Čakajme chudobné roky

.ste trochu netypický bankár: do Hospodárskych novín píšete veľmi otvorené komentáre, v ktorých neváhate kritizovať aj konkrétnych novinárov. Keďže v rokovaniach s politikmi zastupujete slovenské banky, nie je vaša priamosť kontraproduktívna?
Neviem, ale nevybavuje sa mi žiadna situácia, v ktorej by som si povedal, tak teraz si mal byť radšej zdržanlivejší... .vás jednoducho komentovanie aktuálneho diania baví, či nie?
No, baví ako baví. Práve dnes ráno som  si prečítal noviny a povedal som si, že už ma to vôbec nebaví. .čo bolo v novinách?
Stále dookola to isté, keď niekto demagogicky tvrdí, že biela je čierna. .konkrétne?
Napríklad som zachytil vyjadrenie predsedu Smeru, že v budúcnosti počítajú s navýšením bankového odvodu. Politici tomu vravia banková daň, hoci to nie je daň, pretože to nie je zo zisku. Pritom ani politici netušia, čo schválili. Oni si myslia, že banky majú vysoký zisk a môžu si to dovoliť. Tu však nejde o zisk. Je to odvod do štátneho rozpočtu z majetku banky. .čo to znamená?
To, že všetci akcionári, ktorými sú aj fyzické osoby, musia zo svojho vrecka vytiahnuť peniaze a poslať ich do štátneho rozpočtu. Prečo? Pretože to pán Fico označil za spravodlivé. Po tomto ma už naozaj nebaví donekonečna obhajovať nad slnko jasnú logiku proti demagógii. .skúste vysvetliť, prečo je pre vás bankový odvod taký problém. Pri 0,4-percentnom odvode si mnohí povedia, že o nič nejde, lebo pre banky je to kvapka v mori a pre štátny rozpočet veľa peňazí...
Je to veľmi jednoduché. Banka prijíma depozitá a časť z nich je chránená Fondom na ochranu vkladov, kam sa odvádza 0,2 percenta z hodnoty vkladov, aby sa vo fonde akumulovali zdroje, keby nejaká banka prišla o peniaze. Teraz bola použitá podobná logika, ale z opačného konca. Najskôr vznikla suma, ktorou treba sanovať rozpočet, a potom sa hľadal vzorec, ako ju získať. Zobrali sa nechránené vklady, teda vklady firiem, samospráv, profesionálnych investorov. Politici zistili, že keď ju vynásobia 0,2 percentami, tak im vyjde 50 miliónov eur. Keďže je to daňovo odpočítateľná položka, banky si o to znížia daň a do rozpočtu príde v čistom 40 miliónov. To bolo vtedy presne toľko, koľko chceli. Medzitým sa ukázalo, že diera v rozpočte je väčšia, tak to zdvojnásobili na 0,4 percenta. .v tomto prípade však nejde len o slovenských politikov, pretože s týmto konceptom prišli politici po celej Európe.
Žiaľ, ukazuje sa, že Európa je nielen dekadentná, ale aj veľmi socialistická. Nakoniec to najlepšie vidno na prebujnených a nadmieru štedrých sociálnych systémoch týchto krajín. .pre vás bude bankový odvod predstavovať ročne trochu menej než 20 miliónov eur, pričom váš zisk bol minulý rok okolo 90 miliónov eur. Čo to znamená pre fungovanie banky?
Máme 19-percentnú rovnú daň z príjmu. Keby sme nové odvodové zaťaženie počítali cez túto daň, tak je to presne to isté, ako keby nám zvýšili daň z 19 na 35 percent. Teda tento na prvý pohľad nízky 0,4-percentný odvod znamená zdvojnásobenie dane zo zisku. Pre mnohé menšie a stredné banky to dokonca znamená viac ako stopercentnú daň, pretože zaplatia viac, ako je ich zisk. Predstavte si, že zarobíte dva milióny a odvediete šesť miliónov. Aj taká banka podľa oficiálne dostupných údajov existuje. .ako zareagujete v Tatra banke? Budete znižovať platy zamestnancov či zvyšovať poplatky klientom?
Žiaľ, už sme boli nútení začať siahať ľuďom na rôzne benefity a budeme musieť v tom pokračovať. Už počas krízy sme pritom prepustili desať percent zamestnancov. To, či budeme zvyšovať poplatky, súvisí aj s konkurenčným bojom. Na Slovensku je 26 bánk a nežijeme v izolovanom svete. Ak by sme chceli preniesť tieto náklady na firemných klientov, oni sú veľmi mobilní a môžu si bez problémov otvoriť účet napríklad v Českej republike a presunúť tam peniaze. .chcete tým naznačiť, že tie náklady budete viac presúvať na individuálnych klientov?
To som nepovedal. Chcel som len povedať, že pre nás vôbec nie je také jednoduché zvýšiť poplatky a dostať tie peniaze späť. Po prvé, konkurencia tu funguje. Môžem zvyšovať poplatky len do takej výšky, aby som zostal konkurencieschopný. Po druhé, je tu časť klientely, ktorá môže presunúť peniaze inam. Tieto peniaze predstavujú viac ako polovicu likvidity, ktorú slovenské banky majú. To znamená, že budeme primárne hľadať rezervy v našich výdavkoch. .ale taký vysoký bankový odvod zrejme zasiahne aj firmy. Dá sa odhadnúť, o koľko menej budú môcť banky úverovať naše firmy?
Ťažko povedať. Práve som čítal rozhovor s pánom Unčovským (výkonný riaditeľ Slovenskej bankovej asociácie: pozn. red ), ktorý hovoril, že keď to prerátame cez hypotéky, tak to zodpovedá ekvivalentu 28-tisíc priemerných hypoték. O toľko hypoték menej budú môcť banky poskytnúť. .na druhej strane, neboli doteraz slovenské banky až príliš rozšafné? Napríklad pri budovaní honosných pobočiek v malých mestách...
Mnohé honosné pobočky niektorých bánk v okresných mestách súvisia s tým, že tu predtým boli štátne banky, ktoré boli sprivatizované, ale tieto pobočky im ostali. Keď si zoberiete banky, ktoré predtým neboli štátne, tak tie ich pobočky sú relatívne malé. Lenže teraz je na Slovensku oveľa menej pobočiek než pred desiatimi rokmi. Na druhej strane máte pravdu v tom, že ak vám rastie biznis o dvadsať či tridsať percent ročne, ako sme boli v bankách zvyknutí, tak sa pozeráte na výdavkovú stranu svojho podnikania inak, než keď máte jednopercentný rast. .robert Fico, ktorý môže na jar zostavovať vládu, hovorí o bankovom odvode 0,7 percenta. Čo by to pre vás znamenalo?
Pre nás, ale aj pre ďalšie veľké banky by to znamenalo efektívnu daň vo výške viac ako 50 percent a pre menšie banky by to mohlo byť likvidačné. Niektoré menšie banky sú totiž špecializované a majú relatívne vysoký podiel depozít ku svojej bilancii. Niektorým sa môže ľahko stať, že zaplatia vyšší odvod, ako vyrobia zisk. Potom si akcionári jedného dňa povedia, že už to nebudú ďalej znášať. Najhoršie však je, že nevidíme svetlo na konci tunela. To nie je dočasné opatrenie, kedy by sa povedalo: buďte na čas solidárni, a potom to zrušíme. .je to naozaj také dramatické? Na Slovensku je oproti iným krajinám nižšia daň z príjmu, takže ani tento odvod nemusí znamenať veľké znevýhodnenie našich bánk v porovnaní so zahraničnými bankami.
So zahraničnými bankami nie, ale s inými odvetviami v rámci ekonomiky áno. Prečo by toto odvetvie malo byť diskriminované? .mnohí to vnímajú tak, že banky roky investovali peniaze do štátnych dlhopisov s tým, že štáty predsa nemôžu skrachovať. Brali z toho zisky a vo chvíli, keď sa dostali do problémov, je tu tlak na ich záchranu z peňazí daňových poplatníkov. Prečo by sa nemohli brať peniaze aj bankám?
V tom je istá logika, len nelogické je to, že tie krajiny, kde banky majú nakúpené rôzne nezmysly vo svojich súvahách len preto, že to boli štátne dlhopisy, takéto odvody nezavádzajú. Alebo zavádzajú len vo veľmi malej miere. No na Slovensku, kde grécke dlhopisy tvoria jedno percento aktív bankového sektora, zavádzame takúto masívnu daň. .tatra banka má nejaké grécke dlhopisy?
Žiadne. Zo štátnych dlhopisov máme výlučne dlhopisy Slovenskej republiky. Platí pravidlo, že investujeme len do toho, čomu rozumieme. .mnohí bankári sa dnes hája tým, že keď investovali do gréckych dlhopisov, nikto netušil, že bude takýto problém a tieto dlhopisy boli oceňované podobne ako nemecké dlhopisy. Nebola tu už pred nejakými štyrmi-piatimi rokmi medzi bankármi téma, že to raz môže byť problém?
Myslím, že nie, ale ak aj bola, my sme nikdy do týchto vecí neinvestovali, takže sa nás takáto téma netýkala. Jeden môj bývalý kolega, ktorý odišiel robiť šéfa investičného oddelenia do veľkej banky vo Viedni, mi raz hovoril, že za ním prišli kolegovia s návrhom masívne investovať do islandských štátnych dlhopisov, pretože majú dobrý rating a výborný výnos. Opýtal sa ich, či vedia, koľko obyvateľov má Island. Keď odpovedali, že netušia, tak ich poslal, nech si to naštudujú. Viac sa s podobným návrhom nevrátili. Aj pri dobrom ratingu si musíte zachovať zdravý rozum. .ako šéf bankovej asociácie ste sa v poslednom čase v rámci diskusií o odvode asi dosť často stretávali s ministrom Miklošom či štátnym tajomníkom Tvaroškom. Čo ste si z týchto stretnutí odniesli?
Stretával som sa aj s inými politikmi nielen z koalície, ale aj z opozície. Odniesol som si poznanie, že veľmi ťažko nájdeme dohodu, pretože oni sedia na úplne inej stoličke ako ja. To je vec, ktorú ma na škole učili v úplne prvej lekcii. Ich záujmy a motivácie sú úplne iné ako naše. Takže dohoda sa hľadá veľmi ťažko. .na druhej strane, aj oni rozumejú tomu, že vysoký bankový odvod môže poškodiť podnikateľskú sféru. Prečo ste ich nepresvedčili o nižšom odvode?
Oni tomu rozumejú, ale berú to ako menšie zlo. Podľa mňa im došli dobré riešenia a musia začať používať zlé riešenia. Dobré riešenia, ako zvýšenie spotrebnej dane z alkoholu, im neprešli v koalícii a tie peniaze im chýbajú. Tak idú cestou horších riešení. Z tohto pohľadu to celkom chápem. .vašou materskou bankou je rakúska Raiffeisen. Ako si stojí v tejto kríze?
Rakúske banky pred pár rokmi čelili negatívnej kampani, že 70 percent HDP Rakúska ohrozujú tým, že v tejto výške poskytujú úvery v Strednej a Východnej Európe, teda v krajinách, ktoré majú krehkú ekonomiku. To, že odtiaľ majú aj obrovský zdroj depozitu, už nikto nehovoril. Je pravda, že vtedy Raiffeisen mala ťažkosti s Aval bankou, čo bola druhá či tretia najväčšia banka na Ukrajine. Ukrajinská hrivna devalvovala a keďže ľudia mali hypotéky najmä v dolároch, odrazu sa im zvýšili splátky. Premiérka Tymošenková vtedy verejne vyzývala ľudí, aby neplatili bankám. V takejto situácii sa ťažko robí biznis. Nakoniec však z toho vyšli celkom dobre. .má Raiffeisen grécke, alebo talianske štátne dlhopisy?
Nemajú ani grécke, ani talianske. Majú španielske a portugalské dlhopisy, ale dokopy len vo výške 10 miliónov eur.    .no najväčší problém má teraz Raiffeisen asi v Maďarsku...
Áno, tamojšia situácia im spôsobuje asi najväčšie bolenie hlavy. To však platí pre všetkých, ktorí tam majú banky. .v roku 2007 ste sa stali ako Slovák šéfom veľkej dcérskej banky, čo dovtedy nebolo typické. Je známe, že si vás vyhliadol a vychoval váš predchodca, Rakúšan Rainer Franz. Prečo vám Rakúšania tak verili?
Ide skôr o to, že tu chceli vychovať skúsený lokálny manažment. Raiffeisen má politiku silnej decentralizácie manažmentu. Rakúšania veria, že lokálny manažment lepšie rozumie lokálnym problémom, a preto robí lepšie rozhodnutia.   .vy nemáte ekonomické vzdelanie, ste elektrotechnik. Je pomerne časté, že na takýchto miestach nie sú absolventi Ekonomickej univerzity, ale technici, či matematici. Má to nejaké hlbšie vysvetlenie?
Neviem. Jedno z vysvetlení môže byť, že Slovenská technická univerzita vychovávala veľmi kvalitných ľudí. Cez prvý ročník tam neprešlo tridsať percent študentov. .o Tatra banke platilo, že spomedzi dcérskych bánk Raiffeisen v Strednej a Východnej Európe je takou jej dojnou kravou. Je to stále tak?
Patríme medzi jednu z ich najziskovejších dcérskych bánk. Po Rusku, ale to je celkom iný trh. Vzhľadom na to, že máme dosť kapitálu, môžeme si dovoliť vyplácať slušné dividendy, čo je pre nich dôležité. Politikou matky je vyplácať dividendy svojim akcionárom. .ale nehrozí, že keď budú v Európe veľké otrasy, vytiahne materská banka zo svojich dcér aktíva? Teraz prebehlo médiami, že Raiffeisen chýba kapitál vo výške 1,9 miliardy eur...
Otázka znie skôr tak, či vôbec ešte existujú nástroje, ako sa to dá robiť. Všetky tie dcéry, okrem globálneho regulátora, podliehajú aj národným regulátorom. V rokoch 2008 až 2009 Národná banka uzavrela hranice pre likviditu novými opatreniami, ktoré stanovujú, aký pomer pasív a aktív v ktorých splatnostiach musia banky držať. Tým pádom zviazali banky a nedovolili im posielať likviditu kamkoľvek. Veľké banky sa dnes, naopak, sťažujú európskemu regulátorovi, že v niektorých krajinách majú ich dcérske banky viac úverov ako depozít a národný regulátor im hovorí, aby im pomohli. Na druhej strane v krajinách, kde majú nadbytok likvidity a mohli by ju teda presunúť, im vláda a regulátor hovoria, nech dajú od týchto bánk ruky preč. .v roku 2009 vaša banka veľmi sprísnila poskytovanie úverov. To bolo rozhodnutie materskej banky, alebo vaše?
Do značnej miery to bolo naše rozhodnutie. Aj keď Slovensko bola jediná krajina, kde sa neznížil objem úverov. Všade inde sa skupina Raiffeisen rozhodla znížiť úvery, pretože predpokladala silný nárast zlyhaných úverov. Interne sme vyhodnotili situáciu tak, že bude dosť veľký nárast nezamestnanosti, čo sa nakoniec aj udialo, a to môže spôsobiť vážne výpadky v splácaní úverov. To sa však, našťastie, nestalo. Vyšli sme z toho nakoniec tak, že sme boli konzervatívnejší ako všetci ostatní. .lenže na trhu ste tým stratili...
Možno áno, ale neviem, či by sme dnes neurobili to isté. Tá neistota bola vtedy veľká. Prišli sme síce o nejaké jedno percento podielu na trhu, na druhej strane si nemyslím, že to bolo nesprávne rozhodnutie. .prejdime k horúcej téme eurozóny. Prijímajú sa rôzne opatrenia, schvaľujú sa eurovaly, ktoré majú držať nad hladinou ohrozené banky aj štáty. Robia to podľa vás európski lídri dobre?
To neviem, ale mne sa to nepáči. .a existuje alternatíva?
Vždy existuje alternatíva. .aká?
Mne napadá jediná. Hneď na začiatku, keď bolo jasné, že Gréci nebudú schopní splatiť celú pôžičku a nebudú schopní to zadlženie uniesť, sa im malo povedať, choďte argentínskou cestou. Povedzte investorom, že im neviete vrátiť viac ako päťdesiat percent, urobte hrubú čiaru a spravte reformy. .gréci však na rozdiel od Argentíny nemohli devalvovať menu.
Mohli však povedať, že nevrátime vám sto, ale len päťdesiat percent dlhu. .argumentom zástancov eurovalu je, že sa musel vytvoriť vankúš pre všetkých tých, ktorí sa dostali do problémov...
Áno, pre všetkých tých nezodpovedných, ktorí budú ešte nezodpovednejší, lebo si povedia, že vankúš zväčšia a vždy dopadnú do mäkkého. Toto je práve ten najväčší problém: EÚ týmto správaním a riešeniami robí jednu hroznú vec všetkým európskym národom. Vytvára tak morálny hazard vo všetkom. Od bankovníctva, v ktorom razia politiku, že všetky banky bez ohľadu na ich rating, investičné portfóliá, kvalitu manažmentu sú si rovné až po moment, že vychovávajú z ľudí pasívnu masu, ktorej Brusel povie, čo je dobré a čo je zlé. To je veľmi nebezpečné. .zrejme máte veľké pochopenie pre októbrové hlasovanie Richarda Sulíka.
Áno, mám. Ale aj pri ňom som bol teda veľmi prekvapený, ako rýchlo zdvihli ruku za bankový odvod... (Úsmev.) .je zaujímavé, že kým o Sulíkovi zvyšok pravice hovorí ako o extrémnom populistovi, ktorému ide iba o naháňanie hlasov, vy ako generálny riaditeľ veľkej banky máte pre Sulíkove argumenty pochopenie...
Ja v jeho článkoch nachádzam vcelku zdravý sedliacky rozum. .ale neobávate sa toho, že keby sa pred rokom Grécko nechalo padnúť, spustil by sa domino efekt a začali by padať ďalšie štáty, systémové banky a nasledoval by obrovský prepad HDP?
Keby sa Grécko zavčasu poslalo do riadeného bankrotu, bolo by to, samozrejme, veľmi ťažké, ale ostatné krajiny by sa z toho mohli vymaniť. Teraz hovorím o Španielsku, Portugalsku, Taliansku a Írsku. O Írsku sa teraz prestáva debatovať, pritom tam majú obrovský dlh. Tým, že majú výkonnú ekonomiku, ktorá funguje a  je konkurencieschopná, nikto dnes nespochybňuje Írsko. Naopak Španielsko, ktoré má oveľa menšiu sekeru, je stále na pretrase. Práve kvôli konkurencieschopnosti. Ako je možné, že dvadsať percent ľudí tam je dlhodobo nezamestnaných? Jedinou odpoveďou je obrovská šedá ekonomika. .horúcou témou je Taliansko...
Pozrite sa, aký tam je protekcionizmus. Keď chcú Francúzi kúpiť Parmalat, všetci sa vzbúria. Od súdov až po politikov. Pritom Taliani majú obrovské finančné aktíva, súkromné aj štátne. Majú tiež veľmi veľa firiem, ktoré vlastní štát. Kombináciou reforiem, privatizácie a možno nejakej jednorazovej dane z majetku by spokojne mohli dať finančným trhom najavo, že sa z toho dostanú.  Robia však všetko iné, len nie toto. .vy teda hovoríte, že keby Grécko vlani padlo, tak by to vytvorilo tlak na všetkých ostatných robiť okamžité opatrenia?
Iste. Veď prečo by riadenie štátu malo byť zložitejšie ako riadenie rodiny? Keď otec príde o prácu, tak čo urobí rodina? Odloží všetky nákupy, ktoré nevyhnutne nepotrebuje. Otec si začne zháňať robotu, ako sa len dá a predajú sa tie rodinné majetky, ktoré sa dajú predať. Prečo by štát nemal fungovať úplne rovnako? Toho otca rodiny na rozdiel od politika však nikto nevolí a bude tam vždy. To je kľúčové. Politik sa na všetko pozerá cez hlasy voličov. .ako šéf banky máte asi dobré informácie o tom, ako na tom stojí. Aký rok čaká slovenskú ekonomiku?
Nehovoril by som o roku, ale o rokoch a myslím si, že budú chudobné. Treba sa pripraviť na to, že roky rastu, na aký sme boli zvyknutí, sa skončili. .taká japonská stratená dekáda?
Možno aj. Podľa mňa ten prepad HDP nebude v podobe véčka, ako sme to videli v rokoch 2007 až 2009, ale v podobe elka. Pôjde dolu a potom bude pomaličky rásť a hádam sa to bude zlepšovať. Pokiaľ do toho nevstúpia nejaké turbulencie. .čo napríklad?
Uvidíme, do akej miery bude nový kapitál potrebovať Európska centrálna banka. Tá cez nákupy talianskych, gréckych dlhopisov tak nafúkla svoju bilanciu, že jej pomer bilančnej sumy ku kapitálu je 1 ku 33. Švajčiarska, švédska a iné centrálne banky majú ten pomer 1 ku 5, alebo 1 ku 6. Pomer 1:33 mali Lehman Brothers, keď padli. Keď máte takýto pomer, potom stačí trojpercentný pokles trhovej hodnoty vašich aktív a máte kapitál preč. .čo podľa vás spôsobia pákove efekty eurovalu, o ktorých sa teraz veľa hovorí?
Pákové efekty sú presne tie finančné finty, z ktorých vznikli v USA tie toxické hypotekárne cenné papiere. A sme opäť tam, kde sa to začalo. Igor Vida /
Narodil sa v roku 1967. Vyštudoval elektrotechniku na STU v Bratislave. Na začiatku 90. rokov pracoval v Slovenskej štátnej sporiteľni, neskôr sa stal vedúcim Oddelenia peňažných a devízových trhov v Tatra banke. Od roku 1997 pôsobil v predstavenstve a v roku 2007 sa stal generálnym riaditeľom a predsedom predstavenstva tejto banky. Súčasne pôsobí ako prezident Slovenskej bankovej asociácie.