Obsah nevidíme, obsah je barlička pre ľudí, ktorí neznesú realitu. V talentovej šou, rovnako ako v Národnom divadle, sa môžu vďaka forme z vecí nehodných stať veci hodné. Krásnym príkladom je aktuálna adorácia operného vokálneho prejavu, ktorá nádherne ukazuje, čo sú vlastne tie talentové súťaže zač. A čo je zač tá opera, keď už sme pri tom.
Traja tenori prespievavajú pop tak, aby znel ako opera, a je to to isté, ako keď pop prespievava operu tak, aby znela ako pop. Fredy Mercury nôti vedno s tou veľkou paňou pieseň o Barcelone a divák ide do kolien, je jedno, či divák opery, alebo popu, lebo ide o toho istého diváka. Traja tenori prespievajú Michala Davida a divák znova kľačí, lebo inak sa nedá. Čisto a kvalitne interpretovaná operná forma sa divákovi vlastne musí páčiť, podobne ako popová odrhovačka, ktorá ho síce rozčuľuje, ale utkvie v mysli. Nedá sa jej vzdorovať inak ako racionálnym aktom odmietnutia. Pankáčsky povedané, opera a pop sú jedno a najzreteľnejšie to vidieť a počuť, keď sa jedno ocitne na mieste druhého. Keby sme to nevideli, ani si to nevšimneme.
Problém? Ani nie, len sa to tak zdá, lebo opera, to by malo byť akože to vysoké, a pop je akože to nízke. Kto niekedy na opere bol, alebo na popovom koncerte, a neriešil formu, ale skutočne pátral po obsahu, ten už si to nezamení. Zmyslom jedného i druhého, ak neriešime to, čo má poslucháč na sebe, čo si o sebe myslí a z akej vrstvy pochádza, je katarzia. Zážitok krásna, očistenie, jednoducho, duchovná vec a platí to aj v prípade, že niektorí poslucháči opery či popu na ducha neveria.
Traja tenori prespievavajú pop tak, aby znel ako opera, a je to to isté, ako keď pop prespievava operu tak, aby znela ako pop. Fredy Mercury nôti vedno s tou veľkou paňou pieseň o Barcelone a divák ide do kolien, je jedno, či divák opery, alebo popu, lebo ide o toho istého diváka. Traja tenori prespievajú Michala Davida a divák znova kľačí, lebo inak sa nedá. Čisto a kvalitne interpretovaná operná forma sa divákovi vlastne musí páčiť, podobne ako popová odrhovačka, ktorá ho síce rozčuľuje, ale utkvie v mysli. Nedá sa jej vzdorovať inak ako racionálnym aktom odmietnutia. Pankáčsky povedané, opera a pop sú jedno a najzreteľnejšie to vidieť a počuť, keď sa jedno ocitne na mieste druhého. Keby sme to nevideli, ani si to nevšimneme.
Problém? Ani nie, len sa to tak zdá, lebo opera, to by malo byť akože to vysoké, a pop je akože to nízke. Kto niekedy na opere bol, alebo na popovom koncerte, a neriešil formu, ale skutočne pátral po obsahu, ten už si to nezamení. Zmyslom jedného i druhého, ak neriešime to, čo má poslucháč na sebe, čo si o sebe myslí a z akej vrstvy pochádza, je katarzia. Zážitok krásna, očistenie, jednoducho, duchovná vec a platí to aj v prípade, že niektorí poslucháči opery či popu na ducha neveria.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.