Čo sa to, do pekla, so svetom stalo? To je naozaj normálne, že deti predvádzajú tanec, ktorý je esenciálne zo svojej podstaty erotický? A nikomu to neprekáža, ešte sa tomu tlieska? Na výročnom zasadaní pedofilnej obce, no dobre, ani slovo by som nepovedal, ak im stačí dívanie sa, ak nie, zatvoriť, väzni majú tento typ úchylákov obzvlášť radi, ale v televízii? V nedeľu večer?
Kypí vo mne žlč, pochopiteľne, ale niečo nie je tak, ako keď sa inokedy rozhorčím spravodlivým hnevom morálnej väčšiny, čosi škrípe. Videné ma rozčuľuje nie preto, že by sa mi to páčilo, hoci duševne zdravému človeka by sa to páčiť nemalo, ale preto, že ide o zle urobené číslo, na ktorom nefunguje jeho podstata.
Človek nemusí byť ani religionista, ani historik kultúry či tanca, aby mu došlo, že podstatou brušného tanca je erotická telesnosť a jej mýtopoetizované dôsledky. Ženské lono, boky, bruško, panva, na tom mieste sa rodí život, preto nie je problém pripísať mu symbolický význam. Môžeme teda sofistikovať brušný tanec nad rámec telesna, nad rámec vzbudzovania erotickej túžby a robiť z neho sakrálny prvok pohanských rituálov, jeho fundament mu neuprieme.
Ak sa z brušného tanca oná erotika dostane preč, nejde jednoducho o brušný tanec. A to sa presne stalo tým deťom. Nebolo to erotické, vďaka bohu, len nepatričné a preto nie je namieste žiadne nadšenie. Diváci sú len dav, ale že porotu to tak nadchlo, tomu nerozumiem a že rodičia na to deti dajú, je v lepšom prípade príznak hlúposti, v horšom kupliarstva. Možno keby osemročné dieťa tancovalo okolo striptízovej tyče, povedali by si kompetentní ľudia, že stačilo, ale takto nie, takto treba len dúfať, že tie detváky skutočne nikoho nevzrušili. Na druhej strane, nebolo by najlepšie úplne to vynechať a nechať detskú telesnosť samotným deťom? Veď každý sa hral na doktora, a je to úplne v poriadku, len tá hra nesmie mať dospelých divákov.
Kypí vo mne žlč, pochopiteľne, ale niečo nie je tak, ako keď sa inokedy rozhorčím spravodlivým hnevom morálnej väčšiny, čosi škrípe. Videné ma rozčuľuje nie preto, že by sa mi to páčilo, hoci duševne zdravému človeka by sa to páčiť nemalo, ale preto, že ide o zle urobené číslo, na ktorom nefunguje jeho podstata.
Človek nemusí byť ani religionista, ani historik kultúry či tanca, aby mu došlo, že podstatou brušného tanca je erotická telesnosť a jej mýtopoetizované dôsledky. Ženské lono, boky, bruško, panva, na tom mieste sa rodí život, preto nie je problém pripísať mu symbolický význam. Môžeme teda sofistikovať brušný tanec nad rámec telesna, nad rámec vzbudzovania erotickej túžby a robiť z neho sakrálny prvok pohanských rituálov, jeho fundament mu neuprieme.
Ak sa z brušného tanca oná erotika dostane preč, nejde jednoducho o brušný tanec. A to sa presne stalo tým deťom. Nebolo to erotické, vďaka bohu, len nepatričné a preto nie je namieste žiadne nadšenie. Diváci sú len dav, ale že porotu to tak nadchlo, tomu nerozumiem a že rodičia na to deti dajú, je v lepšom prípade príznak hlúposti, v horšom kupliarstva. Možno keby osemročné dieťa tancovalo okolo striptízovej tyče, povedali by si kompetentní ľudia, že stačilo, ale takto nie, takto treba len dúfať, že tie detváky skutočne nikoho nevzrušili. Na druhej strane, nebolo by najlepšie úplne to vynechať a nechať detskú telesnosť samotným deťom? Veď každý sa hral na doktora, a je to úplne v poriadku, len tá hra nesmie mať dospelých divákov.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.