Zajatci boli dovezení na kráľovský hrad, kde sa na zasadnutí stretol poľský Sejm a Senát. Ruský cár Vasil IV. padol pred poľským kráľom Žigmundom III. na kolená, vzdal mu úctu a slávnostne prisahal, že Moskovčania už nikdy viac Poľsko nenapadnú. Rovnakú prísahu zložili aj ďalší ruskí dôstojníci a knieža Ivan sa pri pohľade na nich pred všetkými rozplakal.
Podľa mnohých historkov išlo o jedno z najväčších pokorení v dejinách Ruska. Neprekvapuje, že keď v roku 1795 stratilo Poľsko svoju nezávislosť a Varšavu vyše sto rokov okupovali Rusi, tak zničili všetky pamiatky, ktoré sa s touto udalosťou spájali. Zbúrali triumfálny oblúk aj kaplnku, kde bol pochovaný cár Vasil. Cárska cenzúra sa pokúsila túto pamiatku úplne vymazať z dejín.
Zákaz uctievania 29. októbra bol platný aj v období komunizmu. Nemohli sa o tom písať knihy, prednášať prejavy, chýbali dokonca aj zmienky v encyklopédiách. Príležitosť vrátiť sa k jednému z najväčších historických triumfov Poľska prišla až po páde komunizmu. Najlepšia šanca na spomienku „ruského sľubu” bola tento rok, pri 400. výročí. Ukázalo sa však, že vláda vo Varšave mala z toho strach. Pôvodne bola plánovaná vedecká konferencia a oslava na kráľovskom hrade. Keďže kancelária prezidenta Komorovského protestovala, upustilo sa od toho. Verejne sa angažoval aj Tomasz Nalecz, bývalý komunistický politik a dnešný poradca prezidenta. Dôvod bol jednoduchý: Rusko neslobodno dráždiť.
Po smolenskej katastrofe, kde v máji roku 2010 zahynul prezident Lech Kaczynski, zaujala Tuskova vláda voči Moskve „politiku lásky”. Od toho momentu są skončili všetky gestá, ktoré by mohli Kremeľ znervózniť. Občas preto dochádza k čudným situáciám, napríklad k paralyzovaniu varšavského metra. Na to, aby sa postavila nová stanica metra, treba presunúť pomník vojaka sovietskej armády na iné miesto. Varšava sa s takouto prosbou obrátila na ruskú ambasádu. Tá mlčí a neodpovedá. Práce sú preto pozastavené.
Na rozdiel od poľských elít tie ruské historickú pamäť pestujú. Keď sa po páde komunizmu prestala oslavovať októbrová revolúcia, novým ruským štátnym sviatkom sa stal 4. november. Dôvod? Štvrtého novembra 1612 boli z Moskvy vyhnaní Poliaci.
Podľa mnohých historkov išlo o jedno z najväčších pokorení v dejinách Ruska. Neprekvapuje, že keď v roku 1795 stratilo Poľsko svoju nezávislosť a Varšavu vyše sto rokov okupovali Rusi, tak zničili všetky pamiatky, ktoré sa s touto udalosťou spájali. Zbúrali triumfálny oblúk aj kaplnku, kde bol pochovaný cár Vasil. Cárska cenzúra sa pokúsila túto pamiatku úplne vymazať z dejín.
Zákaz uctievania 29. októbra bol platný aj v období komunizmu. Nemohli sa o tom písať knihy, prednášať prejavy, chýbali dokonca aj zmienky v encyklopédiách. Príležitosť vrátiť sa k jednému z najväčších historických triumfov Poľska prišla až po páde komunizmu. Najlepšia šanca na spomienku „ruského sľubu” bola tento rok, pri 400. výročí. Ukázalo sa však, že vláda vo Varšave mala z toho strach. Pôvodne bola plánovaná vedecká konferencia a oslava na kráľovskom hrade. Keďže kancelária prezidenta Komorovského protestovala, upustilo sa od toho. Verejne sa angažoval aj Tomasz Nalecz, bývalý komunistický politik a dnešný poradca prezidenta. Dôvod bol jednoduchý: Rusko neslobodno dráždiť.
Po smolenskej katastrofe, kde v máji roku 2010 zahynul prezident Lech Kaczynski, zaujala Tuskova vláda voči Moskve „politiku lásky”. Od toho momentu są skončili všetky gestá, ktoré by mohli Kremeľ znervózniť. Občas preto dochádza k čudným situáciám, napríklad k paralyzovaniu varšavského metra. Na to, aby sa postavila nová stanica metra, treba presunúť pomník vojaka sovietskej armády na iné miesto. Varšava sa s takouto prosbou obrátila na ruskú ambasádu. Tá mlčí a neodpovedá. Práce sú preto pozastavené.
Na rozdiel od poľských elít tie ruské historickú pamäť pestujú. Keď sa po páde komunizmu prestala oslavovať októbrová revolúcia, novým ruským štátnym sviatkom sa stal 4. november. Dôvod? Štvrtého novembra 1612 boli z Moskvy vyhnaní Poliaci.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.