Yannis Iliopoulos: My žijeme pre dnešok

.ako ste sa dostali na Slovensko?
Pochádzam zo Soluna a prišli sme sem v novembri 1993 spolu s bratom. Tak ako kedysi Cyril a Metod, tak sme prišli aj my. (Úsmev.) .ale vy ste mali zrejme inú misiu.
My sme prišli robiť biznis. .prečo ste prišli práve na Slovensko?
V našej krajine bolo veľa článkov o nových krajinách a nových ekonomikách, ktoré majú byť ekonomikami budúcnosťami. .ale vy ste boli v Grécku profesor matematiky. Prečo ste to nechali?
Učil som osemnásť rokov, a napísal som osemnásť kníh – učebníc. A bol som veľmi unavený. Môj brat mal v Grécku malú firmu, ktorá sa týkala turizmu, takže trošku poznal tento biznis. Bol to jeho nápad, že ideme na Slovensko. Ja som bol len veľmi unavený a túžil som celkom zmeniť život, tak som súhlasil: ideme! .mali ste tu nejaké kontakty, predstavu, čo budete robiť?
Nie. Bolo to čisté dobrodružstvo. Prídeme a uvidíme, čo bude. Chceli sme tu byť jeden rok, zarobiť si na živobytie a po roku sa vrátiť. Vôbec sme si nemysleli, že sa na Slovensku oženíme a ostaneme tu dlhé roky. .vedeli ste niečo o Slovensku?
Keď som vyrastal v Grécku, nevedel som nič o Slovensku. A keď som chcel potom svojim priateľom porozprávať, kde žijem a povedal som Slovakia, hneď im napadlo Slovinsko, tak som povedal: Čechoslovakia! A oni už vedeli: Jasné, Praha! Slovensko vôbec nepoznali. Ale ani my s bratom sme predtým nevedeli o Slovensku nič, nemali sme tu žiadne kontakty, žiadnych priateľov, nič. .ako vyzeral váš príchod?
Prišli sme autobusom, chodila vtedy taká linka z Thesaloniki. V Bratislave   sme vystúpili a teraz kam? Doprava? Doľava? Pamätám si, že sme našli hotel Tatra. To už bolo lepšie, už sme mali strechu nad hlavou. Ale keď sme vyšli z hotela, tak teraz čo? Kam sa vydať? No bolo to veľmi ťažké. Ľudia tu nevedeli ani cudzie jazyky. Bratislava bola pre nás komplikovanejšia, tak sme išli do Nitry. Ani tam sme nikoho nepoznali, ale ako menšie mesto to bolo pre nás lákavejšie. Tak sme sa pustili do podnikania, bolo to veľké riziko, často sme ani nerozumeli, čo podpisujeme. .hneď prvá sezóna bola úspešná?
Nie, naša prvá riaditeľka bola trošku megalomanská, sľubovala všeličo, ale potom, keď sme my odišli na Vianoce domov a dohodli sa s hoteliermi, zálohu nám neposlala. Čakali sme mesiac, dva... Ona sa bála poslať niekam do Grécka peniaze. No prvá sezóna bola katastrofa, za rok sme prišli o všetky úspory, ktoré sme si z Grécka priniesli. .to vás neznechutilo?
Nie, lebo sme zistili, že tu naše podnikanie môže mať budúcnosť. Konkurencia nebola na vysokej úrovni. Povedali sme si, že vydržíme ešte jednu sezónu, aby sa nám aspoň vrátilo to, o čo sme prvý rok prišli. Počas druhej sezóny sa nám vrátilo všetko, čo sme stratili v prvej sezóne v roku 1994. Za dva roky nášho života sme teda boli na nule. To nie je žiadny veľký úspech. .ale nezbalili ste to. Prečo?
Ja som už bol zamilovaný do ženy, ktorá je dnes moja manželka. To bol dôvod, prečo som chcel ešte chvíľu ostať, a videli sme aj to, že sa nám môže dariť trošku lepšie. Ale dlho sme boli jednou nohou na Slovensku a jednou v Grécku. Naša mama sa stále bála, že sa nevrátime a dookola hovorila: „Budú z vás Slováci.“ A tak sme trávili dosť času aj v Grécku. Ale to nebolo pre biznis dobré. Ak tu nežiješ stále, ak sa nesnažíš pri podnikaní na sto percent, nemáš dobrú budúcnosť. My sme tu ani nič nekupovali, hoci tu vtedy boli lacné nehnuteľnosti,  lebo sme stále žili v tom, že sa vrátime do Grécka. .kedy sa to zlomilo?
Keď mal môj syn päť rokov a mal ísť do škôlky. Museli sme sa rozhodnúť, či pôjde do slovenskej alebo do gréckej škôlky. A keďže ja veľmi dobre poznám grécky vzdelávací systém, chcel som, aby chodil do školy radšej tu. Nebolo to pre mňa ľahké rozhodnutie. Chcel som, aby sa môj syn učil našu grécku históriu, mytológiu, náš jazyk, naše tradície, ale keďže poznám úroveň gréckych škôl, dal som syna do slovenskej školy. .to je ťažké aj uveriť, že vás presvedčilo práve naše školstvo. Neľutujete svoje rozhodnutie?
Nie, bolo to správne rozhodnutie a som veľmi pyšný, že môj syn chodí do veľmi dobrej školy. Grécke školy majú teraz veľké problémy, všade v Grécku. A keď sme sa rozhodli, že tu ostaneme natrvalo, veľmi sa zlepšil aj náš profesionálny život. .neľutujete, že ste sa tu neusadili skôr?
My Gréci nie sme takí „organizovaní“ ľudia ako vy v centrálnej Európe. My žijeme pre dnešok. (Úsmev.) Nerobíme si veľké plány do budúcnosti. My sme s bratom podnikali tak z roka na rok, akože uvidíme, ako to pôjde, a naozaj sme si nerobili ďalekosiahle plány. Žijeme dnes! .vy ste matematik, dokonca učiteľ matematiky. Človek by čakal racionálne logické rozhodovanie.
Matematika učí človeka rozmýšľať. Preto bola pre mňa matematika veľkou pomocou. .preto ste sa rozhodli venovať matematike?
Vy neviete, ako fungoval grécky školský systém. Keď som išiel ja na vysokú školu, tak som si mohol vybrať iba jednu oblasť, nie konkrétnu školu. Mohol som si vybrať, či sa chcem venovať medicíne, humanitným vedám, prírodným vedám alebo technike. Robili sme potom všetci písomné testy a podľa toho, koľko bodov sme dosiahli, nás zaraďovali na vysoké školy.  No, bol to hrozný systém. My sme boli posledná generácia, ktorá ho ešte zažila. .vás poslali študovať matematiku. To ste mali veľa bodov?
Nie, bol som niekde v strede, ale na matematiku to stačilo. .hnevalo vás, že musíte študovať práve matematiku?
Nie, vždy som mal rád matematiku a bol som v nej aj dobrý. Ale vysoká škola je hlavne škola života, stretávaš sa tam s mladými ľuďmi, ktorí sa zaujímajú o podobné veci, máš dosť času na sebe pracovať. Mnohí moji spolužiaci vyštudovali matematiku, ale potom robili niečo celkom iné. Ale ja som sa matematike veľa venoval, venoval som sa jej dlhé roky a myslím, že som jej aj niečo dal. .po škole ste začali učiť?
Ja som učil už od sedemnástich rokov, lebo naša rodina nemala peniaze.  .čo ste si vtedy mysleli o gréckom systéme? O tom, ako funguje  spoločnosť?
Videl som, že je to zlý systém. Moji priatelia napríklad súťažili o to, kto zaplatí najnižšie dane. .čiže ten, kto zaplatil najmenej, bol najväčší frajer?
Áno. A bolo veľa ľudí, ktorí neplatili vôbec nič. To bol taký národný šport – neplatiť dane. Ďalší vážny problém bol školský systém. Veľa ľudí skončilo vysokú školu, len aby mali diplom. Vysoké školy boli takými kolektívnymi výrobcami diplomov. A študenti potom ani nemali záujem naozaj sa vzdelávať. .čiže ten systém bol demotivujúci?
Ja som si to uvedomil, keď som prišiel sem. Bol som prekvapený, napríklad na akej vysokej úrovni je tu kultúra. Moja manželka sa venovala folklóru a ja som videl, že tu sa každý niečomu venuje – niekto hrá, niekto spieva, maľuje, mladí ľudia sa tu všeličo učili. U nás to tak nebolo. .ako sa Grécko dostalo do tých problémov, v ktorých je dnes?
Keď sa skončila vojna, Grécko nemalo nič, bola to chudobná zničená krajina. Do roku 1975 ak si nemal papier, že si politicky zaradený na pravej strane, nemal si žiadny normálny život. Ak si náhodou mal nejaké socialistické či komunistické myšlienky, bol si úplne mimo. Nemohol si sa dostať na žiadnu významnejšiu štátnu pozíciu. V rokoch 1967 – 1974 u nás nebola ani demokracia, sedem rokov vládla vojenská junta. Po roku 1974 sme boli taký americký satelit ako napríklad Irán. Až v roku 1981 sa veci zmenili, socialisti sa dostali do vlády, a bol to otec dnešného premiéra Andrea Papandreu, kto viedol vtedy socialistickú stranu. Ľudia vtedy veľmi túžili po zmene, a on sa pustil do rôznych projektov, aby si ľudí získal a keďže na to nemal peniaze, začal si brať pôžičky. Chcel si tak udržať voličov, a keďže nemal žiadnu základňu, tak si ich takto vlastne „kúpil“. .kúpil si ich tak, že ich zamestnal štát?
Áno. Začal rozširovať štát. Pochopte, on potreboval voličov. Do roku 1990 bola situácia ešte pod kontrolou, potom sa začali robiť chyby. Prišiel problém s Turkami, štátu stúpli náklady pre armádu. Pre takú chudobnú krajinu je ťažké ustáť to. Po vstupe do EÚ sa zvýšila konkurencia, konkurovať začali aj nové postsocialistické štáty. A žiaľ, u nás je to tak, že ten, kto zvíťazí vo voľbách, bude robiť aj biznis. .to skúste vysvetliť.
V Grécku je to tak, že len keď si pri moci, môžeš robiť biznis. Nie priamo, ale cez priateľov, príbuzných. Máme veľa politikov, ktorí prišli do politiky úplne chudobní a po dvadsiatich rokoch opustili politiku úplne bohatí. Ako zbohatli? Je jasné, že využili svoju pozíciu. A naša katastrofa boli olympijské hry v roku 2004. .to nebolo víťazstvo gréckeho ducha?
Ten obrovský projekt nebol dobrý od začiatku. Grécko na to nemalo, ale začalo veľa budovať a svet nám platil. Ale keďže nebolo veľa času, mnoho vecí sa robilo „pod stolom". Čas tlačil, a tak sa to nerobilo čisto. Preto štátna peňaženka musela zaplatiť oveľa viac, ako by zaplatila normálne. A to bola posledná kvapka pre grécky pohár. Od roku 2004 to už bol štátny úpadok, ľudia videli, že sa mnoho ľudí za štátne nabalilo, tak si chceli aj oni pridať – šoféri, piloti, advokáti... Silné odbory všetko presadili. A štát má dnes jeden milión štátnych zamestnancov. Každý desiaty Grék je štátny zamestnanec. .majú sa teraz Gréci zle?
Politici ľuďom nasľubovali, že sa budú mať dobre, dali im veľké platy – a teraz im to všetko berú. Ale to nebola chyba tých ľudí, že si veci naplánovali podľa sľubov, ktoré dostali. A teraz im za posledný rok všetko berú, nedostali ani čas, aby sa postupne prispôsobili. A preto teraz niektorí ľudia nemajú z čoho žiť. Keď máš úver, hypotéku, a zrazu prídeš o plat, aj tvoja manželka, z čoho budeš platiť banke? .chápu už Gréci aspoň to, že treba platiť dane?
Každý rok sa v tomto smere situácia zlepšuje. Ľudia už niečo zaplatia, ale stále je to problém. .na turistu Gréci pôsobia ako podnikavý životaschopný národ. Je to ilúzia?
Naša ekonomika je postavená na malom biznise.  V Grécku existujú malé obchody, v ktorých pracuje zväčša jedna rodina, robí tam syn, dcéra a možno ešte zamestnávajú pár ľudí. To je kostra našej ekonomiky – malý biznis. Keď prišla kríza, aj u nás sa začali stavať obchodné centrá a tie malé obchodíky stratili svoju klientelu. To bol ako nôž do chrbta. Malé obchodíky krachujú a tí, čo v nich robili, sa snažia zamestnať v štátnych službách. A naši múdri politici, aby získali ich hlasy, každého zamestnajú. A tak sa štát stále rozrastá. No základná otázka je zodpovednosť Európskej únie. .čo vyčítate lídrom EÚ?
Vedeli, v akom stave je Grécko. No pre veľké krajiny je výhodné požičiavať peniaze malým krajinám, ako je Grécko či Slovensko. Požičiavali Grécku peniaze za vysoký úrok, bol to pre nich zisk. A potom boli veľmi prekvapení z toho, čo sa stalo. Preto veľa ľudí v Grécku tvrdí, že sme nemali pristúpiť na také tvrdé podmienky, aké nám boli dané. Mali sme vyrokovať lepší program, ako ten, čo nám dali v júni. Bohužiaľ, ten program mal len jednu úlohu: vybrať od každého občana pár peňazí navyše, napríklad mu zobrať trinásty plat, zvýšiť odvody, aby štát bol bohatší a mohol splácať dlhy. Pritom ten program, ktorý nám urobili, hovorí, že v roku 2020 budeme tam, kde sme boli v roku 2009. Náš štátny dlh bude 120 percent HDP. Preto ľudia hovoria: kam to ideme? Všetci uznávajú, že musíme niečo riešiť, ale musí to byť iná politika, iní politici a musí to byť riešenie, ktorá dovolí ľuďom aj trošku žiť. Nie formou: daj mi, čo máš a nezaujíma ma, čo budeš robiť zajtra. .gréci sa cítia oklamaní?
Oklamaní a sklamaní. Bohužiaľ, máme superkorupciu, ale ani jeden politik nesedí vo väzení. Všetci politici sú nevinní. A všetci majú veľa peňazí. A pokojne pôjdu opäť do volieb. .čo by pomohlo Grécku?
Projekt, ktorý prijali politici eurozóny teraz v októbri, je správny. Lebo redukuje dlh, ktorý mali Gréci zaplatiť bankám. Ale nevieme ešte, aké budú podmienky. .čo hovoríte na referendum, ktoré chce vyhlásiť premiér Papandreu?
Totálna kravina. On chce politicky prežiť. Od začiatku ľudí vydieral. Pred dvoma rokmi povedal: bankrot alebo tento projekt. O rok neskôr, keď prišiel s úsporným programom, povedal: buď nedostanete výplaty, alebo príjmeme úsporný program. A teraz hovorí: buď tento projekt v referende podporíte, alebo nám Európa nedá peniaze. Stále vydiera. Ale politik nie je na to, aby ľudí vydieral, ale na to, aby im pomohol a aby zachránil krajinu. Uvedomil si, že už nemá politickú budúcnosť, tak preniesol zodpovednosť za svoje rozhodnutie na ľudí. .je nejaká šanca, že referendum dopadne pozitívne?
Žiadna. Takéto referendum nikdy nie je o konkrétnej otázke. Je to vždy priestor na vyjadrenie frustrácie. Ľudia si chcú v referende posťažovať. Na otázke nezáleží. Budú vyjadrovať zásadný nesúhlas s Papandreovou politikou. Veď ani poslanci z jeho vlastnej strany a minister z jeho vlády ho nepodporujú. Toto referendum nie je dobré pre Grécko, ale len pre Papandrea. Čo tým chce dokázať? Predstavme si, že by ľudia s chladnou hlavou odpovedali v referende „Áno". O dva-tri mesiace by musel usporiadať ďalšie referendum. Bežní ľudia sú totiž proti úsporným opatreniam. V Grécku by mala vzniknúť dočasná široká koalícia a vládnuť do predčasných volieb, ktoré by mohli byť niekedy na jar. Za ten čas by ľudia pochopili, o čo ide a videli by, čo nám vlastne EÚ dáva. Tým by sa vyjasnila situácia, ľudia by zvolili novú vládu a život by išiel ďalej. .bol aj pri spätnom pohľade pre Grécko výhodný vstup do Európskej únie a do eurozóny?
Samozrejme. Musíte to vnímať v kontexte celého kapitalistického systému. Peniaze robia peniaze. Aj keď si silný, vo väčšom celku môžeš byť silnejší. Keď je menšia krajina sama, má oveľa menej možností. Čo by napríklad Poľsko znamenalo bez EÚ? Ak si súčasťou väčšej únie, máš väčšie možnosti. .keby dnes Grécko malo drachmu, malo by viac možností, ako krízu riešiť samo.
Neverím tomu, že krajiny, ktoré sú v EÚ, ale majú vlastnú menu, sú v lepšej pozícii. Idea Európskej únie bola od začiatku taká, že to bude jeden, povedzme, „štát" s väčším počtom obyvateľov, ktorý bude môcť súťažiť s veľkými krajinami, ako sú Spojené štáty, Čína alebo Rusko. Grécko s desiatimi miliónmi obyvateľov by nemalo žiadnu šancu. To bola pôvodná idea EÚ. No pri jej uskutočňovaní došlo k mnohým chybám. .napríklad?
V Európe máme rôzne civilizácie a obrovské jazykové rozdiely. Texas a Kalifornia sa líšia v mnohom, ale používajú spoločný jazyk, aj keď majú rôznu mentalitu. Alebo si vezmime Sibír a Moskvu: rôzne mentality, rôzne kultúry, ale spoločný jazyk, ktorému všetci rozumejú. V Európe sa to nepodarilo. Máme juhoeurópsku civilizáciu, severoeurópsku civilizáciu a možno niečo v strede medzi tým. Členské krajiny EÚ sa k sebe nepriblížili. Na Slovensku sledujeme to, čo je výhodné pre Slovensko a v Grécku to, čo je výhodné pre Grécko. Európu nevnímame ako svoj spoločný priestor. Krajiny EÚ majú tiež rôzne priority. Grécko je na hraniciach Európy, čo ho stojí veľa peňazí. Luxembursko alebo Belgicko tento problém nemá. My potrebujeme armádu, oni ju nemusia mať. Do južných európskych krajín prichádzajú tisíce emigrantov z Afriky. Každý imigrant stojí štát 25-tisíc eur. A nevieme, čo s týmito ľuďmi robiť. Prinášajú so sebou kriminalitu, iné tradície a menia tým život Grécka. Ale povedzme vo Fínsku k ničomu takému neprichádza. Ďalšou vecou, ktorú Únia podcenila, je rozdiel v klíme. O ľuďoch, ktorí žijú na juhu, sa hovorí, že sú leniví. Ale skúste pracovať na poli, keď je vonku 40 stupňov. Je to nemožné. A v kanceláriách je to podobné – veď klimatizáciu používame len posledných desať rokov. Predstavte si, že by ste museli pracovať v tropickej horúčave. Kancelárie by sa zmenili na mikrovlnky. Na severe nemáte takéto problémy. Od Grékov sa teraz očakáva, že budú pracovať ako Nemci, ale to je nemožné. Toto sú veci, ktoré EÚ nevyriešila. A teraz tieto problémy vychádzajú na povrch. Preto to nie je grécky problém, ale európsky. .žijete a pracujete na Slovensku 19 rokov. Čo sa za ten čas na Slovensku zmenilo?
Veľa vecí. Napríklad vyrástli nové kancelárske budovy a obchodné strediská. Veľký pokrok nastal vo finančnom sektore. Sú pozitívne aj negatívne veci, ktoré si všimne len človek, prichádzajúci zvonku. .napríklad?
Pozitívne alebo negatívne? (Smiech.) .obidvoje.
Veľmi pozitívne je, že ľudia na Slovensku majú disciplínu. Gréci disciplínu nemajú. Keď máte disciplínu, môžete lepšie organizovať svoju krajinu a posunúť ju ďalej. Ľudia v strednej Európe majú disciplínu, a to je veľmi pozitívne. Bez disciplíny by sa tu len málo vecí zmenilo. Ďalšou pozitívnou vecou sú ekonomické reformy, ktoré sa tu urobili – napríklad privatizácia. Výhodou Slovenska je aj to, že sa tu neštrajkuje, čo je dôležité pre ekonomický rozvoj. Ďalšia vec, ktorá sa mi na Slovensku páči, je zeleň. Slovensko je zelená krajina. Solún, z ktorého pochádzam, je betónová džungľa. Ľudia na Slovensku sa tak nehrnú do veľkých miest ako v Grécku, kde 80 percent obyvateľov žije v Aténach a v Solúne. .a teraz negatíva.
Nemáte zmysel pre humor. Všetko beriete príliš vážne. Nepáči sa mi ani vykanie. To znamená, že vy ste tam a ja som tu. Nie sme blízko pri sebe. Keď si v Grécku k niekomu prisadnem v kaviarni, za päť minút sme priatelia. Tu sa s niekým stretávaš päť dní a až potom si možno potykáte. Slováci si udržujú dištanc, čo svedčí o chladnom srdci. Ty si ty, ja som ja, ale nie sme spolu. A potom sú to také malé sprostosti. Raz mi napríklad policajt dal pokutu za to, že som stále jedným kolesom asi 5 centimetrov na trávniku. Niekedy predsa policajt musí prižmúriť oči. To by sa v Grécku nestalo. Tam máme v tomto smere viac slobody. Tá sloboda pochádza zo starých čias, keď sme mali napríklad agoru. Agora bola miesto, kde mohol hocikto čokoľvek povedať a ostatní ho počúvali. Ľudia žili spolu. Ja mám slobodu rád, aj keď niekedy spôsobuje problémy. Aj naše terajšie problémy sú dôsledkom slobody. Aj tak je však sloboda lepšia ako život v uzavretom priestore, ktorý tak často pozorujem na Slovensku. .ľudia v južnej Európe lepšie rozumejú, čo je to dobrý život?
Presne tak. Keď sa napríklad Gréci chcú zabaviť, idú von. Počasie, samozrejme, pomáha. Slováci sa zabávajú doma, v kruhu rodiny, na nedeľných obedoch. Vonku sa žije oveľa lepšie. (Smiech.) .robíte biznis na Slovensku, ale Grécko je pre vás aj z obchodného hľadiska dôležité. Neobávate sa budúcnosti?
Nemáme iba cestovnú kanceláriu. Máme dopravnú spoločnosť, reklamnú agentúru aj reštauráciu. Keby naším jediným produktom bolo cestovanie do Grécka, tak by sme mali problém. Veľmi rýchlo sme pochopili, že naši klienti nechcú cestovať len do Grécka, ale aj do iných krajín, a tak im to ponúkame. V roku 2010 sme mali zlú sezónu. Pamätáte sa, na Slovensku boli voľby a hovorilo sa tu veľa o tom, že Slovensko nedá pôžičku Grécku. Ale tento rok bol zase  veľmi dobrý. .takže sa do budúcnosti pozeráte s gréckym optimizmom.
Som Grék, rozmýšľam a cítim ako Grék. Ale žijem na Slovensku, mám slovenskú manželku, udržiavame v rodine slovenské tradície, naše deti chodia do slovenských škôl. Robíme to, čo robia Slováci, naučil som sa dokonca aj lyžovať. Medzi pozitívami som zabudol spomenúť výhodnú geografickú polohu Slovenska. Sadnete do auta a o pár hodín ste v Alpách, v Nemecku, v Taliansku. Keď som chcel ísť niekde z Grécka, musel som najprv prejsť tisíc kilometrov cez celé Srbsko po zlých cestách. Na Slovensku som bližšie pri civilizácii. .to je zvláštne, keď Grék povie, že na Slovensku je bližšie pri civilizácii.
My v Grécku sme hrdí na svoju históriu, ale vieme, kto sme. Sme v mnohom bližšie k arabským krajinám, k Turecku, než k Európe. My v Grécku pracujeme preto, aby sme žili, na Slovensku  žijete preto, aby ste pracovali. Slováci chodia domov o ôsmej večer, aby sa vyspali a ráno mohli ísť znovu do roboty. V Grécku o deviatej večer ešte len ideme von. O zajtrajšie ráno sa nikto nestará a na prácu nemyslí. Život je dôležitejší ako práca. Dôležité je vypiť si s priateľmi, porozprávať sa. Vtedy je človek najproduktívnejší. Ak celé dni trávite zavretí v kancelárii a robíte to, čo chce váš šéf – čo nie je vždy to najlepšie – tak strácate najlepšie dni svojho života.