Traja mladí ľudia z Brightonu – Rachel Davies, Daniel Copeman a Thomas Fisher – už na Pohode hrali. Napriek tomu to bude ich prvý pohodový koncert v plnej sile. V lete sa im totiž cestou do Trenčína niekde na letisku stratili nástroje. Iné kapely by svoj koncert zrušili, Esben and the Witch si však všetko potrebné požičali a odohrali kratší, no nesmierne intenzívny set. „Veľmi sme chceli hrať," hovorí mi Rachel do telefónu. Rozprávali sme sa v deň, keď im vyšla nová EP Hexagons. .kapela vznikla v roku 2008, nahrali ste niekoľko piesní a v roku 2010 vás podpísal Matador. Ako je možné, že to išlo tak rýchlo?
Hrali sme asi rok, keď si nás ľudia z vydavateľstva Matador všimli. Mali sme šťastie, že to bolo hneď na začiatku. Nám to však nepripadalo také rýchle. Všetko išlo prirodzeným tempom. .v januári 2011 ste vydali album Violet Cries s temnými zvukovými plochami a piesňami nabitými emóciami. Kde sa to vo vás zobralo?
Veľa sme nad tým nerozmýšľali. Bol to prirodzený výsledok našej práce. Chceli sme robiť takú hudbu, akú by sme radi počúvali. Nijako zvlášť sme sa nesnažili o to, aby to bolo temné. Jednoducho sa to stalo. Z nejakého dôvodu nás láka tmavšia stránka života. Ani vlastne neviem prečo. .aké boli vaše inšpirácie?
Sme inšpirovaní tým, čo počúvame, čítame, filmami, ktoré vidíme a hlavne ľuďmi, ktorých stretávame. Ľudia sú nevyčerpateľný zdroj inšpirácie. Dôležité boli určite aj filmy a hudba vo filmoch. Podobne knihy, ktoré sme čítali a potom sme sa o nich rozprávali nás doviedli hlbšie a ďalej. .vo Viedni ste hrali v malom klube B72...
Ten koncert si veľmi dobre pamätám – mala som vtedy narodeniny. ...no a na Pohode ste hrali na pomerne veľkom pódiu. Čo vám je bližšie?
To je dobrá otázka. Ja hrám rada v malých kluboch, kde je to intímnejšie a intenzívnejšie. Ale Pohoda bola prvým festivalom, kde sme hrali po zotmení – predtým sme hrali vždy za denného svetla. Na Pohode to bolo skvelé! Stálo pred nami veľa ľudí, ktorí boli skutočne vnímaví. .ak si dobre pamätám, nehrali ste na svojich nástrojoch...
Je to tak. Nástroje sa nám stratili po ceste. Bolo to stresujúce, ale ľudia boli výborní, takže nakoniec to bola veľmi príjemná skúsenosť. .zvládli ste to výborne. Niektoré kapely by v takej situácii ani nehrali.
Bol to hektický deň. Veľmi sme chceli hrať, tak sme to riskli. Kamaráti z kapely Three Trapped Tigers nám požičali gitarový pedál a to nás zachránilo. .čo robíte v týchto dňoch?
Práve dnes vychádza EP Hexagons. Začíname pracovať na nových piesňach. Chceme sa posunúť ďalej ako muzikanti, objavovať nové veci. Sami sa na to tešíme. .akú farbu má vaša hudba?
Myslím, že sa to mení pri každom projekte. Pre nás je vizualita a farba s hudbou úzko spojená. Violet Cries má napríklad takú zahmlenú, rozostrenú ružovú farbu. Hudba na EP Hexagons je biela a chladnejšia, elektronické veci sú modré. A akú bude mať farbu nový album, to ešte netušíme. .čo ti prebieham v mysli, keď spievaš na pódiu?
Veľa vecí. Niekedy sa len teším z koncertu, k niektorým skladbám mám silnejší citový vzťah, a to potom ovplyní aj moje pocity na pódiu. Ale ja chcem, aby ľudia cítili to, čo cítia oni, nie nevyhnutne to, čo cítim ja. .keď zídeš z pódia, si nabitá energiou alebo vyprázdnená?
Jedno aj druhé. Živé koncerty sú pre mňa vzrušujúcou, no zároveň únavnou záležitosťou. Ak všetko ide dobre, tak sa po koncerte zhlboka nadýchnem a všetko zo mňa padne. (Smiech.) Esben and the Witch/
kapela z anglického Brightonu, ktorú tvorí speváčka Rachel Davies, gitarista Daniel Copeman a basgitarista Thomas Fisher. V roku 2009 si sami vydali EP 33, všimli si ich hľadači talentov z vydavateľstva Matador a v januári 2011 vydali v tomto vydavateľstve kritikmi vysoko cenený album Violet Cries. V týchto dňoch vydávajú EP Hexagons.
Hrali sme asi rok, keď si nás ľudia z vydavateľstva Matador všimli. Mali sme šťastie, že to bolo hneď na začiatku. Nám to však nepripadalo také rýchle. Všetko išlo prirodzeným tempom. .v januári 2011 ste vydali album Violet Cries s temnými zvukovými plochami a piesňami nabitými emóciami. Kde sa to vo vás zobralo?
Veľa sme nad tým nerozmýšľali. Bol to prirodzený výsledok našej práce. Chceli sme robiť takú hudbu, akú by sme radi počúvali. Nijako zvlášť sme sa nesnažili o to, aby to bolo temné. Jednoducho sa to stalo. Z nejakého dôvodu nás láka tmavšia stránka života. Ani vlastne neviem prečo. .aké boli vaše inšpirácie?
Sme inšpirovaní tým, čo počúvame, čítame, filmami, ktoré vidíme a hlavne ľuďmi, ktorých stretávame. Ľudia sú nevyčerpateľný zdroj inšpirácie. Dôležité boli určite aj filmy a hudba vo filmoch. Podobne knihy, ktoré sme čítali a potom sme sa o nich rozprávali nás doviedli hlbšie a ďalej. .vo Viedni ste hrali v malom klube B72...
Ten koncert si veľmi dobre pamätám – mala som vtedy narodeniny. ...no a na Pohode ste hrali na pomerne veľkom pódiu. Čo vám je bližšie?
To je dobrá otázka. Ja hrám rada v malých kluboch, kde je to intímnejšie a intenzívnejšie. Ale Pohoda bola prvým festivalom, kde sme hrali po zotmení – predtým sme hrali vždy za denného svetla. Na Pohode to bolo skvelé! Stálo pred nami veľa ľudí, ktorí boli skutočne vnímaví. .ak si dobre pamätám, nehrali ste na svojich nástrojoch...
Je to tak. Nástroje sa nám stratili po ceste. Bolo to stresujúce, ale ľudia boli výborní, takže nakoniec to bola veľmi príjemná skúsenosť. .zvládli ste to výborne. Niektoré kapely by v takej situácii ani nehrali.
Bol to hektický deň. Veľmi sme chceli hrať, tak sme to riskli. Kamaráti z kapely Three Trapped Tigers nám požičali gitarový pedál a to nás zachránilo. .čo robíte v týchto dňoch?
Práve dnes vychádza EP Hexagons. Začíname pracovať na nových piesňach. Chceme sa posunúť ďalej ako muzikanti, objavovať nové veci. Sami sa na to tešíme. .akú farbu má vaša hudba?
Myslím, že sa to mení pri každom projekte. Pre nás je vizualita a farba s hudbou úzko spojená. Violet Cries má napríklad takú zahmlenú, rozostrenú ružovú farbu. Hudba na EP Hexagons je biela a chladnejšia, elektronické veci sú modré. A akú bude mať farbu nový album, to ešte netušíme. .čo ti prebieham v mysli, keď spievaš na pódiu?
Veľa vecí. Niekedy sa len teším z koncertu, k niektorým skladbám mám silnejší citový vzťah, a to potom ovplyní aj moje pocity na pódiu. Ale ja chcem, aby ľudia cítili to, čo cítia oni, nie nevyhnutne to, čo cítim ja. .keď zídeš z pódia, si nabitá energiou alebo vyprázdnená?
Jedno aj druhé. Živé koncerty sú pre mňa vzrušujúcou, no zároveň únavnou záležitosťou. Ak všetko ide dobre, tak sa po koncerte zhlboka nadýchnem a všetko zo mňa padne. (Smiech.) Esben and the Witch/
kapela z anglického Brightonu, ktorú tvorí speváčka Rachel Davies, gitarista Daniel Copeman a basgitarista Thomas Fisher. V roku 2009 si sami vydali EP 33, všimli si ich hľadači talentov z vydavateľstva Matador a v januári 2011 vydali v tomto vydavateľstve kritikmi vysoko cenený album Violet Cries. V týchto dňoch vydávajú EP Hexagons.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.