Nič nové, ale predsa. Tentoraz to netvrdia len izraelskí či západní špióni, ale rovno MAAE, ktorá správu skompilovala z viacerých zdrojov. A nemusia to byť priamo zdroje naladené na protiiránsku nôtu. .vraj mobilné toalety
Takže iránske reči o tom, že ide o sprisahanie Izraela a Spojených štátov, strácajú váhu. Teherán môže argumentovať tým, že nový šéf MAAE, Japonec Yukija Amano, dôveruje zdrojom, ktoré boli pre jeho predchodcu Muhammada Baradeja menej prijateľné. Je pravda, že správa MAAE sa už zhadzuje zo stola ťažšie ako spravodajské informácie jednotlivých štátov.
Napokon, Irán mal x šancí dokázať, že naň len hádžu špinu. Napríklad predviesť, že tie kovové komory pri jeho jadrových zariadeniach, ktoré experti označujú za miesto, kde sa vykonávajú experimenty, sú naozaj mobilné toalety, ako tvrdí. Inšpektorov svetovej organizácie však na svojom území nechce, alebo si kladie podmienky, ktoré prakticky znemožňujú inšpektorom vykonávať ich prácu. .irán počíta so strachom z krízy
Dôležitejšie však teraz je, čo po správe bude nasledovať. Možnosť, že svet sa bude tváriť, že sa nič nestalo, asi môžeme vylúčiť. Na to je správa príliš okatá. Veď len samo jej publikovanie vyhnalo ceny ropy hore. Keďže svet je v kríze a nepotrebuje ďalšiu hystériu, bude tento prvok hrať silnú rolu v tom, čo bude ďalej.
Je viac ako zrejmé, že iné ako diplomatické riešenie iránskeho jadra by bolo pre trh s ropou a následne pre celú ekonomiku zásadnou komplikáciou.
To Iránci, ktorí sedia na rope, veľmi dobre vedia. A hrajú na to, že smäd po rope ich chráni – pred sankciami, ktoré by ich skutočne „vyhladovali“, a ešte viac pred vojenskou akciou, ktorá by pravdepodobne zničila ich jadrové zariadenia a zároveň spustila na Blízkom východe a pravdepodobne aj inde lavínu odvetných útokov.
Túto hru na napínanie nervov môžu hrať Iránci len do istého bodu a k tomu bodu sa už zrejme blížia. Do bodu, v ktorom si lídri v Jeruzaleme povedia, že likvidácia iránskych jadrových zariadení je pre nich natoľko životne dôležitá, že sú ochotní nastaviť tvár pľuvancom z celého sveta, prípadne aj od vlastných občanov, z ktorých by prípadný útok na Irán urobil živé terče. A to by na nich nepoľoval len Irán, ale aj jeho kamaráti, ktorí sedia Izraelčanom priamo pred dverami. Hamas v Gaze a Hizballáh v Libanone majú jasné inštrukcie aj dostatočné možnosti. .je možné embargo?
Izraelskí lídri sa, po nedávnom – ktovie, či šikovne riadenom, alebo so zlými úmyslami spustenom – informačnom výbuchu správ o blížiacom sa útoku na Irán, upokojili. Otázkou je, či sú ticho preto, lebo ich test reakcií svetovej aj vlastnej verejnosti sa už skončil, alebo pre to, že sú vo fáze, keď každé zbytočne vyrieknuté slovo predstavuje ohrozenie operácie.
Viacerí izraelskí analytici, dokonca aj tí, ktorí majú pekelne nízku mienku o diplomatickom riešení krízy s Iránom, si myslia, že židovský štát bude nateraz vyčkávať.
Je však viac ako zrejmé, že protiiránske sankcie, ktoré by zasiahli to, z čoho Irán žije, teda jeho ťažobný priemysel, sú pre čínsku a ruskú opozíciu viac-menej nereálne. Nepriechodné sú dokonca aj menej dramatické opatrenia proti Teheránu.
V hre je ešte aj strach arabských krajín, hlavne obavy Saudskej Arábie z iránskej rozpínavosti, ktorú by vlastníctvo jadrovej zbrane len posilnilo. Niektorí izraelskí analytici navrhujú, aby sa Spojené štáty dohodli s Arabmi na zvýšení produkcie ropy v prípade, že by sa podarilo dospieť k embargu na iránsku ropu. Svet by až tak neutrpel a Irán by dostal riadnu facku. To je však dlhá pesnička. Jednak preto, že arabské krajiny v oblasti Perzského zálivu si dávajú načas, a potom aj preto, že za svoju ochotu by od Američanov chceli tiež rôzne láskavosti. .útok na Irán?
Otázka je, dokedy chce Izrael čakať a čo urobí, keď sa svet zmôže len na silné reči či na sankcie na úrovni národných štátov. Vojenskí analytici si myslia, že Izrael by útok na vybrané jadrové zariadenia zvládol aj bez pomoci Američanov, ktorí podľa tamojších médií priznávajú, že ekonomická kríza začína ohrozovať aj ich vojenské kapacity. Izraelskí lídri dávajú jasne najavo, že sa budú rozhodovať ako suveréni, a nie ako americkí poskokovia.
To robia na verejnosti. V kuloároch sa šepká, že sú pod tlakom Washingtonu, ktorý si vo volebnom roku neželá vojenské dobrodružstvo ani občanov nadávajúcich pri každom tankovaní na pumpe.
Medzi Izraelčanmi panuje názor, že Obamova administratíva sa napriek rečiam napokon zmieri s nukleárnym Iránom a presvedčí Izrael, aby žil v permanentnom strachu. Do tohto konceptu zapadá tento týždeň publikovaný rozhovor so šéfom izraelskej kozmickej agentúry Jicchakom Ben Yisraelom. Uznávaný vedec v ňom povedal, že bomba, o ktorú sa pokúša Irán „nemá šancu zničiť krajinu, ba ani jedno z telavivských sídlisk“. Autorka je publicistka, žije v Izraeli
Takže iránske reči o tom, že ide o sprisahanie Izraela a Spojených štátov, strácajú váhu. Teherán môže argumentovať tým, že nový šéf MAAE, Japonec Yukija Amano, dôveruje zdrojom, ktoré boli pre jeho predchodcu Muhammada Baradeja menej prijateľné. Je pravda, že správa MAAE sa už zhadzuje zo stola ťažšie ako spravodajské informácie jednotlivých štátov.
Napokon, Irán mal x šancí dokázať, že naň len hádžu špinu. Napríklad predviesť, že tie kovové komory pri jeho jadrových zariadeniach, ktoré experti označujú za miesto, kde sa vykonávajú experimenty, sú naozaj mobilné toalety, ako tvrdí. Inšpektorov svetovej organizácie však na svojom území nechce, alebo si kladie podmienky, ktoré prakticky znemožňujú inšpektorom vykonávať ich prácu. .irán počíta so strachom z krízy
Dôležitejšie však teraz je, čo po správe bude nasledovať. Možnosť, že svet sa bude tváriť, že sa nič nestalo, asi môžeme vylúčiť. Na to je správa príliš okatá. Veď len samo jej publikovanie vyhnalo ceny ropy hore. Keďže svet je v kríze a nepotrebuje ďalšiu hystériu, bude tento prvok hrať silnú rolu v tom, čo bude ďalej.
Je viac ako zrejmé, že iné ako diplomatické riešenie iránskeho jadra by bolo pre trh s ropou a následne pre celú ekonomiku zásadnou komplikáciou.
To Iránci, ktorí sedia na rope, veľmi dobre vedia. A hrajú na to, že smäd po rope ich chráni – pred sankciami, ktoré by ich skutočne „vyhladovali“, a ešte viac pred vojenskou akciou, ktorá by pravdepodobne zničila ich jadrové zariadenia a zároveň spustila na Blízkom východe a pravdepodobne aj inde lavínu odvetných útokov.
Túto hru na napínanie nervov môžu hrať Iránci len do istého bodu a k tomu bodu sa už zrejme blížia. Do bodu, v ktorom si lídri v Jeruzaleme povedia, že likvidácia iránskych jadrových zariadení je pre nich natoľko životne dôležitá, že sú ochotní nastaviť tvár pľuvancom z celého sveta, prípadne aj od vlastných občanov, z ktorých by prípadný útok na Irán urobil živé terče. A to by na nich nepoľoval len Irán, ale aj jeho kamaráti, ktorí sedia Izraelčanom priamo pred dverami. Hamas v Gaze a Hizballáh v Libanone majú jasné inštrukcie aj dostatočné možnosti. .je možné embargo?
Izraelskí lídri sa, po nedávnom – ktovie, či šikovne riadenom, alebo so zlými úmyslami spustenom – informačnom výbuchu správ o blížiacom sa útoku na Irán, upokojili. Otázkou je, či sú ticho preto, lebo ich test reakcií svetovej aj vlastnej verejnosti sa už skončil, alebo pre to, že sú vo fáze, keď každé zbytočne vyrieknuté slovo predstavuje ohrozenie operácie.
Viacerí izraelskí analytici, dokonca aj tí, ktorí majú pekelne nízku mienku o diplomatickom riešení krízy s Iránom, si myslia, že židovský štát bude nateraz vyčkávať.
Je však viac ako zrejmé, že protiiránske sankcie, ktoré by zasiahli to, z čoho Irán žije, teda jeho ťažobný priemysel, sú pre čínsku a ruskú opozíciu viac-menej nereálne. Nepriechodné sú dokonca aj menej dramatické opatrenia proti Teheránu.
V hre je ešte aj strach arabských krajín, hlavne obavy Saudskej Arábie z iránskej rozpínavosti, ktorú by vlastníctvo jadrovej zbrane len posilnilo. Niektorí izraelskí analytici navrhujú, aby sa Spojené štáty dohodli s Arabmi na zvýšení produkcie ropy v prípade, že by sa podarilo dospieť k embargu na iránsku ropu. Svet by až tak neutrpel a Irán by dostal riadnu facku. To je však dlhá pesnička. Jednak preto, že arabské krajiny v oblasti Perzského zálivu si dávajú načas, a potom aj preto, že za svoju ochotu by od Američanov chceli tiež rôzne láskavosti. .útok na Irán?
Otázka je, dokedy chce Izrael čakať a čo urobí, keď sa svet zmôže len na silné reči či na sankcie na úrovni národných štátov. Vojenskí analytici si myslia, že Izrael by útok na vybrané jadrové zariadenia zvládol aj bez pomoci Američanov, ktorí podľa tamojších médií priznávajú, že ekonomická kríza začína ohrozovať aj ich vojenské kapacity. Izraelskí lídri dávajú jasne najavo, že sa budú rozhodovať ako suveréni, a nie ako americkí poskokovia.
To robia na verejnosti. V kuloároch sa šepká, že sú pod tlakom Washingtonu, ktorý si vo volebnom roku neželá vojenské dobrodružstvo ani občanov nadávajúcich pri každom tankovaní na pumpe.
Medzi Izraelčanmi panuje názor, že Obamova administratíva sa napriek rečiam napokon zmieri s nukleárnym Iránom a presvedčí Izrael, aby žil v permanentnom strachu. Do tohto konceptu zapadá tento týždeň publikovaný rozhovor so šéfom izraelskej kozmickej agentúry Jicchakom Ben Yisraelom. Uznávaný vedec v ňom povedal, že bomba, o ktorú sa pokúša Irán „nemá šancu zničiť krajinu, ba ani jedno z telavivských sídlisk“. Autorka je publicistka, žije v Izraeli
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.