Kým sme my mali komunizmus, západní Nemci sa mali dobre, lebo prehrali vojnu s Amerikou. Východní Nemci sa už tak dobre nemali, lebo prehrali vojnu s Rusmi. A už koncom päťdesiatych rokov bol medzi západným a východným Nemeckom taký rozdiel ako medzi mercedesom a trabantom. Západný Berlín, to bola výkladná skriňa blahobytu, preto tam museli postaviť múr, aby tam tí z východného neutekali. Lenže, keď postavíš múr, tak sa ho ľudia snažia preliezť, lebo sú presvedčení, že za múrom je raj. Raz sme boli z podniku na zájazde v NDR a išli sme autobusom asi štvrť hodiny popri tom berlínskom múre a zrazu sa pred ním objavil taký menší múrik, asi polmetrový a niekto sa opýtal, že načo tam ten múrik je a Jožo Mikuľa pohotovo povedal, že to je berlínsky múr pre deti. Všetci sa zasmiali a ako keby sa nám uľavilo. Do Berlína sme cestovali vlakom a Marcineková sa v kupé pripila a keď dofajčila škatuľku tvrdých spárt, vyhodila ju von oknom a potom si uvedomila, že tam mala uliate východonemecké marky. Schovala si ich tam, aby jej ich neobjavili colníci. Okamžite vytriezvela a keď sme vystúpili, v Berlíne na stanici išla za staničnou políciou, aby jej tú škatuľku našli, že tam mala peniaze. Náš vedúci mal čo robiť, aby ju z toho vysekal. A potom, keď sa Nemci zase zjednotili, pýtal som sa bývalého spolužiaka Ervína, emigroval v šesťdesiatom ôsmom do Mníchova, že či budú schopní vyrovnať ten hospodársky rozdiel medzi Západom a Východom a on mi povedal „kamoško, dáme si o jedno pivo menej a bude to O.K.“ Dnes sa mi zdá, že to bral na ľahkú váhu. Myslím, že to bolo viac pív ako jedno a aj tak sa to celkom nepodarilo, lebo z východných Nemcov sa za štyridsať rokov stali chudobní príbuzní a tí nikdy neodpustia svojim bohatším príbuzným, že sú bohatší. Kamoško, to zjednotenie, to je tvrdý oriešok. Tvoj Miro.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.