.husák mal manželky dve – prvú Magdu, druhú Vieru. Mali toho veľa spoločného, obidve boli pôvodom Češky, ich otcovia prišli na Slovensko počas prvej republiky ako českí odborníci. Obidve mali dobrú výchovu, kvalitné vzdelanie, obidve študovali právo, no potom ich to ťahalo kultúrnym smerom. Obidve sa od mladosti pohybovali medzi ľavicovými intelektuálmi, obidve sa vydali za straníckych funkcionárov, mali s nimi deti, zažili väznenie svojich mužov – a obidvom prvé manželstvá skrachovali. Ale inak to boli dosť odlišné ženy.
Ak by sme prijali slovník českého historika Pavla Kosatíka, ktorý sa ako prvý podrobnejšie zaoberal ženami československých prezidentov, Magda Lokvencová bola charizmatická osobnosť a Viera Millerová skôr antiosobnosť. Kým Lokvencová nikdy nezľavila zo svojich životných a umeleckých ambícií, a Husáka preto aj opustila, Millerová bola kultivovaná pani, ktorá sa Husákovi prispôsobila do takej miery, až to bolo pre ňu osobne ponižujúce.
Ku koncu života Husák priznal, že Magda bola najväčšia láska jeho života. A jeho oficiálny historik Viliam Plevza skonštatoval, že hĺbka vzťahu Gustáva Husáka k Magde a Viere sa nedá porovnávať. .tá druhá
Zotrvajme najprv pri druhej Husákovej partnerke. Viera Millerová bola prekladateľka a publicistka. Patrila do okruhu reformne naladených novinárov, ktorí v Kultúrnom živote pomáhali aj Husákovej rehabilitácii. V tom čase sa začal aj jej vzťah s Husákom, ktorý ju potom nasmeroval inde. Počas Pražskej jari odišla do husákovského Nového slova. K Husákovi bola úplne lojálna. V 70. rokoch už ako jeho oficiálna partnerka nepomohla svojim bývalým kolegom postihnutým normalizáciou. V knižke Sedem dní do pohrebu to spomenul aj Ján Rozner. Keď sa Viere sťažoval, že ako politicky nespoľahlivá osoba nemôže ani písať, ani prekladať, ona len ľútostivo poznamenala: „Ale to je škoda, taká hlava.“ Nehlásila sa ani k svojej bývalej kamarátke Agneše Kalinovej, ktorej muž sedel vo väzení. „Bol to človek, ktorý sa úzkostlivo vyhýbal konfliktom,“ spomína si Kalinová pre .týždeň.
Vyše desať rokov bola len Husákova neoficiálna partnerka na voľné chvíle, hoci sa kvôli nemu rozviedla. V jeho životopisoch sa špekuluje, či ho k svadbe dotlačil Brežnev, ústredný výbor alebo to vyplynulo z toho, že na štátnu návštevu Indie bol pozvaný ako prezident aj s manželkou. Viera Husáková aj po svadbe bývala vo svojom bratislavskom byte, pracovala v Novom slove a Husákovi robila partnerku len pri reprezentatívnych povinnostiach a počas víkendov v Prahe. Z takéhoto manželstva nebola šťastná a ani si ho dlho neužila, v roku 1977 tragicky zahynula vo vrtuľníku. .tá prvá
Mladý vysokoškolák Husák si Magdu Lokvencovú vyhliadol ešte v čase, keď študovala na gymnáziu. Potom študovala právo, politicky sa angažovala, vstúpila do strany a v roku 1938 sa za Husáka vydala. Bol to pôsobivý pár dvoch ľavicových intelektuálov s obrovskými ambíciami. Aj preto do rodiny od začiatku patrila pomocnica v domácnosti, aby obaja mohli naplno pracovať.
Rodinný život Husáka nebavil a pre svoje politické nasadenie nebol ani dobrým partnerom. Po desiatich rokoch bolo manželstvo mŕtve a Magda mala nového partnera – herca Ctibora Filčíka. Ale keďže vo februári 1951 Husáka zatkli, nebol už čas na riešenie citových problémov. Na desať rokov sa ich riešenie odsunulo. Magda Husáková dostala od strany ponuku na rozvod a verejný dištanc od Husáka, zachránila by si tak kariéru aj životnú úroveň. Vedela, že by ho to zlomilo, a tak sa odmietla dať rozviesť s mužom, odsúdeným na doživotie. Vďaka tomu mu mohla pomáhať a navštevovať ho, ale zároveň prišla o prácu a upadla do nemilosti. Aj v týchto ťažkých chvíľach stál Filčík po jej boku. Keď sa Husák z väzenia vrátil, mal pochopenie pre to, že jeho žene a deťom v ťažkých chvíľach pomáhal cudzí muž a ocenil, že sa k nej Filčík nikdy nenasťahoval. Ale Husáka šokovalo, že jeho žena už o manželstvo nestála a presadila rozvod. Zrejme aj pre túto skúsenosť sa už nikdy tak citovo neangažoval.
Lokvencová žila potom ako nezávislá žena. Pritom pre štúdium konzervatória sa rozhodla, až keď mala dvadsaťpäť, manžela a doktorát z práva. Začínala ako herečka, no potom sa dala na réžiu. V tom čase tu žiadna divadelná režisérka nebola a Magda Husáková využila fakt, že ju v roku 1946 divadlo ako manželku vysokopostaveného politika nemohlo odmietnuť. Rýchlo si však ako režisérka získala rešpekt. Zomrela náhle v roku 1966. Nemala ani päťdesiat.
Napriek tomu, že v bratislavských intelektuálnych kruhoch sa na prvú divadelnú režisérku nezabudlo, s ohľadom na Gustáva Husáka, ktorý jej zradu nevedel odpustiť, sa jej meno dlhé roky nespomínalo. No potom sa to zmenilo. V roku 2002 Divadelný ústav pripravil o režisérke Magde Husákovej – Lokvencovej kolokvium a Nadežda Lindovská vydala o nej knižku. Z nej vychádza Magda Lokvencová ako vzor pre ženy, ktoré hovoria o silnom ženstve, emancipácii a kariére. Potom prišla knižka Pavla Kosatíka, ktorý v rozhovore pre Českú televíziu s uznaním povedal, že to bola „žena hlbokého duševného života, ktorá toho veľa počas života urobila“. A s Husákom si síce veľa skúsila, ale prežívala to opravdivo.
Ak by sme prijali slovník českého historika Pavla Kosatíka, ktorý sa ako prvý podrobnejšie zaoberal ženami československých prezidentov, Magda Lokvencová bola charizmatická osobnosť a Viera Millerová skôr antiosobnosť. Kým Lokvencová nikdy nezľavila zo svojich životných a umeleckých ambícií, a Husáka preto aj opustila, Millerová bola kultivovaná pani, ktorá sa Husákovi prispôsobila do takej miery, až to bolo pre ňu osobne ponižujúce.
Ku koncu života Husák priznal, že Magda bola najväčšia láska jeho života. A jeho oficiálny historik Viliam Plevza skonštatoval, že hĺbka vzťahu Gustáva Husáka k Magde a Viere sa nedá porovnávať. .tá druhá
Zotrvajme najprv pri druhej Husákovej partnerke. Viera Millerová bola prekladateľka a publicistka. Patrila do okruhu reformne naladených novinárov, ktorí v Kultúrnom živote pomáhali aj Husákovej rehabilitácii. V tom čase sa začal aj jej vzťah s Husákom, ktorý ju potom nasmeroval inde. Počas Pražskej jari odišla do husákovského Nového slova. K Husákovi bola úplne lojálna. V 70. rokoch už ako jeho oficiálna partnerka nepomohla svojim bývalým kolegom postihnutým normalizáciou. V knižke Sedem dní do pohrebu to spomenul aj Ján Rozner. Keď sa Viere sťažoval, že ako politicky nespoľahlivá osoba nemôže ani písať, ani prekladať, ona len ľútostivo poznamenala: „Ale to je škoda, taká hlava.“ Nehlásila sa ani k svojej bývalej kamarátke Agneše Kalinovej, ktorej muž sedel vo väzení. „Bol to človek, ktorý sa úzkostlivo vyhýbal konfliktom,“ spomína si Kalinová pre .týždeň.
Vyše desať rokov bola len Husákova neoficiálna partnerka na voľné chvíle, hoci sa kvôli nemu rozviedla. V jeho životopisoch sa špekuluje, či ho k svadbe dotlačil Brežnev, ústredný výbor alebo to vyplynulo z toho, že na štátnu návštevu Indie bol pozvaný ako prezident aj s manželkou. Viera Husáková aj po svadbe bývala vo svojom bratislavskom byte, pracovala v Novom slove a Husákovi robila partnerku len pri reprezentatívnych povinnostiach a počas víkendov v Prahe. Z takéhoto manželstva nebola šťastná a ani si ho dlho neužila, v roku 1977 tragicky zahynula vo vrtuľníku. .tá prvá
Mladý vysokoškolák Husák si Magdu Lokvencovú vyhliadol ešte v čase, keď študovala na gymnáziu. Potom študovala právo, politicky sa angažovala, vstúpila do strany a v roku 1938 sa za Husáka vydala. Bol to pôsobivý pár dvoch ľavicových intelektuálov s obrovskými ambíciami. Aj preto do rodiny od začiatku patrila pomocnica v domácnosti, aby obaja mohli naplno pracovať.
Rodinný život Husáka nebavil a pre svoje politické nasadenie nebol ani dobrým partnerom. Po desiatich rokoch bolo manželstvo mŕtve a Magda mala nového partnera – herca Ctibora Filčíka. Ale keďže vo februári 1951 Husáka zatkli, nebol už čas na riešenie citových problémov. Na desať rokov sa ich riešenie odsunulo. Magda Husáková dostala od strany ponuku na rozvod a verejný dištanc od Husáka, zachránila by si tak kariéru aj životnú úroveň. Vedela, že by ho to zlomilo, a tak sa odmietla dať rozviesť s mužom, odsúdeným na doživotie. Vďaka tomu mu mohla pomáhať a navštevovať ho, ale zároveň prišla o prácu a upadla do nemilosti. Aj v týchto ťažkých chvíľach stál Filčík po jej boku. Keď sa Husák z väzenia vrátil, mal pochopenie pre to, že jeho žene a deťom v ťažkých chvíľach pomáhal cudzí muž a ocenil, že sa k nej Filčík nikdy nenasťahoval. Ale Husáka šokovalo, že jeho žena už o manželstvo nestála a presadila rozvod. Zrejme aj pre túto skúsenosť sa už nikdy tak citovo neangažoval.
Lokvencová žila potom ako nezávislá žena. Pritom pre štúdium konzervatória sa rozhodla, až keď mala dvadsaťpäť, manžela a doktorát z práva. Začínala ako herečka, no potom sa dala na réžiu. V tom čase tu žiadna divadelná režisérka nebola a Magda Husáková využila fakt, že ju v roku 1946 divadlo ako manželku vysokopostaveného politika nemohlo odmietnuť. Rýchlo si však ako režisérka získala rešpekt. Zomrela náhle v roku 1966. Nemala ani päťdesiat.
Napriek tomu, že v bratislavských intelektuálnych kruhoch sa na prvú divadelnú režisérku nezabudlo, s ohľadom na Gustáva Husáka, ktorý jej zradu nevedel odpustiť, sa jej meno dlhé roky nespomínalo. No potom sa to zmenilo. V roku 2002 Divadelný ústav pripravil o režisérke Magde Husákovej – Lokvencovej kolokvium a Nadežda Lindovská vydala o nej knižku. Z nej vychádza Magda Lokvencová ako vzor pre ženy, ktoré hovoria o silnom ženstve, emancipácii a kariére. Potom prišla knižka Pavla Kosatíka, ktorý v rozhovore pre Českú televíziu s uznaním povedal, že to bola „žena hlbokého duševného života, ktorá toho veľa počas života urobila“. A s Husákom si síce veľa skúsila, ale prežívala to opravdivo.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.