Na turné po slovenských mestách sa vybrala medzinárodná partia spriaznených hudobníkov – skupiny Waking Vision, Dan Brantigan Quartet a gitarista John Shannon.
Najanonymnejšími členmi hudobných skupín bývajú často bubeníci. Alebo aspoň bývajú menšími „hviezdami“ ako ich spoluhráči – speváci, gitaristi, klávesisti, saxofonisti či trubkári... Dôvod vyplýva z funkcie, ktorú bicie v hudbe plnia. Tú odráža aj najčastejšie používané priestorové umiestnenie bicích na pódiu. Bubeník kryje spoluhráčom chrbát a vytvára základ, na ktorom môžu stavať. Popri bubeníkoch, ktorí poctivo vykonávajú toto remeslo, existuje aj ďalšia kategória. Bubeníci, ktorí funkciu bicích ešte rozširujú a ukazujú, že ich nástroj môže hrať a spievať rovnako pestrofarebne ako gitara alebo ľudský hlas.
Takýmto bubeníkom je aj Martin Valihora. Asi preto patrí k vyhľadávaným hráčom a v zozname interpretov, s ktorými spolupracoval, sú zastúpené žánrovo odlišné mená ako Robo Grigorov, I. M. T. Smile, Richard Müller, Prúdy, Fermata alebo Adriana Bartošová. Valihora je priamym opakom anonymného bubeníka v pozadí – aj širšia verejnosť (a nielen nejaká úzka skupinka hudobných fajnšmekrov) vie, že študoval na prestížnej Berklee College Of Music v Bostone a hráva so zaujímavými zahraničnými muzikantmi. Chodieva sa domov pochváliť, a tak slovenskí poslucháči už mali príležitosť zažiť japonskú klaviristku Hiromi, amerického trubkára Dana Brantigana alebo skupinu Waking Vision.
.krehká sila
Práve Waking Vision boli od 21. do 30. septembra headlinermi turné po desiatich slovenských mestách, na ktorom pred nimi vystupoval sólovo John Shannon a na väčšine zastávok aj Dan Brantigan Quartet. Najvyťaženejší bol John Shannon, ktorý účinkuje aj v Dan Brantigan Quartete a vo Waking Vision. V podstate teda robil predkapelu sám sebe.
Tak to bolo aj v banskobystrickom Kine Urpín. Martin Valihora privítal publikum a na pódium vyšiel krehučko pôsobiaci John Shannon. Len v sprievode elektrickej gitary a so speváckou výpomocou svojej priateľky, cvičiteľky jogy Caroline McMahon, zahral skladby zo sólového albumu American Mystic, ktorý má vyjsť budúci rok. Americká mystika v podaní Johna Shannona neznamená instantný gýč. V jeho hudbe cítiť inšpiráciu americkou prírodou aj vplyvy duchovných prúdov – našťastie bez kolektívneho jasania, akým sa duchovne inšpirovaná hudba občas vyznačuje.
Shannonove skladby, ktoré sa napriek niektorým vonkajším znakom akosi vzpierajú zaradeniu do módnej neofolkovej škatuľky, vyvolávajú rôzne reakcie. Po jeho vystúpení bolo v publiku počuť, že niekoho tá hudba uspávala, niekoho deprimovala a iného povzniesla. Shannonov spev pôsobí ešte krehkejšie než jeho telesná schránka a treba si naň zvyknúť. Ale v súzvuku s vokálom Caroline McMahon občas nastávali okamihy, keď človeku behali po chrbte zimomriavky a naozaj mohol zakúsiť akýsi mystický zážitok. Ako by povedali feministky – krehká sila.
.správy z ciest
John Shannon sa vzápätí premenil na sprievodného gitaristu aj sólového partnera pre trubkára Dana Brantigana. Po krehkosti prišla energia. Čo vlastne hrá Dan Brantigan Quartet? Je to moderný džez? Novodobé fusion? Alebo niečo iné? Vlastne je to jedno. Dôležitejšie je, že Brantiganova trúbka vie byť clivá, vášnivá aj dramatická, že vďaka bicím Martina Valihoru a basgitare Oskara Rózsu je v skladbách Dan Brantigan Quartetu aj uvoľnenosť, aká pripomenie reggae, ale aj takmer metalová razancia.
Po energickej bombe v podaní Dan Brantigan Quartetu nastúpili na pódium starí známi Waking Vision. Tentoraz opäť ako trio – bez klávesistu Petra Stoltzmana, ktorý so skupinou na Slovensku koncertoval minulý rok, ale, žiaľ, aj bez zakladajúceho člena, basgitaristu Mitcha Cohna, ktorého nahradil Derek Nievergelt. Zato v pár skladbách sa ku kapele pridal Dan Brantigan.Podobne ako v Shannonovej sólovej tvorbe, aj tu je hlavným inšpiračným zdrojom príroda. Napríklad skladba Moon Seagull vznikla na základe zážitku na jazerách v štáte Michigan, keď Shannon videl, ako cez mesiac na rannej oblohe preletela čajka...
Skladba Moon Seagull z prvého albumu The Ancient Bloom ešte pôsobí neposedne a gitara hrá „veľa tónov“. Vývoj kapely najlepšie charakterizuje skladba Through The Caynon z EP Into High Selva, ktorá koncert otvárala – je v podstate postavená na jednom, ale presne gradovanom gitarovom motíve. Menej je niekedy viac, najmä keď sa to robí s maximálnym sústredením – to vedeli už starí mystici. Väčšinou to vedia aj Waking Vision – a dokonca aj Valihorove citlivé sólové pasáže už niekedy môžu pôsobiť nadbytočne. Budú Waking Vision svoju hudbu ešte viac navonok zjednodušovať? Alebo to bude všetko inak? Waking Vision sami seba označujú za „stále sa vyvíjajúcu a nekonečnú cestu“. Znie to pateticky, ale celkom ich to vystihuje. Tak hádam nám z tej svojej cesty po čase zase prídu podať správu...
.vladislav Gális
Waking Vision, Dan Brantigan Quartet, John Shannon, 23. september 2007, Kino Urpín, Banská Bystrica
Waking Vision / Americko-slovenskú skupinu Waking Vision založili traja spolužiaci z Berklee College of Music v Bostone – John Shannon (gitara), Mitch Cohn (basgitara) a Martin Valihora (bicie). Vydali album The Ancient Bloom (2001) a päťpesničkové EP Into High Selva (2004). Na minuloročnom albume Of The Waking Vision zostavu doplnil klávesista Peter Stoltzman.
Dan Brantigan Quartet / Dan Brantigan vyštudoval na Berklee College of Music v Bostone hru na trúbku a hudobnú produkciu. Vydal tri sólové CD (Moonrise, Works, Portraits), v roku 2003 vznikol debutový album Becoming americko-slovenskej formácie Dan Brantigan Quartet, v ktorej s ním hrajú John Shannon (gitara), Oskar Rózsa (basgitara) a Martin Valihora (bicie).
John Shannon / Absolvoval hru na gitaru na Berklee College of Music v Bostone. Je členom skupín Waking Vision a Dan Brantigan Quartet, hrával aj s inými interpretmi, napríklad so speváčkami Sonyou Kitchell, Haale a Pyeng Thredgill. Budúci rok vyjde vo vydavateľstve ObliqSound jeho prvý sólový album American Mystic.
Najanonymnejšími členmi hudobných skupín bývajú často bubeníci. Alebo aspoň bývajú menšími „hviezdami“ ako ich spoluhráči – speváci, gitaristi, klávesisti, saxofonisti či trubkári... Dôvod vyplýva z funkcie, ktorú bicie v hudbe plnia. Tú odráža aj najčastejšie používané priestorové umiestnenie bicích na pódiu. Bubeník kryje spoluhráčom chrbát a vytvára základ, na ktorom môžu stavať. Popri bubeníkoch, ktorí poctivo vykonávajú toto remeslo, existuje aj ďalšia kategória. Bubeníci, ktorí funkciu bicích ešte rozširujú a ukazujú, že ich nástroj môže hrať a spievať rovnako pestrofarebne ako gitara alebo ľudský hlas.
Takýmto bubeníkom je aj Martin Valihora. Asi preto patrí k vyhľadávaným hráčom a v zozname interpretov, s ktorými spolupracoval, sú zastúpené žánrovo odlišné mená ako Robo Grigorov, I. M. T. Smile, Richard Müller, Prúdy, Fermata alebo Adriana Bartošová. Valihora je priamym opakom anonymného bubeníka v pozadí – aj širšia verejnosť (a nielen nejaká úzka skupinka hudobných fajnšmekrov) vie, že študoval na prestížnej Berklee College Of Music v Bostone a hráva so zaujímavými zahraničnými muzikantmi. Chodieva sa domov pochváliť, a tak slovenskí poslucháči už mali príležitosť zažiť japonskú klaviristku Hiromi, amerického trubkára Dana Brantigana alebo skupinu Waking Vision.
.krehká sila
Práve Waking Vision boli od 21. do 30. septembra headlinermi turné po desiatich slovenských mestách, na ktorom pred nimi vystupoval sólovo John Shannon a na väčšine zastávok aj Dan Brantigan Quartet. Najvyťaženejší bol John Shannon, ktorý účinkuje aj v Dan Brantigan Quartete a vo Waking Vision. V podstate teda robil predkapelu sám sebe.
Tak to bolo aj v banskobystrickom Kine Urpín. Martin Valihora privítal publikum a na pódium vyšiel krehučko pôsobiaci John Shannon. Len v sprievode elektrickej gitary a so speváckou výpomocou svojej priateľky, cvičiteľky jogy Caroline McMahon, zahral skladby zo sólového albumu American Mystic, ktorý má vyjsť budúci rok. Americká mystika v podaní Johna Shannona neznamená instantný gýč. V jeho hudbe cítiť inšpiráciu americkou prírodou aj vplyvy duchovných prúdov – našťastie bez kolektívneho jasania, akým sa duchovne inšpirovaná hudba občas vyznačuje.
Shannonove skladby, ktoré sa napriek niektorým vonkajším znakom akosi vzpierajú zaradeniu do módnej neofolkovej škatuľky, vyvolávajú rôzne reakcie. Po jeho vystúpení bolo v publiku počuť, že niekoho tá hudba uspávala, niekoho deprimovala a iného povzniesla. Shannonov spev pôsobí ešte krehkejšie než jeho telesná schránka a treba si naň zvyknúť. Ale v súzvuku s vokálom Caroline McMahon občas nastávali okamihy, keď človeku behali po chrbte zimomriavky a naozaj mohol zakúsiť akýsi mystický zážitok. Ako by povedali feministky – krehká sila.
.správy z ciest
John Shannon sa vzápätí premenil na sprievodného gitaristu aj sólového partnera pre trubkára Dana Brantigana. Po krehkosti prišla energia. Čo vlastne hrá Dan Brantigan Quartet? Je to moderný džez? Novodobé fusion? Alebo niečo iné? Vlastne je to jedno. Dôležitejšie je, že Brantiganova trúbka vie byť clivá, vášnivá aj dramatická, že vďaka bicím Martina Valihoru a basgitare Oskara Rózsu je v skladbách Dan Brantigan Quartetu aj uvoľnenosť, aká pripomenie reggae, ale aj takmer metalová razancia.
Po energickej bombe v podaní Dan Brantigan Quartetu nastúpili na pódium starí známi Waking Vision. Tentoraz opäť ako trio – bez klávesistu Petra Stoltzmana, ktorý so skupinou na Slovensku koncertoval minulý rok, ale, žiaľ, aj bez zakladajúceho člena, basgitaristu Mitcha Cohna, ktorého nahradil Derek Nievergelt. Zato v pár skladbách sa ku kapele pridal Dan Brantigan.Podobne ako v Shannonovej sólovej tvorbe, aj tu je hlavným inšpiračným zdrojom príroda. Napríklad skladba Moon Seagull vznikla na základe zážitku na jazerách v štáte Michigan, keď Shannon videl, ako cez mesiac na rannej oblohe preletela čajka...
Skladba Moon Seagull z prvého albumu The Ancient Bloom ešte pôsobí neposedne a gitara hrá „veľa tónov“. Vývoj kapely najlepšie charakterizuje skladba Through The Caynon z EP Into High Selva, ktorá koncert otvárala – je v podstate postavená na jednom, ale presne gradovanom gitarovom motíve. Menej je niekedy viac, najmä keď sa to robí s maximálnym sústredením – to vedeli už starí mystici. Väčšinou to vedia aj Waking Vision – a dokonca aj Valihorove citlivé sólové pasáže už niekedy môžu pôsobiť nadbytočne. Budú Waking Vision svoju hudbu ešte viac navonok zjednodušovať? Alebo to bude všetko inak? Waking Vision sami seba označujú za „stále sa vyvíjajúcu a nekonečnú cestu“. Znie to pateticky, ale celkom ich to vystihuje. Tak hádam nám z tej svojej cesty po čase zase prídu podať správu...
.vladislav Gális
Waking Vision, Dan Brantigan Quartet, John Shannon, 23. september 2007, Kino Urpín, Banská Bystrica
Waking Vision / Americko-slovenskú skupinu Waking Vision založili traja spolužiaci z Berklee College of Music v Bostone – John Shannon (gitara), Mitch Cohn (basgitara) a Martin Valihora (bicie). Vydali album The Ancient Bloom (2001) a päťpesničkové EP Into High Selva (2004). Na minuloročnom albume Of The Waking Vision zostavu doplnil klávesista Peter Stoltzman.
Dan Brantigan Quartet / Dan Brantigan vyštudoval na Berklee College of Music v Bostone hru na trúbku a hudobnú produkciu. Vydal tri sólové CD (Moonrise, Works, Portraits), v roku 2003 vznikol debutový album Becoming americko-slovenskej formácie Dan Brantigan Quartet, v ktorej s ním hrajú John Shannon (gitara), Oskar Rózsa (basgitara) a Martin Valihora (bicie).
John Shannon / Absolvoval hru na gitaru na Berklee College of Music v Bostone. Je členom skupín Waking Vision a Dan Brantigan Quartet, hrával aj s inými interpretmi, napríklad so speváčkami Sonyou Kitchell, Haale a Pyeng Thredgill. Budúci rok vyjde vo vydavateľstve ObliqSound jeho prvý sólový album American Mystic.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.