Tata bojs: Ležatá osmička (Supraphon)
„Nebudeme se opakovať," sľubuje v prvej pesničke svojho štrnásteho albumu kapela Tata bojs z pražskej Hanspálky. V prípade kapely, ktorá si za viac než dvadsať rokov svojej existencie vytvorila vlastný, okamžite rozpoznateľný zvuk a imidž chlapcov, ktorí napriek šedinám nevyrástli z predpubertálnych hier, to však nie je také jednoduché. Napriek tomu sa to podarilo. Tata bojs už neriešia detstvo ani problémy vidieckych „pěšáků rokenrolu", ale krízy stredného veku čiže vyhasínanie vášne, nespavosť, svet, ktorému vládnu vizážisti, prázdno „padajících slov", existenciálne úzkosti („Je život přímka / nebo jen úsečka"). Podobne je to s hudbou a zvukom: Tata bojs dávno nezneli tak sviežo, tvrdo, presvedčivo. Elektronické slučky, gitarové rífy, hry so slovami aj so sláčikovými aranžmánmi. A ako ukázalo nedávné slovenské turné, naživo je to všetko ešte ostrejšie, intenzívnejšie. „Moje jediný přání je opakování," poviete si po vypočutí Ležatej osmičky.
4/5
.juraj Kušnierik Justice: Audio Video Disco
Audio Video Disco je temný, svetlý, chladný aj teplý album. Francúzska odpoveď na francúzsku otázku od Daft Punk. Naozaj sa nedá zaprieť veľká podobnosť týchto dvoch kapiel. Hudba plná funkovej energie chvíľami znie ako arkádia z hernej konzoly a niektoré aranže dokonca zavoňajú džezrockovým korením. Rovné beaty držia pokope spolu so syntezátorovými spodkami a ponad ne, ako farebné ryby nad temným dnom, plávajú svetlejšie zvuky, melódie a nápady. Hádam najviac sa táto charakteristika hodí k prvému z dvojice singlov, Civilization. Pre mňa jednoznačne najsilnejšia skladba tohto dielka. V klipovej verzii mi však veľmi prekážali použité ruchy, ktoré prekrývali hudbu. Skladba je aj členitejšia ako ostatok albumu. Nniektoré tracky pôsobia predsa len monotónne, čo by som uviedol ako najvačšie mínus pre Justice. Spravodlivosť existuje.
3/5
.renat Khallo Biosphere: N-Plants (Touch / Wegart)
Fotka futuristickej jadrovej elektrárne Mihama v tesnej blízkosti mora môže vyvolať pocity od strachu až po obdiv nad sofistikovanosťou, ale aj hazardom našej civilizácie. V nórskom umelcovi Geirovi Jenssenovi vyvolala táto predstava vedeckú potrebu preskúmať akustiku, architektúru a bezpečnosť japonských nukleárnych veľdiel, často postavených v zónach cunami a zemetrasení. Biosphere skompletizoval svoj deviaty album v polovici februára – necelý mesiac pred katastrofou vo Fukushima Daiichi. Na rozdiel od komplexného dizajnu a zložitých procesov vnútri elektrární je N-Plants minimalistickou vizualizáciou, ktorá sa sústreďuje viac na vysokú abstrakciu nukleárnych zázrakov než na sterilné prázdno betónových priestorov. Napriek chladu tejto kombinácie Biosphere ostáva nad vecou a za beatov oprášených zo svojej minimal techno minulosti vytvára syntetickú melódiu každej z deviatich vybraných elektrární. Mrazivo upokojujúci ambient.
3/5
.tomáš Slaninka DAYMARE: RUST2DUST (vlastný náklad)
Newyorskí hardcoroví veteráni Sick Of It All o ňom vyhlásili, že je jediný, kto dokáže v nahrávacom štúdiu zachytiť ich neuveriteľnú koncertnú energiu. Dánsky producentský mág svetového mena sa postaral aj o zvukovú podobu debutového albumu chlapcov z Rust2Dust. Samozrejme, nie je to iba Tue Madsen, kto robí z Daymare najlepšie znejúcu nahrávku v dejinách slovenského metalu. Štyria skúsení bratislavskí muzikanti vedení mladým oravským spevákom predvádzajú na svojej oficiálnej dlhohrajúcej prvotine vysokú školu v prierezových disciplínach tvrdej gitarovej hudby. Ozveny crossoveru a nu-metalu z prelomu tisícročí, punková energia, jemné koketovanie s djentom, metalcore prvotriednej kvality a ako bonus výborný Kráľ skazy s textom od Pištu Vandala.
5/5
.rudi Rus
„Nebudeme se opakovať," sľubuje v prvej pesničke svojho štrnásteho albumu kapela Tata bojs z pražskej Hanspálky. V prípade kapely, ktorá si za viac než dvadsať rokov svojej existencie vytvorila vlastný, okamžite rozpoznateľný zvuk a imidž chlapcov, ktorí napriek šedinám nevyrástli z predpubertálnych hier, to však nie je také jednoduché. Napriek tomu sa to podarilo. Tata bojs už neriešia detstvo ani problémy vidieckych „pěšáků rokenrolu", ale krízy stredného veku čiže vyhasínanie vášne, nespavosť, svet, ktorému vládnu vizážisti, prázdno „padajících slov", existenciálne úzkosti („Je život přímka / nebo jen úsečka"). Podobne je to s hudbou a zvukom: Tata bojs dávno nezneli tak sviežo, tvrdo, presvedčivo. Elektronické slučky, gitarové rífy, hry so slovami aj so sláčikovými aranžmánmi. A ako ukázalo nedávné slovenské turné, naživo je to všetko ešte ostrejšie, intenzívnejšie. „Moje jediný přání je opakování," poviete si po vypočutí Ležatej osmičky.
4/5
.juraj Kušnierik Justice: Audio Video Disco
Audio Video Disco je temný, svetlý, chladný aj teplý album. Francúzska odpoveď na francúzsku otázku od Daft Punk. Naozaj sa nedá zaprieť veľká podobnosť týchto dvoch kapiel. Hudba plná funkovej energie chvíľami znie ako arkádia z hernej konzoly a niektoré aranže dokonca zavoňajú džezrockovým korením. Rovné beaty držia pokope spolu so syntezátorovými spodkami a ponad ne, ako farebné ryby nad temným dnom, plávajú svetlejšie zvuky, melódie a nápady. Hádam najviac sa táto charakteristika hodí k prvému z dvojice singlov, Civilization. Pre mňa jednoznačne najsilnejšia skladba tohto dielka. V klipovej verzii mi však veľmi prekážali použité ruchy, ktoré prekrývali hudbu. Skladba je aj členitejšia ako ostatok albumu. Nniektoré tracky pôsobia predsa len monotónne, čo by som uviedol ako najvačšie mínus pre Justice. Spravodlivosť existuje.
3/5
.renat Khallo Biosphere: N-Plants (Touch / Wegart)
Fotka futuristickej jadrovej elektrárne Mihama v tesnej blízkosti mora môže vyvolať pocity od strachu až po obdiv nad sofistikovanosťou, ale aj hazardom našej civilizácie. V nórskom umelcovi Geirovi Jenssenovi vyvolala táto predstava vedeckú potrebu preskúmať akustiku, architektúru a bezpečnosť japonských nukleárnych veľdiel, často postavených v zónach cunami a zemetrasení. Biosphere skompletizoval svoj deviaty album v polovici februára – necelý mesiac pred katastrofou vo Fukushima Daiichi. Na rozdiel od komplexného dizajnu a zložitých procesov vnútri elektrární je N-Plants minimalistickou vizualizáciou, ktorá sa sústreďuje viac na vysokú abstrakciu nukleárnych zázrakov než na sterilné prázdno betónových priestorov. Napriek chladu tejto kombinácie Biosphere ostáva nad vecou a za beatov oprášených zo svojej minimal techno minulosti vytvára syntetickú melódiu každej z deviatich vybraných elektrární. Mrazivo upokojujúci ambient.
3/5
.tomáš Slaninka DAYMARE: RUST2DUST (vlastný náklad)
Newyorskí hardcoroví veteráni Sick Of It All o ňom vyhlásili, že je jediný, kto dokáže v nahrávacom štúdiu zachytiť ich neuveriteľnú koncertnú energiu. Dánsky producentský mág svetového mena sa postaral aj o zvukovú podobu debutového albumu chlapcov z Rust2Dust. Samozrejme, nie je to iba Tue Madsen, kto robí z Daymare najlepšie znejúcu nahrávku v dejinách slovenského metalu. Štyria skúsení bratislavskí muzikanti vedení mladým oravským spevákom predvádzajú na svojej oficiálnej dlhohrajúcej prvotine vysokú školu v prierezových disciplínach tvrdej gitarovej hudby. Ozveny crossoveru a nu-metalu z prelomu tisícročí, punková energia, jemné koketovanie s djentom, metalcore prvotriednej kvality a ako bonus výborný Kráľ skazy s textom od Pištu Vandala.
5/5
.rudi Rus
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.