Fero Šebej je jeden z mála politikov, ktorý od novembra 1989 v politike nie že nekradol, ale ani len neuhol. Fero má štýl, zmysel pre humor, vie písať, má prehľad o svete a nebojí sa trvať na svojom, aj keď je v menšine. Nikdy ho nepokúšal Mečiar ani Fico a aj o Dzurindovi vie svoje. Pre to všetko som mu pred rokmi ponúkol miesto v redakcii, a potom týždeň čo týždeň očakával jeho nenapodobiteľnú esej.
Ale keď bol v roku 2010 zvolený do parlamentu, tešil som sa tiež. Vedel som, že bude .týždňu aj mne osobne chýbať, ale vedel som aj to, že zahraničný výbor dostane kompetentnú hlavu.
Peter Osuský je podobný prípad. Vie, kde je sever, chápe rolu Ameriky a osud Izraela, rozumie, čo je to civilizácia a nemá problém kričať, keď všetci ustráchane mlčia. Mám rád jeho vtip, bonmoty aj reaganovský slovník. Ako jeden z mála zvládol odovzdanie žezla, keď ho na čele DS vystriedal Jano Langoš. Peter Osuský nenariekal ani vtedy, keď jeho OKS pôsobila mimo parlamentu. Ostal hrdý. A keď prišla kampaň pred minulými voľbami, napriek profesorskej noblese a medicínskemu vychovaniu nakoniec pokorne vyrazil v monterkách čistiť chlievy.
To všetko stále platí. Ale už platí aj to, že obaja odišli z OKS spôsobom, ktorému nerozumiem.
Fero Šebej odišiel po hlasovaní o eurovale, spojenom s dôverou vláde. Na rozdiel od vlastnej strany sa rozhodol hlasovať za, hoci pár dní predtým signalizoval opak. Lenže toto bola zlomová situácia, v ktorej sa občas rodia rozhodnutia až v záverečnej chvíli. Preto považujem Ferovo hlasovanie za slobodné a v poriadku. Nerozumiem až následným krokom.
Po prvé – ak Fero dlho uvažoval, že bude hlasovať ako celá OKS, ako mohol krátko po hlasovaní označiť postoj OKS za nepochopiteľné zlyhanie? On vari dlho uvažoval, že nepochopiteľne zlyhá? To nebolo voči OKS fér, to bol, naopak, verejný podraz.
Po druhé – Fero po odchode z OKS oznámil, že bude na kandidátke Mostu, pretože slovensko-maďarské vzťahy sú dnes rovnako dôležité ako pred rokom, keď OKS prijala miesta práve na kandidátke Mostu. Pravda, nič len pravda. Až na maličkosť – bol to Fero Šebej, kto pred minulými voľbami ako jediný zo štyroch lídrov OKS odmietal predvolebnú spoluprácu s Mostom a preferoval inú stranu. Čo sa zmenilo? Most sa nezmenil, skúsenosť OKS bola skôr tristná. Áno, slovensko-maďarské vzťahy sú dnes naozaj rovnako dôležité ako pred rokom. Lenže potom z logiky veci vyplýva, že Fero teraz nejde na kandidátku Mostu pre slovensko-maďarské vzťahy, ale pre istotu svojho individuálneho zvolenia. Kde je v tom šebejovská noblesa a štýl?
Peter Osuský je trochu iný prípad. Chcel, aby jeho strana išla na kandidátku SaS. Celkom legitímny postoj. Aj Petrova snaha využiť Sulíkovu ponuku, a dostať tak do parlamentu takmer isto dvoch zástupcov OKS, je zrozumiteľná. Lenže, ak mu naozaj išlo o OKS, potom by po spoločnom rozhodnutí vlastnej strany ísť na inej kandidátke nesmel váhať ani sekundu. V logike veci by musel Sulíkovi poďakovať za ponuku a dať znovu všetky sily pre úspech OKS. To sa však nestalo. Stal sa pravý opak – Peter Osuský prijal Sulíkovu ponuku ako jednotlivec, čím sám vystúpil z OKS a začal osobne pomáhať jej konkurencii. Tým úplne a definitívne poprel svoje slová, že mu od začiatku rokovaní išlo o úspech OKS. Nie, išlo mu o istotu vlastného zvolenia, bez ohľadu na osud a ľudí vlastnej strany.
Fero, Peter, po vašom odchode sa médiá vysmievajú z OKS, nie z vás. Ale veď poznáte naše médiá.
Ale keď bol v roku 2010 zvolený do parlamentu, tešil som sa tiež. Vedel som, že bude .týždňu aj mne osobne chýbať, ale vedel som aj to, že zahraničný výbor dostane kompetentnú hlavu.
Peter Osuský je podobný prípad. Vie, kde je sever, chápe rolu Ameriky a osud Izraela, rozumie, čo je to civilizácia a nemá problém kričať, keď všetci ustráchane mlčia. Mám rád jeho vtip, bonmoty aj reaganovský slovník. Ako jeden z mála zvládol odovzdanie žezla, keď ho na čele DS vystriedal Jano Langoš. Peter Osuský nenariekal ani vtedy, keď jeho OKS pôsobila mimo parlamentu. Ostal hrdý. A keď prišla kampaň pred minulými voľbami, napriek profesorskej noblese a medicínskemu vychovaniu nakoniec pokorne vyrazil v monterkách čistiť chlievy.
To všetko stále platí. Ale už platí aj to, že obaja odišli z OKS spôsobom, ktorému nerozumiem.
Fero Šebej odišiel po hlasovaní o eurovale, spojenom s dôverou vláde. Na rozdiel od vlastnej strany sa rozhodol hlasovať za, hoci pár dní predtým signalizoval opak. Lenže toto bola zlomová situácia, v ktorej sa občas rodia rozhodnutia až v záverečnej chvíli. Preto považujem Ferovo hlasovanie za slobodné a v poriadku. Nerozumiem až následným krokom.
Po prvé – ak Fero dlho uvažoval, že bude hlasovať ako celá OKS, ako mohol krátko po hlasovaní označiť postoj OKS za nepochopiteľné zlyhanie? On vari dlho uvažoval, že nepochopiteľne zlyhá? To nebolo voči OKS fér, to bol, naopak, verejný podraz.
Po druhé – Fero po odchode z OKS oznámil, že bude na kandidátke Mostu, pretože slovensko-maďarské vzťahy sú dnes rovnako dôležité ako pred rokom, keď OKS prijala miesta práve na kandidátke Mostu. Pravda, nič len pravda. Až na maličkosť – bol to Fero Šebej, kto pred minulými voľbami ako jediný zo štyroch lídrov OKS odmietal predvolebnú spoluprácu s Mostom a preferoval inú stranu. Čo sa zmenilo? Most sa nezmenil, skúsenosť OKS bola skôr tristná. Áno, slovensko-maďarské vzťahy sú dnes naozaj rovnako dôležité ako pred rokom. Lenže potom z logiky veci vyplýva, že Fero teraz nejde na kandidátku Mostu pre slovensko-maďarské vzťahy, ale pre istotu svojho individuálneho zvolenia. Kde je v tom šebejovská noblesa a štýl?
Peter Osuský je trochu iný prípad. Chcel, aby jeho strana išla na kandidátku SaS. Celkom legitímny postoj. Aj Petrova snaha využiť Sulíkovu ponuku, a dostať tak do parlamentu takmer isto dvoch zástupcov OKS, je zrozumiteľná. Lenže, ak mu naozaj išlo o OKS, potom by po spoločnom rozhodnutí vlastnej strany ísť na inej kandidátke nesmel váhať ani sekundu. V logike veci by musel Sulíkovi poďakovať za ponuku a dať znovu všetky sily pre úspech OKS. To sa však nestalo. Stal sa pravý opak – Peter Osuský prijal Sulíkovu ponuku ako jednotlivec, čím sám vystúpil z OKS a začal osobne pomáhať jej konkurencii. Tým úplne a definitívne poprel svoje slová, že mu od začiatku rokovaní išlo o úspech OKS. Nie, išlo mu o istotu vlastného zvolenia, bez ohľadu na osud a ľudí vlastnej strany.
Fero, Peter, po vašom odchode sa médiá vysmievajú z OKS, nie z vás. Ale veď poznáte naše médiá.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.