Ľuboš Pástor, profesor finančnej ekonómie na University of Chicago
1. Áno, myslím si, že na základe informácií, ktoré vtedy boli k dispozícii, plusy vstupu prevažovali nad mínusmi. Slovensko má malú otvorenú ekonomiku, ktorá je úzko prepojená s ostatnými krajinami eurozóny. Zavedenie eura okrem iného vytvorilo pozitívny tlak na slovensku fiškálnu disciplínu, ako aj na produktivitu slovenských firiem.
2. V princípe áno, aj keď to nebude ľahké. To, či sa to podarí, bude závisieť od toho, do akej miery budú Európania ochotní občas zatať zuby. Napríklad Grécko by sa dnes určite cítilo lepšie, keby malo vlastnú menu, keďže namiesto bolestivých reforiem by jednoducho nechalo spadnúť drachmu, dlhodobo sú však tieto reformy pre Grécko prospešné. Jednotná mena postupne pretvára členské krajiny tak, aby sa jej čo najlepšie prispôsobili, preto môže byť dlhodobo udržateľná. Dalibor Roháč, analytik Legatum Institute, Londýn
1. No, nespravilo. A to nielen z hľadiska toho, že nám pre euro padajú vlády a že sme nútení prispievať do rozličných záchranných fondov, ale i preto, lebo sme prišli o možnosť nezávislého použitia menovej politiky.
2. Udržateľný by bol len v prípade, že by sme boli ochotní akceptovať plnú politickú a fiškálnu úniu. To sa mi nezdá dobrá cesta, a ako ukazujú posledné udalosti, nie je to ani cesta politicky schodná. Pavel Kohout, analytik, člen českej Národnej ekonomickej rady vlády
1. Na otázky týkajúce sa eura a Slovenska obyčajne odpovedám, že na hodnotenie je príliš skoro. No už možno hodnotiť skúsenosti zo Slovinska. Od roku 2004, keď hodnota toliara bola fixovaná k euru do konca roku 2008, objem úverov podnikom a domácnostiam vzrástol na 2,4 násobok. Čisto len v dôsledku „zrušenia“ volatility. Takúto úverovú expanziu nemožno prežiť bez následkov. Slovinská ekonomika rástla v roku 2007 pod vplyvom úverového dopingu o 6,8 percenta, no o rok neskôr len o 3,5 percenta – a v roku 2009 prišiel drvivý pokles o 8,1 percenta, najhorší prepad v rámci eurozóny. Opäť sa ukázalo, že euro je najmohutnejší zosilňovač hospodárského cyklu, aký existuje. Slovinsko teraz rieši pokles ratingu a svoju vlastnú, hoci relatívne malú bankovú krízu. Takže, veľa šťastia Slovensku, bude ho potrebovať.
2. Projekt jednotnej meny by bol veľmi dobre udržateľný v rámci Nemecka, Francúzska, Beneluxu a Rakúska. Žiaľ, z politických dôvodov bolo prijaté Taliansko. Keď sa tak stalo, nebolo možné odmietnuť Španielsko. S Talianskom a Španielskom už nešlo odmietnuť Portugalsko a Grécko. Íri sa pripojili z frajeriny, aby ukázali Angličanom, že na to majú. Odvtedy sa to rútilo do krízy, pretože ekonomiky rôznej veľkosti, rôznej štruktúry a rôzneho stupňa vývoja nemôžu tvoriť optimálnu menovú zónu, ani keby existovalo Európske federálne ministerstvo financií. Projekt 17-člennej únie môže byť teoreticky udržateľný, no za cenu trvalých a značne veľkých nákladov.
1. Áno, myslím si, že na základe informácií, ktoré vtedy boli k dispozícii, plusy vstupu prevažovali nad mínusmi. Slovensko má malú otvorenú ekonomiku, ktorá je úzko prepojená s ostatnými krajinami eurozóny. Zavedenie eura okrem iného vytvorilo pozitívny tlak na slovensku fiškálnu disciplínu, ako aj na produktivitu slovenských firiem.
2. V princípe áno, aj keď to nebude ľahké. To, či sa to podarí, bude závisieť od toho, do akej miery budú Európania ochotní občas zatať zuby. Napríklad Grécko by sa dnes určite cítilo lepšie, keby malo vlastnú menu, keďže namiesto bolestivých reforiem by jednoducho nechalo spadnúť drachmu, dlhodobo sú však tieto reformy pre Grécko prospešné. Jednotná mena postupne pretvára členské krajiny tak, aby sa jej čo najlepšie prispôsobili, preto môže byť dlhodobo udržateľná. Dalibor Roháč, analytik Legatum Institute, Londýn
1. No, nespravilo. A to nielen z hľadiska toho, že nám pre euro padajú vlády a že sme nútení prispievať do rozličných záchranných fondov, ale i preto, lebo sme prišli o možnosť nezávislého použitia menovej politiky.
2. Udržateľný by bol len v prípade, že by sme boli ochotní akceptovať plnú politickú a fiškálnu úniu. To sa mi nezdá dobrá cesta, a ako ukazujú posledné udalosti, nie je to ani cesta politicky schodná. Pavel Kohout, analytik, člen českej Národnej ekonomickej rady vlády
1. Na otázky týkajúce sa eura a Slovenska obyčajne odpovedám, že na hodnotenie je príliš skoro. No už možno hodnotiť skúsenosti zo Slovinska. Od roku 2004, keď hodnota toliara bola fixovaná k euru do konca roku 2008, objem úverov podnikom a domácnostiam vzrástol na 2,4 násobok. Čisto len v dôsledku „zrušenia“ volatility. Takúto úverovú expanziu nemožno prežiť bez následkov. Slovinská ekonomika rástla v roku 2007 pod vplyvom úverového dopingu o 6,8 percenta, no o rok neskôr len o 3,5 percenta – a v roku 2009 prišiel drvivý pokles o 8,1 percenta, najhorší prepad v rámci eurozóny. Opäť sa ukázalo, že euro je najmohutnejší zosilňovač hospodárského cyklu, aký existuje. Slovinsko teraz rieši pokles ratingu a svoju vlastnú, hoci relatívne malú bankovú krízu. Takže, veľa šťastia Slovensku, bude ho potrebovať.
2. Projekt jednotnej meny by bol veľmi dobre udržateľný v rámci Nemecka, Francúzska, Beneluxu a Rakúska. Žiaľ, z politických dôvodov bolo prijaté Taliansko. Keď sa tak stalo, nebolo možné odmietnuť Španielsko. S Talianskom a Španielskom už nešlo odmietnuť Portugalsko a Grécko. Íri sa pripojili z frajeriny, aby ukázali Angličanom, že na to majú. Odvtedy sa to rútilo do krízy, pretože ekonomiky rôznej veľkosti, rôznej štruktúry a rôzneho stupňa vývoja nemôžu tvoriť optimálnu menovú zónu, ani keby existovalo Európske federálne ministerstvo financií. Projekt 17-člennej únie môže byť teoreticky udržateľný, no za cenu trvalých a značne veľkých nákladov.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.