Nie je to tak celkom šport, nie je to tak celkom technika, nie je to tak celkom lov, hoci celému tomu šialenstvu nechýba adrenalín, nutnosť vedomostí od geofyziky až po výrobu plošných spojov, aj kapitálne úlovky. Organizáciou pripomínajú slobodomurárov. Tiež majú celosvetovú sieť, stupne zasvätenia, prezývky, aj kódové označenia, tiež sa za bežnou upotenou realitou skrýva akýsi vyšší zmysel. Tí, čo tomu prepadnú, to majú na celý život tak ako cukrovku. Potrebujú svoje pravidelné dávky, aby prežili. Rádioamatéri. .tichá radosť
Tichá radosť nie je len označenie emocionálneho stavu rádioamatéra pri pohľade na vztýčený tridsaťmetrový vertikál s 32 radiálmi (teda druh antény, používaný na spojenie pri vlnovej dĺžke 160 m). Tichá radosť je aj názov zatiaľ jediného slovenského filmu, v ktorom sa vyskytla postava rádioamatéra. Hral ho maďarský herec Róbert Koltai, sedel za predpotopnou vysielačkou so slúchadlami na ušiach a nepostrehol, že najviac spájať a komunikovať s ním potrebuje jeho manželka Magda Vášáryová. Koltai si však hľadel ďalej len svoje krátke vlny, a tak Magda prirodzene priľnula k Jiřímu Bartoškovi, ktorý v bielom plášti ako lekár vyzeral nepomerne atraktívnejšie. Rádioamatéri sa odvtedy na režiséra Dušana Hanáka dívajú rezervovane, pretože keď už vraj neobsadil Bartošku do úlohy rádioamatéra, mal dať Koltaiovi aspoň lepšie rádio. Českí a slovenskí rádioamatéri sú na tom totiž technicky lepšie, než by ste predpokladali. V kráľovskej kategórii „multi-multi“, teda v súťaži súčasne na všetkých pásmach, si konkurujú asi len s Američanmi v Karibiku a britskou skupinou starých žralokov, ktorí si hovoria Voodoo Club. Tento rok, rovnako ako minulý, si československá skupinka vyšla zasúťažiť na pobrežie západnej Afriky, v Gambii postavila systém antén a v celosvetových pretekoch zvíťazila. Ak ste boli tiež v éteri, tak ste ich mohli počuť ako C5A, teda Charlie Five Alpha. .oK1RI stretol OM6NM
Každý rádioamatér má svoju značku. Používa ju namiesto svojho mena, často aj radšej. Musel sa dosť snažiť, aby ju získal. Musel sa naučiť množstvo vecí od morzeovky až po základy elektrotechniky. Ak zložil skúšky, mohol získať koncesiu, potom aj značku a tým aj novú identitu. Je to ako vo všetkých tajných spolkoch a cirkvách, kde sa s novým menom zasvätenec vzdáva starého života a prijíma nový. A život rádioamatéra je diametrálne odlišný od existencie civilistu.
S vlastnou značkou sa objavuje na mape rádioamatérov sveta, je to jeho odtlačok. Značka býva nielen menom v éteri, objavuje sa aj na lístkoch, ktoré si rádioamatéri posielajú navzájom na potvrdenie spojenia. Každý priemerný rádioamatér pozná najmenej 200 ľudí podľa značiek. Svoje značky a značky v kontestoch, teda rádioamatérskych súťažiach, si účastníci s obľubou dávajú aj na tričká, a tak nie sú výnimkou situácie, keď sa kdekoľvek na svete sunie preplneným lietadlom chlapisko v tričku s nápisom OK1NY a zrazu k nemu vystrelí natešený cudzí chlapík, predstavuje sa svojou značkou, objíma ho a hovorí angličtinou s neidentifikovateľným prízvukom, to ste nám to teraz v októbri teda natreli. .prvý júlový víkend a iné čierne diery
Rádioamatérov život je pestrý a zahŕňa rôzne aktivity od zháňania koncového stupňa v najlepšom pomere cena/výkon až po zúrivé výpady na špecializovaných internetových fórach o tretej v noci, keď si v župane s letovačkou v ruke číta nehorázne vyhlásenia od iných kolegov v nešťastí. Ak niekde uvidíte na streche domu anténu pripomínajúcu otočný sušiak na bielizeň, môžete si byť istí, že v blízkosti sa nachádza chlapík, ktorý niekoľkokrát ročne upadá do tranzu. Niekoľkokrát ročne sa totiž konajú medzinárodné preteky a vzduch nad našimi hlavami sa mení na bojisko.
Posledný víkend v januári, prvý víkend v marci, posledný v marci, prvý a posledný májový, prvý júlový a tak ďalej sadajú niektorí zanietenci k domácim vysielačkám, iní sa stretávajú a chodia na kopce, kde stavajú antény a tí najväčší borci sa vydávajú na expedície do rôznych prečudesných lokalít, ktorých polohy im umožňujú zvýšiť šance na víťazstvo. A hoci odmenou môže byť pocit, že nikto na svete nie je lepší, tieto akcie bývajú organizačne, technicky a psychicky náročnejšie než štart raketoplánu. .galapágy, Kapverdy a iné
Teraz skúsme zabudnúť na stredoškolskú fyziku a predstavme si, že tento text nečítajú rádioamatéri a nemajú chuť nás ukrižovať za to trestuhodné zjednodušenie. Pri súťažiach ide o toto: Vyberiete si vlnovú dĺžku, ktorá vám vyhovuje, na ktorú máte antény a vhodnú polohu a snažíte sa v priebehu 48 hodín nadviazať spojenie s čo najväčším počtom iných vysielajúcich. Môžete to robiť telegraficky, pri telegrafických pretekoch, alebo hlasom, pri hlasových pretekoch. Každé spojenie musí byť natoľko jasné, aby si každý dokázal zaznačiť značku kontaktu a natoľko krátke, aby ste ich dokázali do tých 48 hodín zmestiť čo najviac. Pri spojení s vlastným kontinentom získavate bod, pri spojení s iným kontinentom tri body. Preto sa šampióni siahajúci po najvyšších métach ťahajú na ostrovy a zvláštne bohom zabudnuté pobrežia. S postupom dennej či nočnej doby, pohybom Slnka a Mesiaca, prílivom a odlivom, pohybom satelitov, počasím, ionosférou a tým, ako vstávajú a líhajú si obyvatelia rôznych častí sveta sa menia podmienky, za akých sa na rôznych vlnách kam dovoláte. Musíte preto rozmýšľať strategicky a presne vedieť, ako natočiť antény, kedy zapnúť „medveďobijca“, kedy vysielať pomocou „Jánošíka“, či kedy si počas kontestu môžete dovoliť polhodinku spánku. Mnoho vecí sa vzájomne ovplyvňuje absolútne magickým spôsobom a vy musíte dúfať, že veci mimo vášho dosahu zapracujú vo váš prospech, teda že napríklad nepríde búrka ani výpadok prúdu. A že všetko to, od čoho sa vaše vlny môžu priaznivo odraziť, bude na svojom mieste. Teda letiace lietadlá, Mesiac, dažďové kvapky aj meteorické stopy. .zberatelia a výskumníci
Rádioamatéri by si mali svoj koníček povinne písať do profesionálnych životopisov. Sú to ľudia, ktorí vedia z ničoho vytvoriť niečo, nespať dva dni a dve noci a kričať sedemdesiattisíckrát do mikrofónu tú istú vetu. Normálne pracujú ako piloti, manažéri, riaditelia, konštruktéri, lekári, taxikári a hasiči. No v ich blízkosti sa samy od seba prelaďujú kanály na televízoroch v susedstve, zhasínajú a zapaľujú svetlá na infraspínače, pípajú rýchlovarné konvice a ich volania „Síkjú síkjú kontest“ sa implantujú do rozhlasových nahrávok a programov ku Dňu matiek. Toto nie je snaha zaujať, to sú len námatkou vybrané príhody zo života.
Podľa zaslúžilého rádioamatéra Jiřího Šandu sa rádioamatéri delia na tri skupiny. Prví sú zberatelia, teda tí, čo zbierajú krajiny či lokátory, s ktorými sa spojili. Druhí sú bijci, teda tí, čo potrebujú urobiť čo najviac spojení a vyhrať. Tretí sú výskumníci, teda tí, ktorých métou je urobiť spojenie aj na pásmach a vlnových dĺžkach, kde to vlastne ani celkom nejde. .retro pre milovníkov kontaktu a tajný plán B
Prvé rádioamatérske preteky sa konali v roku 1923 a odvtedy pokračujú kopírujúc vedecko-technický pokrok. Dnes, keď už rádioamatéri nie sú stredobodom záujmu ŠtB ako podozrivé elementy nadväzujúce kontakty ponad železnú oponu, sa stali expedície možnosťou dávať svetu vedieť, že Česi a Slováci majú technické, organizačné a operátorské schopnosti, ktoré sa vzpierajú bežným štatistickým predpokladom výskytu tohto druhu geniality v 15 miliónovej populácii.
Rádioamatérstvo je dnes tak trochu seniorská retrozábavka. Najmladší brojleri majú okolo štyridsiatky, pretože sú to poslední absolventi zväzarmovských krúžkov. Dnešní mladí ľudia už poznajú internet a mobilné telefóny a nevzrušuje ich predstava, že sa môžu spojiť s niekým na druhom konci planéty cez anténu. Na druhej strane sú rádioamatéri ešte stále akýmsi plánom B, zálohou, ktorá tu je, keby niečo, pretože na to, aby vysielali a odovzdávali informácie, nepotrebujú satelity ani nič, čo podlieha červenému vypínaču. Preto majú veľvyslanectvá a ministerstvá zahraničných vecí na svojich strechách antény a medzi svojím personálom rádioamatérov, ktorí tie antény vedia použiť. Rádioamatérska mytológia hovorí aj o sieti amerických rádioamatérov zorganizovanej pre prípad živelných katastrof a tiež o príbehu akejsi potápajúcej sa zaoceánskej lode, ktorej volanie o pomoc zachytil v temných sedemdesiatych rokoch práve slovenský rádioamatér a zaslúžil sa o jej záchranu. .diskrétny pôvab surferov na vlnách
Nasadenie a schopnosti rádioamatérov sú obdivuhodné. Nechávajú za chrbtami šéfov aj podriadených, uvrieskané deti, aj viac či menej rezignované manželky a odchádzajú vykonávať aktivity pripomínajúce chvíľami skautov a chvíľami záchranu ľudstva pred záhubou. Keby všetci títo muži venovali rovnaký čas, energiu a schopnosti niečomu inému, napríklad stavaniu priehrad, na Zemi by už nikdy nebola jediná povodeň. Keby ste skupinu rádioamatérov vysadili na nejakej neobývanej planéte, vyzbrojených len kombinačkami, medeným drôtom a prepravkou gambrinusu, za rok ich tam nájdete uprostred fungujúcej civilizácie. Aký je teda význam ich počínania, ktoré by sme mohli vnímať aj ako mrhanie ľudským potenciálom? Zdá sa, že rádioamatéri potrebujú svoj koníček na to, aby ustáli svoj civilný život. Aby vládali byť tými riaditeľmi, taxikármi, manažérmi, lekármi, hasičmi a pilotmi.
Rádioamatéri sú muži, ktorí nikdy nie sú doma. Spájajú sa s Aljaškou a Madagaskarom, ale obyčajne pritom nemajú dobrý signál tuzemského mobilného operátora, takže nemôžu byť informovaní o tom, že doma vypadli poistky alebo deti doniesli zo školy svrab. Rodinní príslušníci rádioamatérov vedia, že sú v kalendári dátumy, keď nemôžu oslavovať narodeniny, sobášiť sa ani náhle zomierať, pretože rádioamatér nebude prítomný na rodinnej udalosti, ale vylezený na stožiari vypočítavať, ako kvalitu signálu ovplyvní erupčná aktivita Slnka. Mimochodom, tento rok je absolútne maximum slnečnej erupčnej aktivity za niekoľko rokov. Atmosféra sa ionizuje a získava tak kvalitu, ktorú rádioamatéri s láskou nazývajú plechové nebo. Takže ak to chcete s nimi skúsiť tiež, neváhajte pridlho. Rádioamatérstvo je totiž unikátny spôsob ako sa v živote naozaj zabaviť. Autorka ďakuje za spoluprácu účastníkom rádioamatérskej expedície C5A, ktorých môžete vidieť aj na fotografiách, menovite OK1DIX, OK1DO, OK1FFU, OK1NY, OK1RI + XYL, OK1RK, OK8WW/OM2TW, OM6NM a OM5AW.
Tichá radosť nie je len označenie emocionálneho stavu rádioamatéra pri pohľade na vztýčený tridsaťmetrový vertikál s 32 radiálmi (teda druh antény, používaný na spojenie pri vlnovej dĺžke 160 m). Tichá radosť je aj názov zatiaľ jediného slovenského filmu, v ktorom sa vyskytla postava rádioamatéra. Hral ho maďarský herec Róbert Koltai, sedel za predpotopnou vysielačkou so slúchadlami na ušiach a nepostrehol, že najviac spájať a komunikovať s ním potrebuje jeho manželka Magda Vášáryová. Koltai si však hľadel ďalej len svoje krátke vlny, a tak Magda prirodzene priľnula k Jiřímu Bartoškovi, ktorý v bielom plášti ako lekár vyzeral nepomerne atraktívnejšie. Rádioamatéri sa odvtedy na režiséra Dušana Hanáka dívajú rezervovane, pretože keď už vraj neobsadil Bartošku do úlohy rádioamatéra, mal dať Koltaiovi aspoň lepšie rádio. Českí a slovenskí rádioamatéri sú na tom totiž technicky lepšie, než by ste predpokladali. V kráľovskej kategórii „multi-multi“, teda v súťaži súčasne na všetkých pásmach, si konkurujú asi len s Američanmi v Karibiku a britskou skupinou starých žralokov, ktorí si hovoria Voodoo Club. Tento rok, rovnako ako minulý, si československá skupinka vyšla zasúťažiť na pobrežie západnej Afriky, v Gambii postavila systém antén a v celosvetových pretekoch zvíťazila. Ak ste boli tiež v éteri, tak ste ich mohli počuť ako C5A, teda Charlie Five Alpha. .oK1RI stretol OM6NM
Každý rádioamatér má svoju značku. Používa ju namiesto svojho mena, často aj radšej. Musel sa dosť snažiť, aby ju získal. Musel sa naučiť množstvo vecí od morzeovky až po základy elektrotechniky. Ak zložil skúšky, mohol získať koncesiu, potom aj značku a tým aj novú identitu. Je to ako vo všetkých tajných spolkoch a cirkvách, kde sa s novým menom zasvätenec vzdáva starého života a prijíma nový. A život rádioamatéra je diametrálne odlišný od existencie civilistu.
S vlastnou značkou sa objavuje na mape rádioamatérov sveta, je to jeho odtlačok. Značka býva nielen menom v éteri, objavuje sa aj na lístkoch, ktoré si rádioamatéri posielajú navzájom na potvrdenie spojenia. Každý priemerný rádioamatér pozná najmenej 200 ľudí podľa značiek. Svoje značky a značky v kontestoch, teda rádioamatérskych súťažiach, si účastníci s obľubou dávajú aj na tričká, a tak nie sú výnimkou situácie, keď sa kdekoľvek na svete sunie preplneným lietadlom chlapisko v tričku s nápisom OK1NY a zrazu k nemu vystrelí natešený cudzí chlapík, predstavuje sa svojou značkou, objíma ho a hovorí angličtinou s neidentifikovateľným prízvukom, to ste nám to teraz v októbri teda natreli. .prvý júlový víkend a iné čierne diery
Rádioamatérov život je pestrý a zahŕňa rôzne aktivity od zháňania koncového stupňa v najlepšom pomere cena/výkon až po zúrivé výpady na špecializovaných internetových fórach o tretej v noci, keď si v župane s letovačkou v ruke číta nehorázne vyhlásenia od iných kolegov v nešťastí. Ak niekde uvidíte na streche domu anténu pripomínajúcu otočný sušiak na bielizeň, môžete si byť istí, že v blízkosti sa nachádza chlapík, ktorý niekoľkokrát ročne upadá do tranzu. Niekoľkokrát ročne sa totiž konajú medzinárodné preteky a vzduch nad našimi hlavami sa mení na bojisko.
Posledný víkend v januári, prvý víkend v marci, posledný v marci, prvý a posledný májový, prvý júlový a tak ďalej sadajú niektorí zanietenci k domácim vysielačkám, iní sa stretávajú a chodia na kopce, kde stavajú antény a tí najväčší borci sa vydávajú na expedície do rôznych prečudesných lokalít, ktorých polohy im umožňujú zvýšiť šance na víťazstvo. A hoci odmenou môže byť pocit, že nikto na svete nie je lepší, tieto akcie bývajú organizačne, technicky a psychicky náročnejšie než štart raketoplánu. .galapágy, Kapverdy a iné
Teraz skúsme zabudnúť na stredoškolskú fyziku a predstavme si, že tento text nečítajú rádioamatéri a nemajú chuť nás ukrižovať za to trestuhodné zjednodušenie. Pri súťažiach ide o toto: Vyberiete si vlnovú dĺžku, ktorá vám vyhovuje, na ktorú máte antény a vhodnú polohu a snažíte sa v priebehu 48 hodín nadviazať spojenie s čo najväčším počtom iných vysielajúcich. Môžete to robiť telegraficky, pri telegrafických pretekoch, alebo hlasom, pri hlasových pretekoch. Každé spojenie musí byť natoľko jasné, aby si každý dokázal zaznačiť značku kontaktu a natoľko krátke, aby ste ich dokázali do tých 48 hodín zmestiť čo najviac. Pri spojení s vlastným kontinentom získavate bod, pri spojení s iným kontinentom tri body. Preto sa šampióni siahajúci po najvyšších métach ťahajú na ostrovy a zvláštne bohom zabudnuté pobrežia. S postupom dennej či nočnej doby, pohybom Slnka a Mesiaca, prílivom a odlivom, pohybom satelitov, počasím, ionosférou a tým, ako vstávajú a líhajú si obyvatelia rôznych častí sveta sa menia podmienky, za akých sa na rôznych vlnách kam dovoláte. Musíte preto rozmýšľať strategicky a presne vedieť, ako natočiť antény, kedy zapnúť „medveďobijca“, kedy vysielať pomocou „Jánošíka“, či kedy si počas kontestu môžete dovoliť polhodinku spánku. Mnoho vecí sa vzájomne ovplyvňuje absolútne magickým spôsobom a vy musíte dúfať, že veci mimo vášho dosahu zapracujú vo váš prospech, teda že napríklad nepríde búrka ani výpadok prúdu. A že všetko to, od čoho sa vaše vlny môžu priaznivo odraziť, bude na svojom mieste. Teda letiace lietadlá, Mesiac, dažďové kvapky aj meteorické stopy. .zberatelia a výskumníci
Rádioamatéri by si mali svoj koníček povinne písať do profesionálnych životopisov. Sú to ľudia, ktorí vedia z ničoho vytvoriť niečo, nespať dva dni a dve noci a kričať sedemdesiattisíckrát do mikrofónu tú istú vetu. Normálne pracujú ako piloti, manažéri, riaditelia, konštruktéri, lekári, taxikári a hasiči. No v ich blízkosti sa samy od seba prelaďujú kanály na televízoroch v susedstve, zhasínajú a zapaľujú svetlá na infraspínače, pípajú rýchlovarné konvice a ich volania „Síkjú síkjú kontest“ sa implantujú do rozhlasových nahrávok a programov ku Dňu matiek. Toto nie je snaha zaujať, to sú len námatkou vybrané príhody zo života.
Podľa zaslúžilého rádioamatéra Jiřího Šandu sa rádioamatéri delia na tri skupiny. Prví sú zberatelia, teda tí, čo zbierajú krajiny či lokátory, s ktorými sa spojili. Druhí sú bijci, teda tí, čo potrebujú urobiť čo najviac spojení a vyhrať. Tretí sú výskumníci, teda tí, ktorých métou je urobiť spojenie aj na pásmach a vlnových dĺžkach, kde to vlastne ani celkom nejde. .retro pre milovníkov kontaktu a tajný plán B
Prvé rádioamatérske preteky sa konali v roku 1923 a odvtedy pokračujú kopírujúc vedecko-technický pokrok. Dnes, keď už rádioamatéri nie sú stredobodom záujmu ŠtB ako podozrivé elementy nadväzujúce kontakty ponad železnú oponu, sa stali expedície možnosťou dávať svetu vedieť, že Česi a Slováci majú technické, organizačné a operátorské schopnosti, ktoré sa vzpierajú bežným štatistickým predpokladom výskytu tohto druhu geniality v 15 miliónovej populácii.
Rádioamatérstvo je dnes tak trochu seniorská retrozábavka. Najmladší brojleri majú okolo štyridsiatky, pretože sú to poslední absolventi zväzarmovských krúžkov. Dnešní mladí ľudia už poznajú internet a mobilné telefóny a nevzrušuje ich predstava, že sa môžu spojiť s niekým na druhom konci planéty cez anténu. Na druhej strane sú rádioamatéri ešte stále akýmsi plánom B, zálohou, ktorá tu je, keby niečo, pretože na to, aby vysielali a odovzdávali informácie, nepotrebujú satelity ani nič, čo podlieha červenému vypínaču. Preto majú veľvyslanectvá a ministerstvá zahraničných vecí na svojich strechách antény a medzi svojím personálom rádioamatérov, ktorí tie antény vedia použiť. Rádioamatérska mytológia hovorí aj o sieti amerických rádioamatérov zorganizovanej pre prípad živelných katastrof a tiež o príbehu akejsi potápajúcej sa zaoceánskej lode, ktorej volanie o pomoc zachytil v temných sedemdesiatych rokoch práve slovenský rádioamatér a zaslúžil sa o jej záchranu. .diskrétny pôvab surferov na vlnách
Nasadenie a schopnosti rádioamatérov sú obdivuhodné. Nechávajú za chrbtami šéfov aj podriadených, uvrieskané deti, aj viac či menej rezignované manželky a odchádzajú vykonávať aktivity pripomínajúce chvíľami skautov a chvíľami záchranu ľudstva pred záhubou. Keby všetci títo muži venovali rovnaký čas, energiu a schopnosti niečomu inému, napríklad stavaniu priehrad, na Zemi by už nikdy nebola jediná povodeň. Keby ste skupinu rádioamatérov vysadili na nejakej neobývanej planéte, vyzbrojených len kombinačkami, medeným drôtom a prepravkou gambrinusu, za rok ich tam nájdete uprostred fungujúcej civilizácie. Aký je teda význam ich počínania, ktoré by sme mohli vnímať aj ako mrhanie ľudským potenciálom? Zdá sa, že rádioamatéri potrebujú svoj koníček na to, aby ustáli svoj civilný život. Aby vládali byť tými riaditeľmi, taxikármi, manažérmi, lekármi, hasičmi a pilotmi.
Rádioamatéri sú muži, ktorí nikdy nie sú doma. Spájajú sa s Aljaškou a Madagaskarom, ale obyčajne pritom nemajú dobrý signál tuzemského mobilného operátora, takže nemôžu byť informovaní o tom, že doma vypadli poistky alebo deti doniesli zo školy svrab. Rodinní príslušníci rádioamatérov vedia, že sú v kalendári dátumy, keď nemôžu oslavovať narodeniny, sobášiť sa ani náhle zomierať, pretože rádioamatér nebude prítomný na rodinnej udalosti, ale vylezený na stožiari vypočítavať, ako kvalitu signálu ovplyvní erupčná aktivita Slnka. Mimochodom, tento rok je absolútne maximum slnečnej erupčnej aktivity za niekoľko rokov. Atmosféra sa ionizuje a získava tak kvalitu, ktorú rádioamatéri s láskou nazývajú plechové nebo. Takže ak to chcete s nimi skúsiť tiež, neváhajte pridlho. Rádioamatérstvo je totiž unikátny spôsob ako sa v živote naozaj zabaviť. Autorka ďakuje za spoluprácu účastníkom rádioamatérskej expedície C5A, ktorých môžete vidieť aj na fotografiách, menovite OK1DIX, OK1DO, OK1FFU, OK1NY, OK1RI + XYL, OK1RK, OK8WW/OM2TW, OM6NM a OM5AW.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.