Andrej Šeban: Bezvetrie (Universal, 2000) Je jasné že vybrať len jeden päťhviezdičkový album je pre mňa nemožné. A z ktorého môjho obdobia by to bolo (mohlo by sa učiť v škole – v ktorom roku sa končilo lennonovské obdobie)? Lennonovsko-elvisovské? Alebo obdobie anglického punku? Prosím, striktne odlišovať od obdobia amerického punku. Či moje dlhodobé a posledné soulové obdobie?
Obľúbené hudby mám spojené s ľudmi, manželka Lindula je odborníčka na ženské a výborné speváčky (napríklad nemecké), megaparťák Oliver ma totálne konvertoval na Nicka Cava a je to jeden z najväčších žijúcich odborníkov na Velvetov. Sestra Baška mi darovala celkom na začiatku základnú kazetu – na jednej strane boli Sex Pistols na druhej Velvet Underground, kamarát Oskar mi otvoril cestu k Dežovi Ursínymu a môj otec zas k táborákovým hitom. Náš gitarista Kubo mi ukázal Led Zeppelin a Queen, je to jediný človek ktorého poznám, čo bol na sólovom koncerte Briana Maya....ale už dávno.
Jeden paťhviezdičkový album, ktorý ma výrazne ovplyvnil, však musím spomenúť. Je to Bezvetrie Andreja Šebana. Album vyšiel chvíľu po tom, ako som sa vrátil z turné Free Faces, kde som robil technika a videl som tam Šebana v trochu inej polohe. A zrazu vydal hudbu, ktorá ma neskopla na zem, skôr sa mi pomaly dostávala pod kožu, vtedy som ešte netušil, ako výrazne. To, ako veľmi som ňou dotknutý, som si uvedomil až pri našej tretej platni v roku 2004. Naplno ma Bezvetrie ovplyvnilo, aj ked to vôbec nie je počuť, pri tvorbe nášho štvrtého albumu. Dlho som si predstavoval, ako by pesničku Abstinent spieval práve Andrej. Vynikajúce melódie a parádne texty, v ktorých každé slovo má váhu. Aj texty som ocenil až neskôr, napríklad pochopiť kontext trojice slov „kokot piča riť“ v mojej obľúbenej Pomaly si navykáme mi chvíľu trvalo. Našťastie som si navykol....a pochopil. Matúš Vallo je basgitarista, spevák a textár skupina Para. A okrem toho je aj architekt (Vallo Sadovský Architects) a spolu s Oliverom Sadovským iniciátor projektu Mestské zásahy.
Obľúbené hudby mám spojené s ľudmi, manželka Lindula je odborníčka na ženské a výborné speváčky (napríklad nemecké), megaparťák Oliver ma totálne konvertoval na Nicka Cava a je to jeden z najväčších žijúcich odborníkov na Velvetov. Sestra Baška mi darovala celkom na začiatku základnú kazetu – na jednej strane boli Sex Pistols na druhej Velvet Underground, kamarát Oskar mi otvoril cestu k Dežovi Ursínymu a môj otec zas k táborákovým hitom. Náš gitarista Kubo mi ukázal Led Zeppelin a Queen, je to jediný človek ktorého poznám, čo bol na sólovom koncerte Briana Maya....ale už dávno.
Jeden paťhviezdičkový album, ktorý ma výrazne ovplyvnil, však musím spomenúť. Je to Bezvetrie Andreja Šebana. Album vyšiel chvíľu po tom, ako som sa vrátil z turné Free Faces, kde som robil technika a videl som tam Šebana v trochu inej polohe. A zrazu vydal hudbu, ktorá ma neskopla na zem, skôr sa mi pomaly dostávala pod kožu, vtedy som ešte netušil, ako výrazne. To, ako veľmi som ňou dotknutý, som si uvedomil až pri našej tretej platni v roku 2004. Naplno ma Bezvetrie ovplyvnilo, aj ked to vôbec nie je počuť, pri tvorbe nášho štvrtého albumu. Dlho som si predstavoval, ako by pesničku Abstinent spieval práve Andrej. Vynikajúce melódie a parádne texty, v ktorých každé slovo má váhu. Aj texty som ocenil až neskôr, napríklad pochopiť kontext trojice slov „kokot piča riť“ v mojej obľúbenej Pomaly si navykáme mi chvíľu trvalo. Našťastie som si navykol....a pochopil. Matúš Vallo je basgitarista, spevák a textár skupina Para. A okrem toho je aj architekt (Vallo Sadovský Architects) a spolu s Oliverom Sadovským iniciátor projektu Mestské zásahy.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.