.prípad Júlie Tymošenkovej prezentujú jej priaznivci ako ukážku politického prenasledovania. Hovoria pravdu?
Pravda je niekde uprostred. Nejde o výhradne politicky motivovaný proces. Na stole sú totiž až tri závažné obvinenia, nielen to súvisiace s dohodou o plyne s Gazpromom z januára 2009. Druhé obvinenie hovorí, že v roku 1997, počas vlády premiéra Pavla Nazarenka, prepísala Júlia Tymošenková časť dlhu svojej súkromnej spoločnosti na štát. Tretie a oveľa závažnejšie obvinenie hovorí, že z jej účtu odišli peniaze za vykonanie vraždy podnikateľa Jurija Ščerbaňa a jeho manželky v roku 1996. To by naznačovalo, že Tymošenková sa z väzenia tak skoro nedostane. .prečo teda EÚ namieta proti spravodlivosti procesu?
Stanovisko Európskej únie znie, že ukrajinská justícia je selektívna a že súdny proces proti Tymošenkovej nesplnil štandardy spravodlivého procesu. Podľa EÚ je hlavným motívom procesu odstavenie Júlie Tymošenkovej z politiky, aby nemohla kandidovať. .čo si o tomto motíve – o plánovanom politickom odstavení Tymošenkovej – myslíte vy?
Ukrajinská justícia je skutočne selektívna a to, že superprocesy voči Tymošenkovej sa začali teraz, je dôsledkom zmeny moci na Ukrajine. Ľudia okolo Janukovyča naozaj považujú Tymošenkovú za politického oponenta a chcú ju dostať z ukrajinskej politiky. Problémom je však závažnosť ďalších obvinení. To, že ukrajinská justícia funguje tak, ako funguje, ešte neznamená, že Tymošenková nekonala v rozpore so zákonom a dobrými mravmi. .benátska komisia hovorí, že procesy neprebiehajú v súlade s normami...
V tom má pravdu, pretože sudca, pán Kiryjenko, ktorý súdil Tymošenkovú vo veci podpisu zmluvy s Gazpromom o plyne, ešte nie je samostatným sudcom. Je to sudcovský kandidát v päťročnom čakateľskom období. A podľa ukrajinskej legislatívy by mal Tymošenkovú súdiť samostatný sudca. Z pohľadu Benátskej komisie teda došlo k porušeniu práva Tymošenkovej na nezávislého sudcu, pretože obžalovaná má právo vyjadriť sa, či sudcu považuje za nezávislého, alebo nie. Myslím, že ak sa Tymošenková odvolá do Štrasburgu, Medzinárodný súd pre ľudské práva jej dá za pravdu. Jestvujú teda otázniky, či je súdny proces spravodlivý, alebo nie. To však ešte neznamená, že zo strany Tymošenkovej neprišlo k porušeniu ukrajinskej legislatívy. .sú indície, že je vinná?
Je dosť významnou indíciou, že v kauze prepisu súkromného dlhu na štát bol expremiér Ukrajiny Lazarenko odsúdený v USA. V roku 1999, keď prestal byť premiérom Ukrajiny, emigroval do USA. Tam bolo vznesené obvinenie a americký súd vyniesol verdikt, že Lazarenko je v tejto veci vinný. Teraz si odpykáva trest v USA. A u amerických súdov sa predsa len predpokladá vyšší stupeň nezávislosti rozhodovania ako u ukrajinských. .tymošenkovej priaznivci tvrdia, že pri podpise zmluvy s Gazpromom konala pod tlakom Ruska. Je to pravda?
To nemôžem tvrdiť s istotou, ale nevylučujem, že tlak bol na ňu vyvinutý. Treba si uvedomiť, že Rusko odsúdilo dvoch pracovníkov ministerstva obrany za to, že vzali úplatok od Tymošenkovej ako od šéfky firmy JESU (Jednotné energetické systémy Ukrajiny). Na Tymošenkovú vtedy vydali zatykač na území Ruskej federácie, ten bol zrušený, až keď sa stala premiérkou Ukrajiny. A zatykač naznačuje, že ruská strana mala možnosti a páky, aby na Tymošenkovú tlačila. .ako sa vlastne Tymošenková zaplietla do týchto afér?
Kauzu Tymošenková a Lazarenko treba pochopiť a poznať tak genézu Tymošenkovej, jej príchodu do politiky. Júlia Tymošenková zbohatla a zaradila sa k ukrajinským oligarchom. Je úplne iluzórne nazdávať sa, že to spravila čisto a transparentne. Podnikateľskú kariéru urobila vo veľmi úzkej súvislosti s Pavlom Lazarenkom. Skôr, ako sa Lazarenko stal v roku 1997 za prezidentovania Leonida Kučmu premiérom, bol vo vedení Dnepropetrovskej oblasti a v jej straníckych štruktúrach. Mal tam na starosti poľnohospodárstvo. Tymošenková bola v tom čase konateľkou spoločnosti Ukrajinský benzín. Cez Lazarenka získala monopolné postavenie na dodávky pohonných látok pre poľnofirmy v celej Dnepropetrovskej oblasti. Táto oblasť je väčšia ako Slovensko. Takto Júlia Tymošenková zarobila prvé veľké peniaze. Keď sa Lazarenko stal premiérom Ukrajiny, inicioval reformu obchodu s plynom. Výsledkom bolo to, že tri spoločnosti si rozdelili Ukrajinu a získali monopolné postavenie pri dodávkach zemného plynu vo svojich regiónoch. JESU (Jednotné energetické systémy Ukrajiny) pod vedením Tymošenkovej získala monopol na dodávky plynu do 6 východoukrajinských oblastí, ktoré robia 70 percent HDP Ukrajiny a je v nich veľká spotreba plynu. Bolo to pre ňu nesmierne lukratívne. .ako taký obchod s plynom prebiehal?
Fungovalo to tak, že ak ukrajinskí odberatelia nemali ako Rusku platiť, cez spoločnosť JESU existovali bartrové dohody, že do Ruska sa namiesto peňazí za plyn dodávali stavebné práce a podobne. Zároveň JESU získavala majetkové podiely v spoločnostiach, ktoré neboli schopné platiť za plyn. Vtedy Tymošenková cez ruské ministerstvo obrany zariadila, aby sa za plyn mohlo platiť stavebnými prácami. A poskytla úplatok dvom spomínaným odsúdeným zamestnancom ruského ministerstva obrany. Takto sa teda Tymošenková stala jedným z bohatých oligarchov Ukrajiny. Nuž, ale tento spôsob zbohatnutia sa týka aj ďalších. A v tom je práve politický rozmer prípadu, že justícia sa zamerala na Tymošenkovú. .júlia Tymošenková vystupuje ako obeť. Je to z jej strany premyslená politická hra?
Pre jej politiku je dlhodobo typický populizmus. A pozícia mučeníčky alebo obete spôsobuje to, že jej rastú preferencie. Zároveň terajšia moc, prezident Janukovyč, zaznamenáva pokles obľúbenosti. Súvisí to však aj s tým, že vláda robí nepopulárne opatrenia. Ukrajina totiž musela vziať úver z MMF vo výške 19 miliárd dolárov. Postupne ho čerpá a v súvislosti s ním musí robiť reformy. .hodnotíte teda túto ukrajinskú vládu ako reformnú?
Je to veľký paradox: máme tu vládu, ktorá má povesť autoritatívnej a nereformnej, ale robí reálne reformy. A päť rokov bola pri moci oranžová vláda, z toho bola Júlia Tymošenková skoro tri roky premiérkou, a reformy robené neboli. .je teda pre Ukrajinu, paradoxne, momentálne lepší Janukovyč?
Je to konečne vláda, ktorá robí nepopulárne reformy. Západ jej však od začiatku veľmi neverí, a teraz jej verí ešte menej – aj pre proces s Tymošenkovou. .prečo EÚ Janukovyčovi neverí, ak Janukovyč robí reformy?
Janukovyč nerobí len reformy, ale aj kontroverzné politiky. A pravda je, že Ukrajina ako prvá krajina východného partnerstva sa bola s EÚ schopná dohodnúť na asociačnej dohode. Technická časť tejto dohody je prakticky hotová. Keď Ukrajina túto dohodu podpíše, stane sa súčasťou jednotného európskeho hospodárskeho priestoru EÚ, nie ako člen, ale bude mať status napríklad ako Nórsko, Island, Lichtenštajnsko alebo Švajčiarsko. Je to obrovský progres a posun, ktorý približuje Ukrajinu k podmienkam Únie. Po dvadsiatich rokoch teda dochádza k obrovskej kvalitatívnej zmene. Lenže EÚ je teraz zamestnaná vlastnými vážnymi problémami, a to súvisí aj s jej ochotou načúvať sťažnostiam Tymošenkovej. .ako to ovplyvňuje postavenie Ukrajiny?
Tak, že EÚ proces s Tymošenkovou prišiel do istej miery vhod ako dôvod, pre ktorý môže EÚ Ukrajine ďalej neveriť a odsúvať podpis asociačnej dohody. Rozhodne sa však nedá povedať, že tento podpis stojí a padá na kauze Tymošenková. A nedostatky ukrajinskej justície sú, ako som už spomínal, reálne. Aj tu je teda pravda niekde uprostred. Alexander Duleba je riaditeľom Výskumného centra Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku. Oblasť jeho výskumu tvoria medzinárodné vzťahy, zahraničná politika Slovenskej republiky, východoeurópske štúdie, Rusko, Ukrajina a krajiny bývalého ZSSR: vnútorná a zahraničná politika, zahraničná a bezpečnostná politika EÚ.
Pravda je niekde uprostred. Nejde o výhradne politicky motivovaný proces. Na stole sú totiž až tri závažné obvinenia, nielen to súvisiace s dohodou o plyne s Gazpromom z januára 2009. Druhé obvinenie hovorí, že v roku 1997, počas vlády premiéra Pavla Nazarenka, prepísala Júlia Tymošenková časť dlhu svojej súkromnej spoločnosti na štát. Tretie a oveľa závažnejšie obvinenie hovorí, že z jej účtu odišli peniaze za vykonanie vraždy podnikateľa Jurija Ščerbaňa a jeho manželky v roku 1996. To by naznačovalo, že Tymošenková sa z väzenia tak skoro nedostane. .prečo teda EÚ namieta proti spravodlivosti procesu?
Stanovisko Európskej únie znie, že ukrajinská justícia je selektívna a že súdny proces proti Tymošenkovej nesplnil štandardy spravodlivého procesu. Podľa EÚ je hlavným motívom procesu odstavenie Júlie Tymošenkovej z politiky, aby nemohla kandidovať. .čo si o tomto motíve – o plánovanom politickom odstavení Tymošenkovej – myslíte vy?
Ukrajinská justícia je skutočne selektívna a to, že superprocesy voči Tymošenkovej sa začali teraz, je dôsledkom zmeny moci na Ukrajine. Ľudia okolo Janukovyča naozaj považujú Tymošenkovú za politického oponenta a chcú ju dostať z ukrajinskej politiky. Problémom je však závažnosť ďalších obvinení. To, že ukrajinská justícia funguje tak, ako funguje, ešte neznamená, že Tymošenková nekonala v rozpore so zákonom a dobrými mravmi. .benátska komisia hovorí, že procesy neprebiehajú v súlade s normami...
V tom má pravdu, pretože sudca, pán Kiryjenko, ktorý súdil Tymošenkovú vo veci podpisu zmluvy s Gazpromom o plyne, ešte nie je samostatným sudcom. Je to sudcovský kandidát v päťročnom čakateľskom období. A podľa ukrajinskej legislatívy by mal Tymošenkovú súdiť samostatný sudca. Z pohľadu Benátskej komisie teda došlo k porušeniu práva Tymošenkovej na nezávislého sudcu, pretože obžalovaná má právo vyjadriť sa, či sudcu považuje za nezávislého, alebo nie. Myslím, že ak sa Tymošenková odvolá do Štrasburgu, Medzinárodný súd pre ľudské práva jej dá za pravdu. Jestvujú teda otázniky, či je súdny proces spravodlivý, alebo nie. To však ešte neznamená, že zo strany Tymošenkovej neprišlo k porušeniu ukrajinskej legislatívy. .sú indície, že je vinná?
Je dosť významnou indíciou, že v kauze prepisu súkromného dlhu na štát bol expremiér Ukrajiny Lazarenko odsúdený v USA. V roku 1999, keď prestal byť premiérom Ukrajiny, emigroval do USA. Tam bolo vznesené obvinenie a americký súd vyniesol verdikt, že Lazarenko je v tejto veci vinný. Teraz si odpykáva trest v USA. A u amerických súdov sa predsa len predpokladá vyšší stupeň nezávislosti rozhodovania ako u ukrajinských. .tymošenkovej priaznivci tvrdia, že pri podpise zmluvy s Gazpromom konala pod tlakom Ruska. Je to pravda?
To nemôžem tvrdiť s istotou, ale nevylučujem, že tlak bol na ňu vyvinutý. Treba si uvedomiť, že Rusko odsúdilo dvoch pracovníkov ministerstva obrany za to, že vzali úplatok od Tymošenkovej ako od šéfky firmy JESU (Jednotné energetické systémy Ukrajiny). Na Tymošenkovú vtedy vydali zatykač na území Ruskej federácie, ten bol zrušený, až keď sa stala premiérkou Ukrajiny. A zatykač naznačuje, že ruská strana mala možnosti a páky, aby na Tymošenkovú tlačila. .ako sa vlastne Tymošenková zaplietla do týchto afér?
Kauzu Tymošenková a Lazarenko treba pochopiť a poznať tak genézu Tymošenkovej, jej príchodu do politiky. Júlia Tymošenková zbohatla a zaradila sa k ukrajinským oligarchom. Je úplne iluzórne nazdávať sa, že to spravila čisto a transparentne. Podnikateľskú kariéru urobila vo veľmi úzkej súvislosti s Pavlom Lazarenkom. Skôr, ako sa Lazarenko stal v roku 1997 za prezidentovania Leonida Kučmu premiérom, bol vo vedení Dnepropetrovskej oblasti a v jej straníckych štruktúrach. Mal tam na starosti poľnohospodárstvo. Tymošenková bola v tom čase konateľkou spoločnosti Ukrajinský benzín. Cez Lazarenka získala monopolné postavenie na dodávky pohonných látok pre poľnofirmy v celej Dnepropetrovskej oblasti. Táto oblasť je väčšia ako Slovensko. Takto Júlia Tymošenková zarobila prvé veľké peniaze. Keď sa Lazarenko stal premiérom Ukrajiny, inicioval reformu obchodu s plynom. Výsledkom bolo to, že tri spoločnosti si rozdelili Ukrajinu a získali monopolné postavenie pri dodávkach zemného plynu vo svojich regiónoch. JESU (Jednotné energetické systémy Ukrajiny) pod vedením Tymošenkovej získala monopol na dodávky plynu do 6 východoukrajinských oblastí, ktoré robia 70 percent HDP Ukrajiny a je v nich veľká spotreba plynu. Bolo to pre ňu nesmierne lukratívne. .ako taký obchod s plynom prebiehal?
Fungovalo to tak, že ak ukrajinskí odberatelia nemali ako Rusku platiť, cez spoločnosť JESU existovali bartrové dohody, že do Ruska sa namiesto peňazí za plyn dodávali stavebné práce a podobne. Zároveň JESU získavala majetkové podiely v spoločnostiach, ktoré neboli schopné platiť za plyn. Vtedy Tymošenková cez ruské ministerstvo obrany zariadila, aby sa za plyn mohlo platiť stavebnými prácami. A poskytla úplatok dvom spomínaným odsúdeným zamestnancom ruského ministerstva obrany. Takto sa teda Tymošenková stala jedným z bohatých oligarchov Ukrajiny. Nuž, ale tento spôsob zbohatnutia sa týka aj ďalších. A v tom je práve politický rozmer prípadu, že justícia sa zamerala na Tymošenkovú. .júlia Tymošenková vystupuje ako obeť. Je to z jej strany premyslená politická hra?
Pre jej politiku je dlhodobo typický populizmus. A pozícia mučeníčky alebo obete spôsobuje to, že jej rastú preferencie. Zároveň terajšia moc, prezident Janukovyč, zaznamenáva pokles obľúbenosti. Súvisí to však aj s tým, že vláda robí nepopulárne opatrenia. Ukrajina totiž musela vziať úver z MMF vo výške 19 miliárd dolárov. Postupne ho čerpá a v súvislosti s ním musí robiť reformy. .hodnotíte teda túto ukrajinskú vládu ako reformnú?
Je to veľký paradox: máme tu vládu, ktorá má povesť autoritatívnej a nereformnej, ale robí reálne reformy. A päť rokov bola pri moci oranžová vláda, z toho bola Júlia Tymošenková skoro tri roky premiérkou, a reformy robené neboli. .je teda pre Ukrajinu, paradoxne, momentálne lepší Janukovyč?
Je to konečne vláda, ktorá robí nepopulárne reformy. Západ jej však od začiatku veľmi neverí, a teraz jej verí ešte menej – aj pre proces s Tymošenkovou. .prečo EÚ Janukovyčovi neverí, ak Janukovyč robí reformy?
Janukovyč nerobí len reformy, ale aj kontroverzné politiky. A pravda je, že Ukrajina ako prvá krajina východného partnerstva sa bola s EÚ schopná dohodnúť na asociačnej dohode. Technická časť tejto dohody je prakticky hotová. Keď Ukrajina túto dohodu podpíše, stane sa súčasťou jednotného európskeho hospodárskeho priestoru EÚ, nie ako člen, ale bude mať status napríklad ako Nórsko, Island, Lichtenštajnsko alebo Švajčiarsko. Je to obrovský progres a posun, ktorý približuje Ukrajinu k podmienkam Únie. Po dvadsiatich rokoch teda dochádza k obrovskej kvalitatívnej zmene. Lenže EÚ je teraz zamestnaná vlastnými vážnymi problémami, a to súvisí aj s jej ochotou načúvať sťažnostiam Tymošenkovej. .ako to ovplyvňuje postavenie Ukrajiny?
Tak, že EÚ proces s Tymošenkovou prišiel do istej miery vhod ako dôvod, pre ktorý môže EÚ Ukrajine ďalej neveriť a odsúvať podpis asociačnej dohody. Rozhodne sa však nedá povedať, že tento podpis stojí a padá na kauze Tymošenková. A nedostatky ukrajinskej justície sú, ako som už spomínal, reálne. Aj tu je teda pravda niekde uprostred. Alexander Duleba je riaditeľom Výskumného centra Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku. Oblasť jeho výskumu tvoria medzinárodné vzťahy, zahraničná politika Slovenskej republiky, východoeurópske štúdie, Rusko, Ukrajina a krajiny bývalého ZSSR: vnútorná a zahraničná politika, zahraničná a bezpečnostná politika EÚ.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.