Navyše sa jeho časť, ktorá je pre kulinárov najzaujímavejšia, v odborných textoch pomenúva ako podzemok. To už ani k odzemku nemá ďaleko, a tak si našinec možno začne hrdo búchať pesťou do hrude v nádeji, že ďumbier, ej veru, sa u nás nielenže dlho pestoval, ale aj nedajbože narodil a prvýkrát vložil do hrnca. Zastavte národné spevy, spustite vlajku zo stožiara, vypnite motory v „tankoch“ – nie je to tak.
Zázvor má svoj domov v juhovýchodnej Ázii, kde ho pestovali už pred 3 000 rokmi a na starý kontinent ho doviezli až Španieli v deviatom storočí nášho letopočtu. To však nič nemení na tom, že sa okamžite stal súčasťou jedálnička starých Európanov. Už v receptoch zo stredoveku figuruje ako neoddeliteľná súčasť rôznych omáčok a sladkých receptov.
K nám sa zázvor dováža z Indie a Číny, čo sú najväčší vývozcovia tohto pikantného podzemku. Niet sa čo čudovať, ďumbier je v ich národných kuchyniach základným kameňom, bez neho sa čínska či indická gazdinka ani nepohne. Je to niečo podobné ako slanina, cesnak či cibuľa u nás. Zatiaľ čo v indickej kuchyni sa zázvor drví spolu s ďalšími pikantnými ingredienciami – napríklad s čili papričkami, kurkumou a galangalom, aby sa vytvorila základná, preukrutne pálivá pasta, v Číne uprednostňujú zázvor nakrájaný na jemné rezance, ktoré ľahkým osmažením spolu s cesnakom dodajú jedlám typickú chuť. Mnohým je známy aj typický japonský nakladaný zázvor, ktorý sa podáva k sushi. V Európe sa zázvor pridáva skôr do sladkostí, možno niektorí z vás si pamätajú babičkine zázvorovníky. Do nich sa však pridáva skôr podobe sušeného prášku, ten má trochu inú chuť ako zdravý, šťavnatý koreň. V Anglicku zas z neho robia vynikajúce, takmer nealkoholické zázvorové pivo.
Ďumbier sa odjakživa využíval aj v lekárnictve. Nie nadarmo má aj v slovenskom pomenovaní prídomok liečivý. V stredoveku ho dokonca v hojnom počte nasadzovali proti moru. Ak si chcete zhnusení pri niečom poriadne odpľuť, s radosťou siahnite po zázvore, odborníci tvrdia, že skvelo podporuje tvorbu slín. Tým aj vynikajúco upokojuje žalúdok a tak sa jeho výťažok vždy pridával k liekom, ktoré ho zaťažovali. Obsahuje okolo 640 chemických látok, medzi inými aj pikantný gingerol, ktorý svojím účinkom pripomína aspirín. Čiže, ak sa potrebujete poriadne vypotiť a zabojovať proti nachladnutiu, vyvarte si zopár plátkov čerstvého ďumbiera.
Zázvor jedlám dodáva nádych skutočnej exotiky, treba s ním však narábať opatrne. Je dosť pikantný a jeho sladkokyslá chuť a citrónová vôňa môže z jedla prerážať. Dnes ho už dostať skoro v každom supermarkete. Pri nákupe však naozaj vyberajte pozorne. Nemal by byť presušený, s odreninami a mal by byť pevný. Len taký zázvor je skutočne šťavnatý a pri použití nebudete musieť bojovať s drevnatými časťami. Pri príprave vždy zázvor ošúpeme, potom nakrájame alebo, ak ste napriek všetkému naďabili na drevnatý kúsok, pokojne použijeme strúhadlo.
Ďumbier sa dá dokonca vypestovať aj doma v obyčajnom kvetináči. Stačí, ak malý odzemok zasadíte. Vyrastie vám krásna okrasná rastlina. Keď odkvitne, vylovíte z kvetináča ďumbier ako hrom. Je to trochu divné, ale čo by človek neurobil pre dobrú kuchyňu. Autor je scenárista.
Zázvor má svoj domov v juhovýchodnej Ázii, kde ho pestovali už pred 3 000 rokmi a na starý kontinent ho doviezli až Španieli v deviatom storočí nášho letopočtu. To však nič nemení na tom, že sa okamžite stal súčasťou jedálnička starých Európanov. Už v receptoch zo stredoveku figuruje ako neoddeliteľná súčasť rôznych omáčok a sladkých receptov.
K nám sa zázvor dováža z Indie a Číny, čo sú najväčší vývozcovia tohto pikantného podzemku. Niet sa čo čudovať, ďumbier je v ich národných kuchyniach základným kameňom, bez neho sa čínska či indická gazdinka ani nepohne. Je to niečo podobné ako slanina, cesnak či cibuľa u nás. Zatiaľ čo v indickej kuchyni sa zázvor drví spolu s ďalšími pikantnými ingredienciami – napríklad s čili papričkami, kurkumou a galangalom, aby sa vytvorila základná, preukrutne pálivá pasta, v Číne uprednostňujú zázvor nakrájaný na jemné rezance, ktoré ľahkým osmažením spolu s cesnakom dodajú jedlám typickú chuť. Mnohým je známy aj typický japonský nakladaný zázvor, ktorý sa podáva k sushi. V Európe sa zázvor pridáva skôr do sladkostí, možno niektorí z vás si pamätajú babičkine zázvorovníky. Do nich sa však pridáva skôr podobe sušeného prášku, ten má trochu inú chuť ako zdravý, šťavnatý koreň. V Anglicku zas z neho robia vynikajúce, takmer nealkoholické zázvorové pivo.
Ďumbier sa odjakživa využíval aj v lekárnictve. Nie nadarmo má aj v slovenskom pomenovaní prídomok liečivý. V stredoveku ho dokonca v hojnom počte nasadzovali proti moru. Ak si chcete zhnusení pri niečom poriadne odpľuť, s radosťou siahnite po zázvore, odborníci tvrdia, že skvelo podporuje tvorbu slín. Tým aj vynikajúco upokojuje žalúdok a tak sa jeho výťažok vždy pridával k liekom, ktoré ho zaťažovali. Obsahuje okolo 640 chemických látok, medzi inými aj pikantný gingerol, ktorý svojím účinkom pripomína aspirín. Čiže, ak sa potrebujete poriadne vypotiť a zabojovať proti nachladnutiu, vyvarte si zopár plátkov čerstvého ďumbiera.
Zázvor jedlám dodáva nádych skutočnej exotiky, treba s ním však narábať opatrne. Je dosť pikantný a jeho sladkokyslá chuť a citrónová vôňa môže z jedla prerážať. Dnes ho už dostať skoro v každom supermarkete. Pri nákupe však naozaj vyberajte pozorne. Nemal by byť presušený, s odreninami a mal by byť pevný. Len taký zázvor je skutočne šťavnatý a pri použití nebudete musieť bojovať s drevnatými časťami. Pri príprave vždy zázvor ošúpeme, potom nakrájame alebo, ak ste napriek všetkému naďabili na drevnatý kúsok, pokojne použijeme strúhadlo.
Ďumbier sa dá dokonca vypestovať aj doma v obyčajnom kvetináči. Stačí, ak malý odzemok zasadíte. Vyrastie vám krásna okrasná rastlina. Keď odkvitne, vylovíte z kvetináča ďumbier ako hrom. Je to trochu divné, ale čo by človek neurobil pre dobrú kuchyňu. Autor je scenárista.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.