zvolili za evanjelického superintendanta. A potom sa Zay sa už naozaj otvorene postavil proti Slovákom.
Ak preskúmame Štúrovu materiálnu situáciu, vyjde najavo, že dosiaľ zostáva utajené zamestnanie, ktorým sa takmer celý život živil. Z prevažnej väčšiny symbolických povolaní, ktoré nadväzovali na jeho zamestnanie (politik, básnik, jazykovedec), sa nedalo vyžiť. Slovenská odborná literatúra príležitostne síce spomína, že Štúr z času na čas prijal aj miesto súkromného vychovávateľa, aby prekonal svoje dočasné materiálne ťažkosti, ale systematická výskumná pozornosť nikdy nepadla na túto rovinu jeho kariéry, a tak sa neobjasnilo ani to, že (bez ohľadu na čas strávený redigovaním Slovenských národných novín v rokoch 1845 až1848, roky 1838 – 1840 počas pobytu na univerzite v Halle a chaotické roky 1848 – 1849) z tohto zamestnania v rozhodujúcej časti Štúrovho života pochádzal jeho stály príjem. Bol vychovávateľom u Jánoša Prónaya, jedného z vedúcich postáv uhorskej reformnej šľachtickej opozície, učil po slovensky vicepalatína Uhorska Józsefa Ürményiho, ale všeobecne bol iba učiteľom slovenčiny Adely Ostrolúckej, nazvanej „jeho životnou láskou“. (Inak, samotný príbeh lásky vymyslela okolo rokov 1927 – 1928 historička Helena Turcerová-Devečková a Adelin mladší bratanec Mikuláš Ostrolúcky, ktorý bol lojálny k Československu.)
Avšak tým, že sa usilujem korigovať Štúrov obraz, načrtnutý štúrovským kánonom, nechcel by som ho ani najmenej deheroizovať. Skôr by som si kládol za cieľ, aby sme vedeli oceňovať Štúra za skutočné zásluhy. Autor je maďarský historik, autor knihy Zrodenie slovenského národa. Ľudovít Štúr a slovenská spoločnosť v Uhorsku v 19. storočí, ktorá práve vyšla po maďarsky
.zmysluplné otázky
Preto nie je potrebné klásť otázky, či bol významnejší Štúr, alebo Kossuth, alebo ktorý z nich mal pravdu roku 1848. Oveľa väčšmi ma zaujíma otázka, ako možno vyložiť Štúrovu životnú cestu v uhorskej spoločnosti 19. storočia. V akej rodine sa narodil, aké možnosti na mobilitu mal v súvekej spoločnosti? Čím sa živill? Ako ovplyvňovala jeho životnú dráhu evanjelická cirkev, aké poskytovala spoločenské a študijné rámce a ako ich Štúr využil na vlastné ciele, ako sa ich usiloval prekonať? Aký mal vzťah k ženám? Čo si myslel o spoločnosti, ktorá ho obklopovala, a v nej o svojej úlohe? Iba z jeho životných okolností, výchovy, rodinného pozadia a vzťahov s ľuďmi môžeme pochopiť hybné páky, ktoré ho podnecovali vytvoriť nevyhnutné kultúrne, spoločenské a politické rámce, aby sa ľudia, ktorí hovorili slovenským materinským jazykom, mohli sformovať v národ. Na druhej strane však pri skúmaní Štúrovho života nemožno obísť ani otázku, ako sa správalo okolité prostredie, poskytlo vhodné spoločenské pozadie jeho ideám a víziám? Ako sa formovala slovenská národná pospolitosť v tom období a aký vplyv mala Štúrova aktivita na jej vývin? Akým spôsobom vytvoril orgány takého dôležitého významu, ako je slovenský spisovný jazyk, prvé slovenské politické noviny, ktoré formovali základy slovenskej spoločenskej verejnosti, alebo prvý celonárodný kultúrno-vzdelávací spolok? Ako toto prostredie zastupoval roku 1847 pred súvekou uhorskou spoločenskou a politickou verejnosťou, keď bol poslancom stavovského snemu Uhorska, a ako neskôr, keď bol v roku 1848 členom Slovenskej národnej rady a po roku 1849?
Odpoveďami na tieto otázky možno prehodnotiť zjednodušenia maďarského historického diskurzu o Štúrovi a v ich slede sme ho dosiaľ ponímali ako okrajového národnostného intelektuála, ktorý sotva alebo vôbec nedisponoval spoločenskou podporou, formuloval nereálne ciele a napokon stál v službách cudzích mocností. Ak teda pristúpime takto
k Štúrovmu životu, potom sa podľa môjho názoru možeme vyhnúť tomu, že uhorská spoločenská realita 19. storočia, v ktorej Štúr žil, všetky tie zložité, mimoriadne spletité sústavy ľudských vzťahov, v ktorých sa pohyboval, sa zjednodušia na zápas dobrých a zlých (Slovákov a Maďarov / Maďarov a Slovákov), môžeme sa vyhnúť tomu, že sa azda náhodné, avšak aj veľmi invenčné hľadanie cesty, ktoré charakterizovalo Štúra, mohlo javiť ako cieľavedomé úsilie.
Navyše sa tým zviditeľnia aj také prvky jeho života a pôsobnosti, ktoré sa dosiaľ vymkli pozornosti slovenskej verejnej pamäti a odbornej literatúry. Hodno spomenúť iba niekoľko príkladov. .zay ako kľúč k Štúrovi
Jednou z najnegatívnejších postáv v slovenskej národnej pamäti je Karol Zay. Pokladá sa za neúprosného Štúrovho odporcu. Ak však dôkladnejšie preskúmame ich vzájomný vzťah a použijeme aj pramene, ktoré odborná literatúra dosiaľ obchádzala, vyjde najavo, že Karol Zay bol najdôležitejší patrón Ľudovíta Štúra do 25 rokov jeho života. Podporoval ho materiálne aj morálne, ba čo viac, je celkom možné, že práve Štúr sa zase v najvýznamnejšej miere zasadil, aby Karola Zaya zvolili za evanjelického superintendanta. A potom sa Zay sa už naozaj otvorene postavil proti Slovákom.
Ak preskúmame Štúrovu materiálnu situáciu, vyjde najavo, že dosiaľ zostáva utajené zamestnanie, ktorým sa takmer celý život živil. Z prevažnej väčšiny symbolických povolaní, ktoré nadväzovali na jeho zamestnanie (politik, básnik, jazykovedec), sa nedalo vyžiť. Slovenská odborná literatúra príležitostne síce spomína, že Štúr z času na čas prijal aj miesto súkromného vychovávateľa, aby prekonal svoje dočasné materiálne ťažkosti, ale systematická výskumná pozornosť nikdy nepadla na túto rovinu jeho kariéry, a tak sa neobjasnilo ani to, že (bez ohľadu na čas strávený redigovaním Slovenských národných novín v rokoch 1845 až1848, roky 1838 – 1840 počas pobytu na univerzite v Halle a chaotické roky 1848 – 1849) z tohto zamestnania v rozhodujúcej časti Štúrovho života pochádzal jeho stály príjem. Bol vychovávateľom u Jánoša Prónaya, jedného z vedúcich postáv uhorskej reformnej šľachtickej opozície, učil po slovensky vicepalatína Uhorska Józsefa Ürményiho, ale všeobecne bol iba učiteľom slovenčiny Adely Ostrolúckej, nazvanej „jeho životnou láskou“. (Inak, samotný príbeh lásky vymyslela okolo rokov 1927 – 1928 historička Helena Turcerová-Devečková a Adelin mladší bratanec Mikuláš Ostrolúcky, ktorý bol lojálny k Československu.)
Avšak tým, že sa usilujem korigovať Štúrov obraz, načrtnutý štúrovským kánonom, nechcel by som ho ani najmenej deheroizovať. Skôr by som si kládol za cieľ, aby sme vedeli oceňovať Štúra za skutočné zásluhy. Autor je maďarský historik, autor knihy Zrodenie slovenského národa. Ľudovít Štúr a slovenská spoločnosť v Uhorsku v 19. storočí, ktorá práve vyšla po maďarsky
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.