.pred dvoma rokmi Súkromná vojna, minulý rok vandalská Invázia, medzitým viacero kníh, teraz Ťažký kov a spolu s ním ďalšie knihy. Priveľa inšpirácie, alebo jednoducho iba pracovitosť a cieľavedomosť?
Je to o tom, že sme pred rokmi roztočili bláznivé koleso. Človeka to stálo príliš veľa námahy, keď ním pohýnal. Teraz sa točí, má svoju zotrvačnosť a my len prilievame palivo. Nesmieme ho nechať zastať, pretože len v pohybe priťahuje nápady, múzy a inšpirácie. Inak by neprišli. Kto čaká na múzy, ten sa sklame. Múzy sú ako ženy, prilietajú za odmenu, keď vidia, že si romantický, zničený a vytrvalý bojovník. Môžeš prehrávať, ale vzdať sa nesmieš. Donedávna boli knihy iba mojou úchylkou, ale predstav si, basáčka Basia teraz vydala dve odborné publikácie úzko späté s jej obhájeným doktorátom. .invázia od Vandalov dostala výsledný zvukový šat v nemeckom štúdiu thrashového veterána Andyho Classena. Tak trochu sa očakávalo, že aj s Čadom vymyslíte niečo podobné, ale i tak sa natíska otázka, prečo je pre vás dôležité, aby nahrávka so slovenskými textmi mala kvalitný zvuk, ktorý obstojí aj na medzinárodnej scéne?
Andy Classen bol jasná voľba pre zvuk Vandalov, lebo patrí v danom žánri k európskej špičke. Nový materiál našej odvrátenej tváre ČAD však dostával finálnu podobu v Spojených štátoch, na Floride v svetoznámych štúdiách Mana. A keď spolupracuješ s takými chýrnymi menami, zrazu môžeš porovnávať a posilňovať stereotypy (smiech). Kým Nemec sám od seba vychytával všetky detaily a nahrávku uchopil ako celok, z ktorého má vykresať dvestopercentný produkt, Američan potreboval viacero usmernení, nebol taký upätý na detail. Dobrý zvuk je v tejto muzike potrebný. Inak by to bol guláš a celá námaha by vyšla nazmar. .ťažký kov v sebe ukrýva tvoju zvláštnu preferenciu hitov slovenskej popovej hudby minulých desaťročí, ktorá je surovým spôsobom pomixovaná s gitarovými extrémnosťami ako grind, crust, thrash. Ako zvládajú tvoji spoluhráči situácie, keď im so zanietením púšťaš napríklad starú tvorbu Ivana Krajíčka?
Som milovníkom starších slovenských obskurít – v rádiu to volali populárna pieseň. Mám rád veci, ktoré spieval Ivan Krajíček, Karol Konárik či Karol Duchoň. Pre túto moju neresť som v istých kruhoch odsudzovaný. Keď ideme na koncert a playlist do auta zostavujem ja, tak na prvej pumpe letí moje CD do kontajnera. (smiech). Oslovuje ma Krištof Veselý a hlavne slovenský folklór. Tóny ľudových piesní sú tónmi tohto malého a nezlomného národa. Je v nich všetko. Radosť, život, bolesť i smrť. Netreba k tomu žiadne dekodéry ani poznatky. Jednoducho to v človeku pulzuje. To sa odráža aj v muzike. Valér Tornád – náš bubeník hovorí, že „gény nevyštíš“. Je to pravda. .ako vnímaš aktuálne dianie na slovenskej scéne, do ktorého sa rodí Ťažký kov? Vaši bratislavskí kolegovia a kamaráti Rust2Dust prichádzajú deň po vás s albumom, ktorý finišoval u dánskeho producentského mága Tue Madsena, banskobystrickí chalani BrainScan zaujali svojou účasťou v talentovej súťaži komerčnej televízie, v bratislavských kluboch MMC a Randal sa strieda jeden veľký koncert zahraničných hviezd za druhým a takmer všetky majú skvelú divácku odozvu.
Kapiel je na Slovensku veľa, no len niektoré idú vlastnou cestou a len zopár ich vydrží. Pretrvajú dva, tri, päť rokov, no keď nemajú odozvu, skončia. Niet sa čo čudovať, lebo ak by energiu, ktorú investujú do extrémnej muziky, vložili trebárs do predaja ponožiek na trhu, boli by oveľa ďalej. My to s ČAD valcujeme od roku 1994 a v podstate sme známi asi ako rybársky zväz v Majcichove. (Smiech). S Vandalmi je to lepšie, ale kto má vyššie ambície, ten sa zo scény vytratí. .chalanov z Rust2Dust mám rád, dokonca som pre nich napísal aj text. Pesničku nahrali a veľmi sa z toho teším, lebo je dobrá. Robia to kvalitne. A tu je zasa tá otázka: čo s tým ďalej?
Účasť undergroundových skupín v talentových súťažiach radšej nekomentujem. Vieš, ako vraví Chuck Norris, o čom nemôžem povedať nič dobré, o tom nehovorím. (Smiech). .tvoje texty sa výraznou časťou podieľajú na úspechu Vandalov i Čadu. Aj na novom albume bola dodržaná tá sympatická dlhoročná schéma, ktorej súčasťou je historická téma o dobýjaní či bránení miest, sociálno-spoločenské problémy, pohľad slovenského vidiečana na svet okolo nás či veselé hororové čriepky. V akých situáciách ti najčastejšie napadli hlavné témy pre Ťažký kov?
„Ako idú roky, som stále horší, a svoj veľký jed zakrývam filozofiou!“ Už citujem sám seba ako bard, to by som si nikdy nebol pomyslel. Keď hovorím o histórii, vtedy viac ako inokedy hovorím o súčasnosti. Pozri, bývam v lokalite, ktorá priťahuje bonitných bezzemkov. Plnia si tu sny o svojom vidieckom sídle. Ja som sa tam narodil. A na miestach, kde som sa celé detstvo túlal, dnes stoja vily s kamerami a ustráchanými novousadlíkmi. Vinohrady, z ktorých striekalo víno, vyklčovali a pozemky obohnali plotmi. Ďakujem Bohu za tú krízu, lebo sa to na chvíľu zastavilo. .spolu s Danielom Balážom z Rádia_FM patríš k najznámejším zástancom odluky športu od štátu. Ako si sa dopracoval k tomuto postoju?
Šport je metaforou ľudstva – usiluješ sa o niečo, čo vôbec nemá zmysel. Ak niekto behá dokola, je ako šteňa, ktoré si naháňa chvost. Bol som svedkom toho, ako bežec nechtiac zrazil k zemi babičku. Zviechala sa zo zeme a pýtala ho, kam sa tak ponáhľa. A on, že nikam. A to je to. Bežíš odnikiaľ nikam a pritom zvalcuješ všetko, čo ti príde do cesty. Alebo iný príklad. Boli sme na dovolenke v Čiernej Hore. A zrazu ohňostroje a celé mesto behá s vlajkami. Reku, čo sa stalo? A oni, že sme majstri sveta vo vodnom póle. Teraz nás spozná celý svet! Kontrolná otázka: Spoznali ste Čiernu Horu? A keď sa už rokuje o tej slávnej odluke cirkví od štátu, prečo by sa nemohol odlúčiť aj šport? (Smiech). .čo konkrétne ti prekáža na golfe?
Oblosť loptičiek a lesklosť palíc. (Smiech). Narážaš na skladbu Skaza na golfové ihriská, však? Proti golfu nemám nič. Prekáža mi, že tu na Slovensku je golf takým nejakým elitárskym športom. Je to prezentácia spoločenského statusu snobov. Ako všade, aj tu platia výnimky. Stredná trieda hrá minigolf! (Smiech). Pišta Vandal/
Volá sa Štefan Chrappa, pochádza zo Sv. Jura, kde stále (v posledných rokoch aj so svojou manželkou) žije. Okrem toho, že je frontmanom punkovej kapely Vandali a hardcorovo-metalovej kapely ČAD, je redaktorom náboženskej redakcie Slovenského rozhlasu a pedagóg na Katedre slovanských štúdií FF UK. Je aj autorom niekoľkých básnických zbierok a niekoľkých prozaických textov.
Je to o tom, že sme pred rokmi roztočili bláznivé koleso. Človeka to stálo príliš veľa námahy, keď ním pohýnal. Teraz sa točí, má svoju zotrvačnosť a my len prilievame palivo. Nesmieme ho nechať zastať, pretože len v pohybe priťahuje nápady, múzy a inšpirácie. Inak by neprišli. Kto čaká na múzy, ten sa sklame. Múzy sú ako ženy, prilietajú za odmenu, keď vidia, že si romantický, zničený a vytrvalý bojovník. Môžeš prehrávať, ale vzdať sa nesmieš. Donedávna boli knihy iba mojou úchylkou, ale predstav si, basáčka Basia teraz vydala dve odborné publikácie úzko späté s jej obhájeným doktorátom. .invázia od Vandalov dostala výsledný zvukový šat v nemeckom štúdiu thrashového veterána Andyho Classena. Tak trochu sa očakávalo, že aj s Čadom vymyslíte niečo podobné, ale i tak sa natíska otázka, prečo je pre vás dôležité, aby nahrávka so slovenskými textmi mala kvalitný zvuk, ktorý obstojí aj na medzinárodnej scéne?
Andy Classen bol jasná voľba pre zvuk Vandalov, lebo patrí v danom žánri k európskej špičke. Nový materiál našej odvrátenej tváre ČAD však dostával finálnu podobu v Spojených štátoch, na Floride v svetoznámych štúdiách Mana. A keď spolupracuješ s takými chýrnymi menami, zrazu môžeš porovnávať a posilňovať stereotypy (smiech). Kým Nemec sám od seba vychytával všetky detaily a nahrávku uchopil ako celok, z ktorého má vykresať dvestopercentný produkt, Američan potreboval viacero usmernení, nebol taký upätý na detail. Dobrý zvuk je v tejto muzike potrebný. Inak by to bol guláš a celá námaha by vyšla nazmar. .ťažký kov v sebe ukrýva tvoju zvláštnu preferenciu hitov slovenskej popovej hudby minulých desaťročí, ktorá je surovým spôsobom pomixovaná s gitarovými extrémnosťami ako grind, crust, thrash. Ako zvládajú tvoji spoluhráči situácie, keď im so zanietením púšťaš napríklad starú tvorbu Ivana Krajíčka?
Som milovníkom starších slovenských obskurít – v rádiu to volali populárna pieseň. Mám rád veci, ktoré spieval Ivan Krajíček, Karol Konárik či Karol Duchoň. Pre túto moju neresť som v istých kruhoch odsudzovaný. Keď ideme na koncert a playlist do auta zostavujem ja, tak na prvej pumpe letí moje CD do kontajnera. (smiech). Oslovuje ma Krištof Veselý a hlavne slovenský folklór. Tóny ľudových piesní sú tónmi tohto malého a nezlomného národa. Je v nich všetko. Radosť, život, bolesť i smrť. Netreba k tomu žiadne dekodéry ani poznatky. Jednoducho to v človeku pulzuje. To sa odráža aj v muzike. Valér Tornád – náš bubeník hovorí, že „gény nevyštíš“. Je to pravda. .ako vnímaš aktuálne dianie na slovenskej scéne, do ktorého sa rodí Ťažký kov? Vaši bratislavskí kolegovia a kamaráti Rust2Dust prichádzajú deň po vás s albumom, ktorý finišoval u dánskeho producentského mága Tue Madsena, banskobystrickí chalani BrainScan zaujali svojou účasťou v talentovej súťaži komerčnej televízie, v bratislavských kluboch MMC a Randal sa strieda jeden veľký koncert zahraničných hviezd za druhým a takmer všetky majú skvelú divácku odozvu.
Kapiel je na Slovensku veľa, no len niektoré idú vlastnou cestou a len zopár ich vydrží. Pretrvajú dva, tri, päť rokov, no keď nemajú odozvu, skončia. Niet sa čo čudovať, lebo ak by energiu, ktorú investujú do extrémnej muziky, vložili trebárs do predaja ponožiek na trhu, boli by oveľa ďalej. My to s ČAD valcujeme od roku 1994 a v podstate sme známi asi ako rybársky zväz v Majcichove. (Smiech). S Vandalmi je to lepšie, ale kto má vyššie ambície, ten sa zo scény vytratí. .chalanov z Rust2Dust mám rád, dokonca som pre nich napísal aj text. Pesničku nahrali a veľmi sa z toho teším, lebo je dobrá. Robia to kvalitne. A tu je zasa tá otázka: čo s tým ďalej?
Účasť undergroundových skupín v talentových súťažiach radšej nekomentujem. Vieš, ako vraví Chuck Norris, o čom nemôžem povedať nič dobré, o tom nehovorím. (Smiech). .tvoje texty sa výraznou časťou podieľajú na úspechu Vandalov i Čadu. Aj na novom albume bola dodržaná tá sympatická dlhoročná schéma, ktorej súčasťou je historická téma o dobýjaní či bránení miest, sociálno-spoločenské problémy, pohľad slovenského vidiečana na svet okolo nás či veselé hororové čriepky. V akých situáciách ti najčastejšie napadli hlavné témy pre Ťažký kov?
„Ako idú roky, som stále horší, a svoj veľký jed zakrývam filozofiou!“ Už citujem sám seba ako bard, to by som si nikdy nebol pomyslel. Keď hovorím o histórii, vtedy viac ako inokedy hovorím o súčasnosti. Pozri, bývam v lokalite, ktorá priťahuje bonitných bezzemkov. Plnia si tu sny o svojom vidieckom sídle. Ja som sa tam narodil. A na miestach, kde som sa celé detstvo túlal, dnes stoja vily s kamerami a ustráchanými novousadlíkmi. Vinohrady, z ktorých striekalo víno, vyklčovali a pozemky obohnali plotmi. Ďakujem Bohu za tú krízu, lebo sa to na chvíľu zastavilo. .spolu s Danielom Balážom z Rádia_FM patríš k najznámejším zástancom odluky športu od štátu. Ako si sa dopracoval k tomuto postoju?
Šport je metaforou ľudstva – usiluješ sa o niečo, čo vôbec nemá zmysel. Ak niekto behá dokola, je ako šteňa, ktoré si naháňa chvost. Bol som svedkom toho, ako bežec nechtiac zrazil k zemi babičku. Zviechala sa zo zeme a pýtala ho, kam sa tak ponáhľa. A on, že nikam. A to je to. Bežíš odnikiaľ nikam a pritom zvalcuješ všetko, čo ti príde do cesty. Alebo iný príklad. Boli sme na dovolenke v Čiernej Hore. A zrazu ohňostroje a celé mesto behá s vlajkami. Reku, čo sa stalo? A oni, že sme majstri sveta vo vodnom póle. Teraz nás spozná celý svet! Kontrolná otázka: Spoznali ste Čiernu Horu? A keď sa už rokuje o tej slávnej odluke cirkví od štátu, prečo by sa nemohol odlúčiť aj šport? (Smiech). .čo konkrétne ti prekáža na golfe?
Oblosť loptičiek a lesklosť palíc. (Smiech). Narážaš na skladbu Skaza na golfové ihriská, však? Proti golfu nemám nič. Prekáža mi, že tu na Slovensku je golf takým nejakým elitárskym športom. Je to prezentácia spoločenského statusu snobov. Ako všade, aj tu platia výnimky. Stredná trieda hrá minigolf! (Smiech). Pišta Vandal/
Volá sa Štefan Chrappa, pochádza zo Sv. Jura, kde stále (v posledných rokoch aj so svojou manželkou) žije. Okrem toho, že je frontmanom punkovej kapely Vandali a hardcorovo-metalovej kapely ČAD, je redaktorom náboženskej redakcie Slovenského rozhlasu a pedagóg na Katedre slovanských štúdií FF UK. Je aj autorom niekoľkých básnických zbierok a niekoľkých prozaických textov.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.