Kradnem si samotu
Utiecť od detí z domu, aby som bola sama, to je pre mňa najväčšia neresť, byť bez dozoru, nemusieť sledovať čas. To je nedostatková vec. Vždy sa musím vrátiť, v určitom čase prísť domov k deťom, nemôžem si len tak povedať, idem sa ešte prejsť, idem na výlet a vrátim sa, keď budem mať chuť. Môj čas sa odvíja od času iných ľudí. Chodím na kávu
Vysedávam v kaviarňach. Často idem do Bratislavy len kvôli tomu, aby som si dala kávu s Martou Šátekovou, ale teraz to už skončilo, Ex Libris skončil. Pri pití kávy vzniká všeličo zaujímavé, mozog sa upokojí a pracuje akosi inak. Pri káve napríklad vznikol nápad nafotiť spisovateľky, ženy, nahaté s knižkami. Aby sme prerazili, dostali sa viac do novín, keďže s knihami je to ťažké. Možno by sme boli aj na prvej strane. A spolu s nahým telom aj obálka knihy nejakej poetky. Chodím do viníc
Vo viniciach mi je dobre, chodím tam aj s deťmi, mám niekoľko miest, kde viem, že nenarazím na nič, čo by ma rozčuľovalo, žiadne káble a bilbordy. Teraz, po oberačke, sú krásne. Veľmi mi vyhovuje reliéf krajiny okolo viníc, stratím sa medzi vínom, ale stále vidím zvlnenú krajinu. V horách sa už necítim tak dobre. S deťmi chodím všeličo oberať, bylinky, dule, mišpule, šípky, hrozno, čo zostane v opustených viniciach. Zo šípok sme robili sirup, teraz sme objavili mišpule, dajú sa jesť len po mraze, predtým sú tvrdé a trpké, ale mrazom zmäknú a zosladnú. Tak teraz experimentujeme, dali sme ich do mrazničky a čakáme, čo z nich bude. Bavia ma práce s vŕtačkou
Bavia ma vŕtačky, brúsky, vodováha, kelňa a tak. Ráno som sa s mužom pohádala na rebríku, zapájala som svetlo a on mi do toho kibicoval, musel s deťmi odísť z izby. Ja mu do slepačej polievky tiež nekibicujem, neviem, ako sa varí. Absolvovala som rekonštrukciu bytu a dostavbu domu, naučila som sa používať nástroje a ako sa mám rozprávať s remeselníkmi, aby na stavbe nehľadali inú kompetentnú osobu, teda nejakého muža. Jedlo ma otravuje
Keby som nemusela jesť, keby bolo niečo v tabletkách, nejaké amarouny, tak žijem z nich a chodím len na tú kávu. Keby som mohla, vypustím jedlo úplne, musím sa k tomu dosť nútiť. Zbieram dlaždice a modlivky
Kamaráti mi nosili kachličky z rôznych kútov sveta, niektoré sú rozhodené po byte, ostatné mám v jednej veľkej škatuli a tam čakajú na svoje miesto. Občas si ich pozerám. Prvú som si doniesla zo Slovinska, ďalšia je z Mexika, Guatemaly, Iránu, stále mi to niekto nosí, aj keď ma to už vlastne až tak veľmi nezaujíma. A skoro som zabudla! Zbieram modlivky. Mám ich napichané na oceľových špendlíkoch v čiernych entomologických škatuliach, mám ich veľa a sama si ich preparujem. Čítam stále
Čítam, pred spaním alebo pri jedle, to sa nemá, viem, ale nemám kedy inokedy. S deťmi čítam stále. Teraz máme vynikajúcu knižku Bobky, lajná a iné hovienka. Kubko sa ma pýta: mama, čo sú to fekálni detektívi? To sú vedci, čo sa špárajú v hovienkach. Alebo: čo sú to fekálne fakty? Ideme do vinice a deti vidia hovienko, hneď k nemu bežia, šťúrajú doň, rozmýšľame, či je to lajno, alebo bobok. Kniha o hovienkach zo žilinského Artfora, to bol veľký prínos do našej domácnosti.
Utiecť od detí z domu, aby som bola sama, to je pre mňa najväčšia neresť, byť bez dozoru, nemusieť sledovať čas. To je nedostatková vec. Vždy sa musím vrátiť, v určitom čase prísť domov k deťom, nemôžem si len tak povedať, idem sa ešte prejsť, idem na výlet a vrátim sa, keď budem mať chuť. Môj čas sa odvíja od času iných ľudí. Chodím na kávu
Vysedávam v kaviarňach. Často idem do Bratislavy len kvôli tomu, aby som si dala kávu s Martou Šátekovou, ale teraz to už skončilo, Ex Libris skončil. Pri pití kávy vzniká všeličo zaujímavé, mozog sa upokojí a pracuje akosi inak. Pri káve napríklad vznikol nápad nafotiť spisovateľky, ženy, nahaté s knižkami. Aby sme prerazili, dostali sa viac do novín, keďže s knihami je to ťažké. Možno by sme boli aj na prvej strane. A spolu s nahým telom aj obálka knihy nejakej poetky. Chodím do viníc
Vo viniciach mi je dobre, chodím tam aj s deťmi, mám niekoľko miest, kde viem, že nenarazím na nič, čo by ma rozčuľovalo, žiadne káble a bilbordy. Teraz, po oberačke, sú krásne. Veľmi mi vyhovuje reliéf krajiny okolo viníc, stratím sa medzi vínom, ale stále vidím zvlnenú krajinu. V horách sa už necítim tak dobre. S deťmi chodím všeličo oberať, bylinky, dule, mišpule, šípky, hrozno, čo zostane v opustených viniciach. Zo šípok sme robili sirup, teraz sme objavili mišpule, dajú sa jesť len po mraze, predtým sú tvrdé a trpké, ale mrazom zmäknú a zosladnú. Tak teraz experimentujeme, dali sme ich do mrazničky a čakáme, čo z nich bude. Bavia ma práce s vŕtačkou
Bavia ma vŕtačky, brúsky, vodováha, kelňa a tak. Ráno som sa s mužom pohádala na rebríku, zapájala som svetlo a on mi do toho kibicoval, musel s deťmi odísť z izby. Ja mu do slepačej polievky tiež nekibicujem, neviem, ako sa varí. Absolvovala som rekonštrukciu bytu a dostavbu domu, naučila som sa používať nástroje a ako sa mám rozprávať s remeselníkmi, aby na stavbe nehľadali inú kompetentnú osobu, teda nejakého muža. Jedlo ma otravuje
Keby som nemusela jesť, keby bolo niečo v tabletkách, nejaké amarouny, tak žijem z nich a chodím len na tú kávu. Keby som mohla, vypustím jedlo úplne, musím sa k tomu dosť nútiť. Zbieram dlaždice a modlivky
Kamaráti mi nosili kachličky z rôznych kútov sveta, niektoré sú rozhodené po byte, ostatné mám v jednej veľkej škatuli a tam čakajú na svoje miesto. Občas si ich pozerám. Prvú som si doniesla zo Slovinska, ďalšia je z Mexika, Guatemaly, Iránu, stále mi to niekto nosí, aj keď ma to už vlastne až tak veľmi nezaujíma. A skoro som zabudla! Zbieram modlivky. Mám ich napichané na oceľových špendlíkoch v čiernych entomologických škatuliach, mám ich veľa a sama si ich preparujem. Čítam stále
Čítam, pred spaním alebo pri jedle, to sa nemá, viem, ale nemám kedy inokedy. S deťmi čítam stále. Teraz máme vynikajúcu knižku Bobky, lajná a iné hovienka. Kubko sa ma pýta: mama, čo sú to fekálni detektívi? To sú vedci, čo sa špárajú v hovienkach. Alebo: čo sú to fekálne fakty? Ideme do vinice a deti vidia hovienko, hneď k nemu bežia, šťúrajú doň, rozmýšľame, či je to lajno, alebo bobok. Kniha o hovienkach zo žilinského Artfora, to bol veľký prínos do našej domácnosti.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.