Hrám vo Philantropy Band
Občas hrám na gitare, nedávno dokonca aj na verejnosti, na vyhlasovaní Top firemného filantropa roka Fóra donorov Slovenska v rámci ad hoc rockovej kapely, ktorá sa skladala z amerického, gréckeho a rumunského veľvyslanca, Richarda Ďuranu a mňa. Trénovali sme len 3-4-krát, čo je nedostatočné, ešte inštrumentálne to bolo ako-tak, divákov sme milo prekvapili, ale najmä na speve musíme popracovať, každý frázoval, ako vedel. Pár poličiek som vyrobil
Nie som veľký nakupovač, v tom som dosť fádny, dôležité je, aby všetko fungovalo. Mám pocit, že mať viac je zbytočné, sú to umŕtvené peniaze v nepoužívaných veciach. Kedysi som rád nakupoval náradie, skrutkovače, kombinačky, pekné zveráky, používal som ich na drobné opravy v byte. Ale už dávno takéto nákupy neprevádzkujem, jeden zo synov túto agendu prevzal, on má toľko náradia, že ma v tom mnohonásobne predstihol. Pijem ruský čaj
Priatelia vedia, že som milovník čajov, občas mi z vonku nejaké donesú. Nedávno som z Indie dostal od zaťa čaj Hyderabad, vyzerá ako mak, je to asi najlepší čaj, aký som kedy pil, nehorkne ani po piatich hodinách lúhovania. Pijem ho ako ruský čaj, čo neznamená odrodu, ale spôsob prípravy, musí byť sypaný, s kúskom citróna aj s kôrou a cukrom. Na Taiwane som absolvoval čínsky čajový obrad, bol to zážitok, príprava, ovoniavanie arómy z malej šáločky, do ktorej čaj najprv naliali a zase vyliali. Doma to tak nerobím, pijem z veľkej šálky. Deti nejdú v mojich stopách
Z hľadiska profesie po mne žiadne z mojich siedmich detí zatiaľ neprebralo nič. Najstaršia dcéra je ekonómka, žije v Prahe, starší syn je matematik, starší stredný syn študuje medicínu, mladší od neho je informatik, študuje na fakulte manažmentu, ďalší je študent ekonómie v Prahe, libertarián, mladšia dcéra bude maturovať, tá povedala, že ide na fyziku. Najmladší, šestnásťročný, má ešte dva roky na to, aby sa „spamätal“ a správne sa rozhodol. Neviem leňošiť
Leňošenie, to je taká želaná neresť. Keď k tomu konečne dôjde, tak mám výčitky, že nič nerobím, aj keď je sobota. Leňošiť znamená, že čítam knihy alebo pozerám televíziu, filmy, niečo iné ako spravodajstvo. Čítam v slovenčine aj v ruštine, v angličtine len odborné texty. Niečo z beletrie mám prečítané aj v anglickom origináli, ale uprednostňujem preklady, neskúšam radšej vlastnú jazykovú nevedomosť. Vnímam krásu športu
Mal som sen, že budem dobrým basketbalistom, na strednej škole som hrával basketbal, ale nie som až taký vysoký a na univerzite bola beznádejne silná konkurencia. Kedysi som bol vášnivý fanúšik, nejako ma to prešlo. Stále sa rád pozerám na hry, atletiku, ako kto vysoko skočí, ako kedysi Sergej Bubka, ale bolo by to zaujímavé, aj keby to bol Čech alebo Slovák. Chápem, že ľudia fandia svojmu národnému mužstvu, ale nevnímajú tak krásu športu. Keď hrá Slovensko, nie je mi úplne ľahostajné, ako dopadne, považujem za prejav ignorantstva to nevedieť. Zdieľam pocit trpkosti svojich slovenských priateľov, keď to nedopadne dobre. Dôchodok ma desí
Neviem si predstaviť, že by som bol naraz dôchodcom, že by som už nemusel nič robiť. Som človek kamennej inštitúcie – porady, stretnutia, komunikácia, dúfam, že to IVO vydrží ešte ďalších 15 rokov, čo mám do dôchodku. Fíni, s ktorými sme robili na problematike sociálnych aspektov starnutia, nás šokovali úplne inou optikou vnímania tejto otázky. Vytvárajú pracovné podmienky pre 80-ročných ľudí. Nie ako sociálny podnik, čo ich toleruje, aby sa nepovedalo, že nie sú solidárni, ale aby tí ľudia produkovali hodnotu a boli prínosom. Od tohto sme ešte dosť ďaleko, hádam sa to za tých 15 rokov zmení.
Občas hrám na gitare, nedávno dokonca aj na verejnosti, na vyhlasovaní Top firemného filantropa roka Fóra donorov Slovenska v rámci ad hoc rockovej kapely, ktorá sa skladala z amerického, gréckeho a rumunského veľvyslanca, Richarda Ďuranu a mňa. Trénovali sme len 3-4-krát, čo je nedostatočné, ešte inštrumentálne to bolo ako-tak, divákov sme milo prekvapili, ale najmä na speve musíme popracovať, každý frázoval, ako vedel. Pár poličiek som vyrobil
Nie som veľký nakupovač, v tom som dosť fádny, dôležité je, aby všetko fungovalo. Mám pocit, že mať viac je zbytočné, sú to umŕtvené peniaze v nepoužívaných veciach. Kedysi som rád nakupoval náradie, skrutkovače, kombinačky, pekné zveráky, používal som ich na drobné opravy v byte. Ale už dávno takéto nákupy neprevádzkujem, jeden zo synov túto agendu prevzal, on má toľko náradia, že ma v tom mnohonásobne predstihol. Pijem ruský čaj
Priatelia vedia, že som milovník čajov, občas mi z vonku nejaké donesú. Nedávno som z Indie dostal od zaťa čaj Hyderabad, vyzerá ako mak, je to asi najlepší čaj, aký som kedy pil, nehorkne ani po piatich hodinách lúhovania. Pijem ho ako ruský čaj, čo neznamená odrodu, ale spôsob prípravy, musí byť sypaný, s kúskom citróna aj s kôrou a cukrom. Na Taiwane som absolvoval čínsky čajový obrad, bol to zážitok, príprava, ovoniavanie arómy z malej šáločky, do ktorej čaj najprv naliali a zase vyliali. Doma to tak nerobím, pijem z veľkej šálky. Deti nejdú v mojich stopách
Z hľadiska profesie po mne žiadne z mojich siedmich detí zatiaľ neprebralo nič. Najstaršia dcéra je ekonómka, žije v Prahe, starší syn je matematik, starší stredný syn študuje medicínu, mladší od neho je informatik, študuje na fakulte manažmentu, ďalší je študent ekonómie v Prahe, libertarián, mladšia dcéra bude maturovať, tá povedala, že ide na fyziku. Najmladší, šestnásťročný, má ešte dva roky na to, aby sa „spamätal“ a správne sa rozhodol. Neviem leňošiť
Leňošenie, to je taká želaná neresť. Keď k tomu konečne dôjde, tak mám výčitky, že nič nerobím, aj keď je sobota. Leňošiť znamená, že čítam knihy alebo pozerám televíziu, filmy, niečo iné ako spravodajstvo. Čítam v slovenčine aj v ruštine, v angličtine len odborné texty. Niečo z beletrie mám prečítané aj v anglickom origináli, ale uprednostňujem preklady, neskúšam radšej vlastnú jazykovú nevedomosť. Vnímam krásu športu
Mal som sen, že budem dobrým basketbalistom, na strednej škole som hrával basketbal, ale nie som až taký vysoký a na univerzite bola beznádejne silná konkurencia. Kedysi som bol vášnivý fanúšik, nejako ma to prešlo. Stále sa rád pozerám na hry, atletiku, ako kto vysoko skočí, ako kedysi Sergej Bubka, ale bolo by to zaujímavé, aj keby to bol Čech alebo Slovák. Chápem, že ľudia fandia svojmu národnému mužstvu, ale nevnímajú tak krásu športu. Keď hrá Slovensko, nie je mi úplne ľahostajné, ako dopadne, považujem za prejav ignorantstva to nevedieť. Zdieľam pocit trpkosti svojich slovenských priateľov, keď to nedopadne dobre. Dôchodok ma desí
Neviem si predstaviť, že by som bol naraz dôchodcom, že by som už nemusel nič robiť. Som človek kamennej inštitúcie – porady, stretnutia, komunikácia, dúfam, že to IVO vydrží ešte ďalších 15 rokov, čo mám do dôchodku. Fíni, s ktorými sme robili na problematike sociálnych aspektov starnutia, nás šokovali úplne inou optikou vnímania tejto otázky. Vytvárajú pracovné podmienky pre 80-ročných ľudí. Nie ako sociálny podnik, čo ich toleruje, aby sa nepovedalo, že nie sú solidárni, ale aby tí ľudia produkovali hodnotu a boli prínosom. Od tohto sme ešte dosť ďaleko, hádam sa to za tých 15 rokov zmení.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.