Odrazom tejto nespokojnosti je Tea Party na pravici a Okupuj Wall Street na ľavici. Obe volajú po hlbších zmenách, pričom ponúkajú často aj radikálne riešenia. Na zhromaždeniach Tea Party a Okupuj Wall Street sa zúčastňujú stovky, tisíce, niekedy aj desaťtisíce ľudí. Teraz sa navyše zistilo, že sympatie s týmito hnutiami sú oveľa širšie, než sa zdalo. Viac ako polovica amerických občanov priamo sympatizuje s jednými alebo s druhými.
Obe hnutia sú široké a bez jasných lídrov. V jednom i druhom hnutí sú prítomné aj radikálne postoje, jedno aj druhé hnutie do istej miery desí tradičné politické strany. Časť Republikánov vníma postoje Tea Party ako hrozbu pre schopnosť strany osloviť umiernenú väčšinu, podobne je to so vzťahom Demokratov k Okupuj Wall Street. Sympatie viac ako polovice populácie s oboma hnutiami však ukazujú, že tradičný mainstream je v Amerike akútne ohrozený.
Francis Fukuyama v roku 1989 v známom Konci dejín tvrdil, že kapitalizmus a liberálna demokracia už nemajú alternatívu. Terajšia kríza to môže veľmi spochybniť– nie tá ekonomická, skôr kríza konsenzu, dôvery, pocitu fair-play. Všade zrazu cítiť túžbu po niečom inom ako po zlyhávajúcich štandardných riešeniach. Ľudia poučení históriou sa toho revolučného nadšenia právom boja – minulé pokusy o radikálnu zmenu vyústili v 20. storočí do komunizmu a fašizmu s ohromným utrpením a bolesťou.
Túžba po zmene tu však je. A riešenia, ktoré z nej budú vychádzať, si môžu vziať niečo z oboch veľkých hnutí americkej nespokojnosti: menej z Okupuj Wall Street, viac z Tea Party. Ľavicoví kritici napríklad tvrdia, že zatiaľ čo úzka špička získala často úžasné bohatstvo, stredná a nižšia trieda sa na tom podieľala príliš málo. Dôvodom však nie sú nízke dane alebo riedka sociálna sieť, ale charakter moderného podnikania, ktorý viac ako v minulosti ide podľa systému „víťaz berie všetko“ a kumuluje tak bohatstvo na úplnej špičke. Navyše, daňové systémy sú také zložité, že z nich logicky najviac dokážu profitovať najbohatší, ktorí sa v spleti výnimiek a odpočítateľných položiek dokážu s armádou poradcov orientovať tak, že niekedy neplatia vôbec nič. Opakované výzvy Warrena Buffeta na vyššie zdanenie špičky ukazujú, že medzi najbohatšími ľuďmi si tento problém mnohí sami uvedomujú.
Toto však nebude možné urobiť sociálnym prerozdeľovacím spôsobom zo 60. rokov. Kľúčovou podmienkou a predpokladom, aby takéto kroky boli úspešné, bude osobná zodpovednosť všetkých vrátane možných prijímateľov pomoci – a práve preto je Tea Party s dôrazom na zodpovednosť silnejším zdrojom inšpirácie. Programy, ktoré iba dávajú, bez tlaku na osobnú zodpovednosť, vedú do pekla, pretože vychovajú generáciu, ktorá je zvyknutá iba brať, má pocit, že na všetky veci má „nárok“, a svoju pohodlnú pasivitu zvalí vždy na niekoho iného.
Moderné programy budú navyše musieť osobnú zodpovednosť kombinovať s rešpektovaním osobnej slobody, teda toho, že ľudia majú nárok aj na vlastné zlé rozhodnutia vrátane znášania neģatívnych dôsledkov.
Čím skôr sa predstavitelia mainstreamových strán a blokov pokúsia vziať si zdravé prvky od oboch veľkých hnutí, tým väčšia je šanca, že sa svet vyhne radikálnym riešeniam z ľavice aj z pravice, ktoré by opúšťali rámce demokratického kapitalizmu a slobody. Nadpolovičná podpora pre obe hnutia je veľkým varovaním.
Obe hnutia sú široké a bez jasných lídrov. V jednom i druhom hnutí sú prítomné aj radikálne postoje, jedno aj druhé hnutie do istej miery desí tradičné politické strany. Časť Republikánov vníma postoje Tea Party ako hrozbu pre schopnosť strany osloviť umiernenú väčšinu, podobne je to so vzťahom Demokratov k Okupuj Wall Street. Sympatie viac ako polovice populácie s oboma hnutiami však ukazujú, že tradičný mainstream je v Amerike akútne ohrozený.
Francis Fukuyama v roku 1989 v známom Konci dejín tvrdil, že kapitalizmus a liberálna demokracia už nemajú alternatívu. Terajšia kríza to môže veľmi spochybniť– nie tá ekonomická, skôr kríza konsenzu, dôvery, pocitu fair-play. Všade zrazu cítiť túžbu po niečom inom ako po zlyhávajúcich štandardných riešeniach. Ľudia poučení históriou sa toho revolučného nadšenia právom boja – minulé pokusy o radikálnu zmenu vyústili v 20. storočí do komunizmu a fašizmu s ohromným utrpením a bolesťou.
Túžba po zmene tu však je. A riešenia, ktoré z nej budú vychádzať, si môžu vziať niečo z oboch veľkých hnutí americkej nespokojnosti: menej z Okupuj Wall Street, viac z Tea Party. Ľavicoví kritici napríklad tvrdia, že zatiaľ čo úzka špička získala často úžasné bohatstvo, stredná a nižšia trieda sa na tom podieľala príliš málo. Dôvodom však nie sú nízke dane alebo riedka sociálna sieť, ale charakter moderného podnikania, ktorý viac ako v minulosti ide podľa systému „víťaz berie všetko“ a kumuluje tak bohatstvo na úplnej špičke. Navyše, daňové systémy sú také zložité, že z nich logicky najviac dokážu profitovať najbohatší, ktorí sa v spleti výnimiek a odpočítateľných položiek dokážu s armádou poradcov orientovať tak, že niekedy neplatia vôbec nič. Opakované výzvy Warrena Buffeta na vyššie zdanenie špičky ukazujú, že medzi najbohatšími ľuďmi si tento problém mnohí sami uvedomujú.
Toto však nebude možné urobiť sociálnym prerozdeľovacím spôsobom zo 60. rokov. Kľúčovou podmienkou a predpokladom, aby takéto kroky boli úspešné, bude osobná zodpovednosť všetkých vrátane možných prijímateľov pomoci – a práve preto je Tea Party s dôrazom na zodpovednosť silnejším zdrojom inšpirácie. Programy, ktoré iba dávajú, bez tlaku na osobnú zodpovednosť, vedú do pekla, pretože vychovajú generáciu, ktorá je zvyknutá iba brať, má pocit, že na všetky veci má „nárok“, a svoju pohodlnú pasivitu zvalí vždy na niekoho iného.
Moderné programy budú navyše musieť osobnú zodpovednosť kombinovať s rešpektovaním osobnej slobody, teda toho, že ľudia majú nárok aj na vlastné zlé rozhodnutia vrátane znášania neģatívnych dôsledkov.
Čím skôr sa predstavitelia mainstreamových strán a blokov pokúsia vziať si zdravé prvky od oboch veľkých hnutí, tým väčšia je šanca, že sa svet vyhne radikálnym riešeniam z ľavice aj z pravice, ktoré by opúšťali rámce demokratického kapitalizmu a slobody. Nadpolovičná podpora pre obe hnutia je veľkým varovaním.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.