KNIHA Mario Vargas Llosa: Keltův sen (Garamond, 2011)
„Jsou celé dějiny takové? To se učí ve školách? To píšou historici? Víceméně idylický, racionální a logický výtvor, zatímco strohá a nelítostná skutečnost je chaotická a svévolná...?" pýta sa ústami svojho hrdinu Rogera Casementa v najnovšej knihe, životopisnom románe Keltův sen literárny nobelovec a jeden
z najdôležitejších žijúcich spisovateľov sveta Mario Vargas Llosa. Keltův sen možno vnímať ako pokus o „vyváženie" školského dejepisu. Roger Casement bol fascinujúci človek. V Anglicku žijúci Ír ako britský diplomat odhalil hrozné neprávosti a krutosti, ktoré na začiatku 20. storočia (!) v belgickom Kongu páchali európski pestovatelia kaučuku a o pár rokov neskôr peruánski zbohatlíci v Amazónii. Statočný človek, ktorý sa odvážne vrhá do boja proti nespravodlivosti (spojencami sú mu iba katolícki mnísi a baptistickí misionári) postupne podľahne zvláštnemu, takmer mystickému volaniu írskeho nacionalizmu a ako mučeník, túžiaci po (vlastnej aj nepriateľovej) krvi sa vkladá do patetického boja, pričom sa spája s nepriateľmi Anglicka, ktoré mu tak veľa dalo. Okrem toho bojuje s vlastnou osamelosťou a homosexualitou, hľadá Boha a v ústrety smrti kráča napriek všetkým komplikovanostiam vlastného života pokojne a vyrovnaným krokom. Vargas Llosa popisuje Casementov život presne tak, ako by sme od neho čakali: s majstrovstvom skúseného rozprávača a magickým realizmom poučeného odhaľovača nádhery a temnôt vo vnútri človeka. FILM Dlh Réžia: John Madden USA, 2010
Trilerov je dnes v kinách dosť a dosť. Väčšinou divákovi z hlavy vyfučia skôr, než sa rozsvietia svetlá v sále. Teraz tu však máme jeden vymykajúci sa prevažujúcej slabej úrovni tohto (atraktívneho) žánru. Jeho posolstvo vás síce nebude mátať ešte mnoho dní, ale ani nebudete cítiť v ústach pachuť celkom premárnených dvoch hodín. Slušná víkendová zábava sa volá Dlh a nakrútil ju v amerických farbách britský režisér John Madden. Príbeh filmu (ktorý je remakom rovnomenného izraelského filmu z roku 2007) sa odohráva v dvoch časových rovinách: v súčasnosti v Izraeli a vo východnej časti Berlína v polovici šesťdesiatych rokov. Terajšiu líniu otvára vernisáž napínavej biografickej knihy o agentoch Mossadu, ktorí boli v mladosti nasadení na dolapenie Dietera Vogela, nacistického vraha známeho ako Chirurg z Birkenau. Líniu z čias minulých tvorí podrobné rozprávanie o plánovaní a vykonaní akcie, ktorej výsledkom mal byť Vogelov únos, prepašovanie jeho tela do západného sveta a odovzdanie spravodlivému súdu. Každému z troch agentov na výsledku záťahu veľmi záleží, sú ešte mladí a tušia, že úspech či neúspech akcie ovplyvní ich ďalšiu kariéru. Spočiatku ide všetko hladko, ale potom zrazu... Najcennejšie na snímke Dlh je, že sa v nej spája napätie verné žánru trilerov a komornosť, ktorá sa nebojí do stredného prúdu vložiť naozaj vážny (ale nemoralizujúci) nepokoj a posúvať hranice medzi dobrým protagonistom a zlým antagonistom.
.zuzana Mojžišová KNIHA Mária Modrovich: Lu & Mira (K. K. Bagala, 2011)
Dvanásť poviedok. V prvých šiestich je hlavnou postavou Lu, v druhých Mira, pričom sa postavy v niekoľkých poviedkach „navštevujú" (zvlášť šikovne je skonštruovaná dvojica textov, v ktorých je ten istý dej videný z iného uhla inou postavou). Sú to poviedky o dvojitosti: on a ona, ona a ona, matka a dcéra, skutočnosť a jej odraz. Sú krátke, bez zbytočných slov, a preto ľahko zrozumiteľné a čitateľné. Bez straty samostatnosti spolu vytvárajú textovú sieť, do ktorej sa čitateľ celkom rád nechá chytiť. Lu & Mira je prvá kniha Márie Modrovich, mladej, prevažne v New Yorku žijúcej Bratislavčanky, ktorá ako stĺpčekárka začínala v .týždni a v súčasnosti píše Listy z New Yorku do denníka SME. Poviedky z jej debutovej zbierky sa nachádzajú v bezpečnom pásme medzi prerozprávanými anekdotami a pseudo-umeleckými textovými experimentmi (jedno alebo druhé býva pre debutujúcich poviedkarov často neprekonateľným nebezpečenstvom). To znamená, že sa v nich autorke skoro vždy podarilo vytvoriť malý, jednoduchý literárny svet, cez ktorý sa – ako cez okno-ikonu – dívame do sveta veľkého, zložitého. V niektorých prípadoch (napríklad Po povodniach, Mira a Mike alebo Bratislava) sa jej to darí veľmi dobre, v iných (Kripli či Večera s milými neznámymi) trochu menej. V každom prípade ide o mimoriadne podarený debut premýšľajúcej, literárne zručnej autorky.
.jk
„Jsou celé dějiny takové? To se učí ve školách? To píšou historici? Víceméně idylický, racionální a logický výtvor, zatímco strohá a nelítostná skutečnost je chaotická a svévolná...?" pýta sa ústami svojho hrdinu Rogera Casementa v najnovšej knihe, životopisnom románe Keltův sen literárny nobelovec a jeden
z najdôležitejších žijúcich spisovateľov sveta Mario Vargas Llosa. Keltův sen možno vnímať ako pokus o „vyváženie" školského dejepisu. Roger Casement bol fascinujúci človek. V Anglicku žijúci Ír ako britský diplomat odhalil hrozné neprávosti a krutosti, ktoré na začiatku 20. storočia (!) v belgickom Kongu páchali európski pestovatelia kaučuku a o pár rokov neskôr peruánski zbohatlíci v Amazónii. Statočný človek, ktorý sa odvážne vrhá do boja proti nespravodlivosti (spojencami sú mu iba katolícki mnísi a baptistickí misionári) postupne podľahne zvláštnemu, takmer mystickému volaniu írskeho nacionalizmu a ako mučeník, túžiaci po (vlastnej aj nepriateľovej) krvi sa vkladá do patetického boja, pričom sa spája s nepriateľmi Anglicka, ktoré mu tak veľa dalo. Okrem toho bojuje s vlastnou osamelosťou a homosexualitou, hľadá Boha a v ústrety smrti kráča napriek všetkým komplikovanostiam vlastného života pokojne a vyrovnaným krokom. Vargas Llosa popisuje Casementov život presne tak, ako by sme od neho čakali: s majstrovstvom skúseného rozprávača a magickým realizmom poučeného odhaľovača nádhery a temnôt vo vnútri človeka. FILM Dlh Réžia: John Madden USA, 2010
Trilerov je dnes v kinách dosť a dosť. Väčšinou divákovi z hlavy vyfučia skôr, než sa rozsvietia svetlá v sále. Teraz tu však máme jeden vymykajúci sa prevažujúcej slabej úrovni tohto (atraktívneho) žánru. Jeho posolstvo vás síce nebude mátať ešte mnoho dní, ale ani nebudete cítiť v ústach pachuť celkom premárnených dvoch hodín. Slušná víkendová zábava sa volá Dlh a nakrútil ju v amerických farbách britský režisér John Madden. Príbeh filmu (ktorý je remakom rovnomenného izraelského filmu z roku 2007) sa odohráva v dvoch časových rovinách: v súčasnosti v Izraeli a vo východnej časti Berlína v polovici šesťdesiatych rokov. Terajšiu líniu otvára vernisáž napínavej biografickej knihy o agentoch Mossadu, ktorí boli v mladosti nasadení na dolapenie Dietera Vogela, nacistického vraha známeho ako Chirurg z Birkenau. Líniu z čias minulých tvorí podrobné rozprávanie o plánovaní a vykonaní akcie, ktorej výsledkom mal byť Vogelov únos, prepašovanie jeho tela do západného sveta a odovzdanie spravodlivému súdu. Každému z troch agentov na výsledku záťahu veľmi záleží, sú ešte mladí a tušia, že úspech či neúspech akcie ovplyvní ich ďalšiu kariéru. Spočiatku ide všetko hladko, ale potom zrazu... Najcennejšie na snímke Dlh je, že sa v nej spája napätie verné žánru trilerov a komornosť, ktorá sa nebojí do stredného prúdu vložiť naozaj vážny (ale nemoralizujúci) nepokoj a posúvať hranice medzi dobrým protagonistom a zlým antagonistom.
.zuzana Mojžišová KNIHA Mária Modrovich: Lu & Mira (K. K. Bagala, 2011)
Dvanásť poviedok. V prvých šiestich je hlavnou postavou Lu, v druhých Mira, pričom sa postavy v niekoľkých poviedkach „navštevujú" (zvlášť šikovne je skonštruovaná dvojica textov, v ktorých je ten istý dej videný z iného uhla inou postavou). Sú to poviedky o dvojitosti: on a ona, ona a ona, matka a dcéra, skutočnosť a jej odraz. Sú krátke, bez zbytočných slov, a preto ľahko zrozumiteľné a čitateľné. Bez straty samostatnosti spolu vytvárajú textovú sieť, do ktorej sa čitateľ celkom rád nechá chytiť. Lu & Mira je prvá kniha Márie Modrovich, mladej, prevažne v New Yorku žijúcej Bratislavčanky, ktorá ako stĺpčekárka začínala v .týždni a v súčasnosti píše Listy z New Yorku do denníka SME. Poviedky z jej debutovej zbierky sa nachádzajú v bezpečnom pásme medzi prerozprávanými anekdotami a pseudo-umeleckými textovými experimentmi (jedno alebo druhé býva pre debutujúcich poviedkarov často neprekonateľným nebezpečenstvom). To znamená, že sa v nich autorke skoro vždy podarilo vytvoriť malý, jednoduchý literárny svet, cez ktorý sa – ako cez okno-ikonu – dívame do sveta veľkého, zložitého. V niektorých prípadoch (napríklad Po povodniach, Mira a Mike alebo Bratislava) sa jej to darí veľmi dobre, v iných (Kripli či Večera s milými neznámymi) trochu menej. V každom prípade ide o mimoriadne podarený debut premýšľajúcej, literárne zručnej autorky.
.jk
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.