.spišiakova polícia sa na akciu, na ktorej spolupracovalo až 350 ľudí, systematicky pripravovala minimálne dva mesiace. O detailoch však vedelo – z obavy pred možným únikom informácií – len niekoľko ľudí z Úradu boja proti organizovanej kriminalite. V deň zásahu poznali cieľ akcie len kukláči: zvyšní policajti boli v tom, že je zameraná na obchodníkov s bielym mäsom. Podrobnosti nevedeli ani ľudia z vedenia prokuratúry. Hoci počas zásahu v Piťovej vile v bratislavskom Lamači sa nikomu nič nestalo, jeho ľudia sa snažili hrať na city. Médiám napríklad tvrdili, že policajti vtrhli do domu cez izbu, v ktorej spali malé deti. V skutočnosti najskôr spacifikovali jeho ochranku a následne vyzvali Piťa, aby vyšiel von. „Ak by mu záležalo na deťoch, tak sa vzdá sám. On sa však snažil ujsť,“ hovorí policajný zdroj, ktorý chce zostať v anonymite.
Policajti však Piťa zadržali, keď sa snažil zmiznúť zadným vchodom cez blízky les. Detskú izbu prehľadali až po ich zobudení. „Museli sme zaistiť priestor a zabrániť tak možnej prestrelke s jeho ľuďmi.“ Piťo počas zatýkania nadával, ťažké srdce má najmä na šéfa polície Jaroslava Spišiaka, ktorý mu ide po krku minimálne od roku 2005. Až teraz sa však polícii podarilo to, o čo sa dlho márne usilovala.
Piťo a jeho ľudia boli obvinení z vypaľovania áut, legalizácie príjmov z trestnej činnosti, drogových deliktov aj založenia zločineckej skupiny. Viacerí z nich vrátane samotného bosa Piťa navyše skončili vo väzbe, čo je dobrá správa najmä pre Bratislavčanov, ktorým naháňali ich opancierované limuzíny strach. .ostrý chlapec
Juraj O. prezývaný Piťo sa pohybuje v prostredí podsvetia už od 90. rokov. Dlho bol však obyčajným pešiakom, ktorého si údajne najímala bratislavská zločinecká skupina sýkorovcov. V minulosti bol podozrivý z likvidácie viacerých mafiánskych bosov, do dnešného dňa mu však polícia s prokuratúrou nič nepreukázali.
Piťo na sebe tvrdo pracoval a popritom cvičil aj jemu oddaných ľudí, z ktorých viacerí zrejme v minulosti patrili k prívržencom krajnej pravice. Postupne si vybudoval rešpekt a začal chrániť vplyvných ľudí – najmä takzvané biele goliere, ktoré vystupujú v médiách ako ctihodní podnikatelia, hoci v skutočnosti zbohatli na zmanipulovaných konkurzoch alebo privatizovali štátne podniky za Mečiara.
Keď mali títo „biznis mafiáni“ s niekým problém, prišiel Piťo a jeho chlapci a konkurencia okamžite zmĺkla. Keďže jeho „klienti“ točili veľké peniaze, aj piťovci prišli k slušnému balíku. Piťo bol čoraz samostatnejší, vytváral si vlastné štruktúry, pričom sa snažil rozbehnúť aj vlastný „biznis“. Jeho jadrom bolo najmä výpalné.
Piťovci prenikli aj mimo Bratislavy – najmä do Trnavy, ale aj do Martina či iných miest na strednom Slovensku. V Trnave vybuchlo aj niekoľko áut, čo bol dôsledok tvrdého boja s konkurenčnými mafiánskymi klanmi. Z Piťa sa stal aj teritoriálny šéf, čo sa nepáčilo najmä hlave sýkorovcov Robertovi L. Nijako však nezakročil, pretože si nechcel pohnevať spomínané biele goliere s dobrými kontaktmi na prokuratúru. .v klipe s Rytmusom
Polícia bola dlho bezmocná, keďže dokazovanie trestných činov ako výpalné stojí aj padá na ochote vydieraných podnikateľov svedčiť. Preto sa snažila piťovcom aspoň znepríjemňovať život. Začala s tým už za druhej Dzurindovej vlády, keď bol Jaroslav Spišiak policajným viceprezidentom: Špeciálne jednotky im pravidelne „snorili“ v autách, dávali im fúkať, brali vodičské aj zbrojné preukazy (.týždeň 30/2005). Samotného Piťa zastavila polícia cestou z Lamača do centra mesta aj päťkrát.
Raz ho dokonca v priebehu dňa kontrolovala až 13-krát. Výsledkom bolo, že piťovci sa už tak ostentatívne nepremávali po bratislavských uliciach. Ako päsť naoko preto pôsobil videoklip Moji ľudia, ktorý vtedy nakrútila populárna hip-hopová skupina Kontrafakt. Na viacerých záberoch vidno piťovcov, v klipe sú aj mercedesy typu G, ktoré používajú. Hoci išlo o evidentnú demonštráciu sily, raper Rytmus si z toho ťažkú hlavu nerobil: „V prvom rade sú to naši fanúšikovia, poznáme sa z koncertov.“
Policajné manévre ešte zosilneli po vražde študenta Daniela Tupého, z ktorej boli podozriví viacerí piťovci. Piťo vtedy údajne zúril, keďže takúto pozornosť bezpečnostných zložiek aj pobúrenej verejnosti si naozaj neželal. Novinárom však tvrdil, že sú nevinní a súd mu dal formálne za pravdu: aj pre chyby v priebehu vyšetrovania napokon piťovcov oslobodil, pretože sa nepodarilo preukázať ich vinu.
S nástupom Ficovej vlády a odvolaním Spišiaka tlak na piťovcov postupne zoslabol. Polícia občas spravila raziu, keď mal Piťo narodeniny, inak sa však tvárila, že má iné priority, ako napríklad boj proti extrémizmu, hoci ani tam nič významné nedosiahla. V tom čase nebol problém stretnúť piťovcov v maskáčoch a nepriestrených vestách v nákupných centrách typu Aupark, kde voľne korzovali popri mamičkách s kočíkmi. .študent práva
Piťo dokonca začal študovať právo na Súkromnej vysokej škole v Sládkovičove. „Po tom všetkom, čo sa mi zo strany polície prihodilo, som chcel pochopiť právo,“ povedal týždenníku Trend. Téma jeho bakalárskej práce mala názov Ochrana života a zdravia v Trestnom zákone. Magisterské štúdium úspešne ukončil tento rok, Piťo však chce získať aj titul JUDr. „Zaujíma ma téma úkladnej vraždy.“ Mimochodom, jeho sestra pracuje na prokuratúre ako právna čakateľka.
Po voľbách 2006 začali ľudia z podsvetia viac prenikať aj do oficiálneho biznisu. Zakladali nové firmy, alebo vstupovali do orgánov už existujúcich spoločností. Aj Piťo, ktorý dovtedy nefiguroval v orgánoch žiadneho podniku, vstúpil ako spolumajiteľ do firmy Baresto, ktorá prevádzkuje reštauráciu na Malokarpatskom námestí v Bratislave. Podľa vtedajšieho poslanca za KDH Daniela Lipšica to bol dôkaz, že „vláda nejde mafii po krku“. „Len čo sa uvoľní priestor, podsvetie začne skúšať, ako sa infiltrovať do legálnych štruktúr,“ tvrdil Lipšic.
Robert Kaliňák, v tom čase minister vnútra za Smer, to však označil za účelovú konštrukciu. „Ak by sme sa držali vami tendenčne nastaveného kritéria, pokojne by sme mohli konštatovať, že spomínané osoby sa pokúšajú legitímne podnikať, lebo už nemajú priestor na trestnú činnosť,“ odkázal denníku SME, ktorý na trend zakladania nových firiem ľuďmi z prostredia podsvetia upozornil.
Na druhej strane, ani KDH nemá vo vzťahu k Piťovi čisté svedomie. V roku 2007 sa totiž stal členom školskej komisie pri miestnom zastupiteľstve v Lamači. Do tejto funkcie ho navrhla nezávislá poslankyňa Mária Imrichová, ktorá však išla do komunálnych volieb na kandidátke KDH. Imrichová vraj nevedela, kto je Piťo, oslovila ho ako aktívneho rodiča. Ani klub KDH najskôr nevidel dôvod, aby bol Piťo odvolaný z funkcie. Napokon sa vzdal členstva v komisii sám. .sklenený pohľad
Piťo sa však naďalej snažil budovať si imidž „obyčajného Jura z Lamača“, ktorý nemá s mafiou nič spoločné. Často kontaktoval novinárov, ktorým sa snažil vysvetliť, že „nerobí nič zlé“. „Pri prvom stretnutí som mal strach. Nevedel som, o čo mu ide, či nebude agresívny a podobne,“ hovorí bývalý novinár, ktorý sa s ním viackrát stretol. Piťo chodil na stretnutia väčšinou v maskáčoch a nepriestrelnej veste.
Na spomínaného novinára pôsobil ako človek s nadpriemernou inteligenciou, ktorý má prehľad o tom, čo sa na Slovensku deje. Výborne zorientovaný bol aj v prostredí podsvetia: vedel, kto je kto, poznal aj iné skupiny v Bratislave. Nikdy však nechcel povedať, z čoho žije. „Mal sklenený pohľad a zvláštne reakcie. Občas sa zdalo, že ho otázka o výpalníctve, drogách a podobne podráždila, inokedy reagoval pokojne.“
Z miery ho nevyviedla ani otázka, prečo požiadal políciu o ochranu. Tvrdil, že policajti našli v aute inej mafiánskej skupiny v Bratislave jeho fotku a zbrane. No keďže polícia mu odmietla dať ochranu, musí sa vraj chrániť sám, nosiť nepriestrelnú vestu, mať bezpečné auto a dávať si pozor. „Nikdy sa neprekecol, hoci niekedy sme spolu hovorili aj dve hodiny. Napriek tomu som mu neveril, že je čistý.“
O tom, že Piťove „podnikateľské“ aktivity sú len bluf na odpútanie pozornosti, svedčí aj angažovanie sa jeho ľudí v kauze pozemkov pre golfový areál vo Veľkom Bieli, ktorý chcel postaviť hokejista Miroslav Šatan (.týždeň 15/2011). Ľudia, ktorí mali preňho zabezpečiť výkup pozemkov, totiž časť z nich pod tlakom a z obáv o svoju bezpečnosť bezplatne odstúpili v prospech firmy, pre ktorú pracovali piťovci. .valko a Rehák
Piťo sa rád chválil aj kontaktmi s vplyvnými a váženými ľuďmi – napríklad advokátom Ernestom Valkom. Pred niekoľkými mesiacmi dokonca iniciatívne prišiel na ministerstvo vnútra, že chce poskytnúť informácie k jeho vražde. Lipšic ho však neprijal. „Ernest bol môj priateľ. Išiel som za Lipšicom, lebo bol tiež jeho priateľ. Uprednostnil však svoj mediálny imidž pred objasnením vraždy priateľa,“ povedal Piťo denníku Nový Čas.
Valko kedysi trénoval Piťa karate, z mladosti sa poznal aj s ľuďmi ako Peter Steinhübel či Diničovci. „Na rozdiel od iných však nebol súčasťou ich sveta,“ myslí si novinár Tom Nicholson, ktorý často komunikoval s Valkom aj Piťom. V kauze Duckého zmenky si dokonca Valko najal bezpečnostnú službu, ktorá mala blízko k piťovcom. „Zrejme si myslel, že nebude na škodu veci, keď bude druhá strana vedieť, že má takúto ochranku,“ vysvetľuje Nicholson.
Piťo sa kamaráti aj s Martinom Rehákom, synom známeho podnikateľa Ladislava Reháka, ktorý bol v minulosti aj spolumajiteľom .týždňa. „Vyrastali v jednej štvrti, poznajú sa od základnej školy,“ povedal Rehák starší v rozhovore pre denník SME. Vzťah jeho syna s Piťom však možno označiť za nadštandardný, pravidelne spolu konzultovali aj niektoré právne otázky. Martin Rehák sa objavil aj na takzvaných mafiánskych zoznamoch, ktoré unikli z polície v roku 2005.
Piťov človek Robert J. s prezývkou Biznis figuroval aj v kauze údajného vydierania účtovníčky Andrey K., ktorá pracovala pre firmy Ladislava Reháka. Podľa polície ju mal Biznis, ktorý bol obvinený aj v prípade vraždy Daniela Tupého, kopnúť do brucha. Súd ho však v tejto veci oslobodil. Obžalobe, naopak, dodnes čelí spomínaná účtovníčka, ktorá je podozrivá zo sprenevery. .na ťahu je Trnka
Je len logické, že Piťovi sa nepáčilo, že jeho meno sa objavilo aj na aktuálnych mafiánskych zoznamoch, ktoré nedávno unikli z polície. „Aj ja by som mal niekedy v pláne ísť si zajazdiť na motorke na route 66 tak ako Kaliňák a Fico. Ale takto som skončil. Keď si to prečíta niekto na americkej ambasáde, vrátia ma z letiska. Títo ľudia, čo dali dokopy tieto zoznamy, spravili to, že nie sme slobodní, aj keď nám to zaručuje ústava,“ posťažoval sa Novému Času. Mimochodom, podľa informácií .týždňa mal spomínané zoznamy do médií distribuovať jeden z jeho ľudí.
Piťo bol doteraz právoplatne odsúdený len raz – na trojročnú podmienku za bitku s bosom košického podsvetia Róbertom Okoličánym, na čo bol však patrične hrdý. „Hovoril, že ho vyfackal, pretože si to zaslúžil,“ spomína bývalý novinár. Ak teraz polícia piťovcov obvinila z rozsiahlej ekonomickej, majetkovej a násilnej trestnej činnosti, Spišiak a jeho ľudia si zaslúžia rešpekt. Dôležité však bude, ako sa zachovajú Piťovi ľudia: či budú mlčať, alebo svedčiť proti nemu. Keď je totiž bos v chládku, pešiakom sa zvykne rozviazať jazyk.
Kľúčový však bude predovšetkým postoj Dobroslava Trnku, ktorý je vďaka monokratickému systému na prokuratúre a prezidentovi Ivanovi Gašparovičovi stále pánom trestného konania na Slovensku. Toho istého Trnku, o ktorom minister Lipšic povedal, že ak by bol zvolený za generálneho prokurátora, mafia by mohla oslavovať. Rozhodne zdravý rozum alebo staré bratstvá? Juraj O. (35)
vyštudoval právo na Súkromnej vysokej škole v Sládkovičove. Podľa obchodného registra je spolumajiteľom firmy Baresto, ktorá prevádzkuje reštauráciu Trojka v bratislavskom Lamači. Polícia ho však považuje za bosa zločineckej skupiny piťovcov, ktorá je podozrivá z ekonomickej, majetkovej aj násilnej kriminality. Minulý týždeň bol obvinený z viacerých trestných činov, spolu s ďalšími šiestimi ľuďmi ho súd poslal aj do väzby. V prostredí podsvetia sa pohybuje od 90. rokov, na začiatku pracoval pre sýkorovcov. Postupne sa však osamostatnil a vytvoril vlastné zločinecké štruktúry. Pred zatknutím chránil vplyvných ľudí z prostredia biznisu, takzvané biele goliere.
Policajti však Piťa zadržali, keď sa snažil zmiznúť zadným vchodom cez blízky les. Detskú izbu prehľadali až po ich zobudení. „Museli sme zaistiť priestor a zabrániť tak možnej prestrelke s jeho ľuďmi.“ Piťo počas zatýkania nadával, ťažké srdce má najmä na šéfa polície Jaroslava Spišiaka, ktorý mu ide po krku minimálne od roku 2005. Až teraz sa však polícii podarilo to, o čo sa dlho márne usilovala.
Piťo a jeho ľudia boli obvinení z vypaľovania áut, legalizácie príjmov z trestnej činnosti, drogových deliktov aj založenia zločineckej skupiny. Viacerí z nich vrátane samotného bosa Piťa navyše skončili vo väzbe, čo je dobrá správa najmä pre Bratislavčanov, ktorým naháňali ich opancierované limuzíny strach. .ostrý chlapec
Juraj O. prezývaný Piťo sa pohybuje v prostredí podsvetia už od 90. rokov. Dlho bol však obyčajným pešiakom, ktorého si údajne najímala bratislavská zločinecká skupina sýkorovcov. V minulosti bol podozrivý z likvidácie viacerých mafiánskych bosov, do dnešného dňa mu však polícia s prokuratúrou nič nepreukázali.
Piťo na sebe tvrdo pracoval a popritom cvičil aj jemu oddaných ľudí, z ktorých viacerí zrejme v minulosti patrili k prívržencom krajnej pravice. Postupne si vybudoval rešpekt a začal chrániť vplyvných ľudí – najmä takzvané biele goliere, ktoré vystupujú v médiách ako ctihodní podnikatelia, hoci v skutočnosti zbohatli na zmanipulovaných konkurzoch alebo privatizovali štátne podniky za Mečiara.
Keď mali títo „biznis mafiáni“ s niekým problém, prišiel Piťo a jeho chlapci a konkurencia okamžite zmĺkla. Keďže jeho „klienti“ točili veľké peniaze, aj piťovci prišli k slušnému balíku. Piťo bol čoraz samostatnejší, vytváral si vlastné štruktúry, pričom sa snažil rozbehnúť aj vlastný „biznis“. Jeho jadrom bolo najmä výpalné.
Piťovci prenikli aj mimo Bratislavy – najmä do Trnavy, ale aj do Martina či iných miest na strednom Slovensku. V Trnave vybuchlo aj niekoľko áut, čo bol dôsledok tvrdého boja s konkurenčnými mafiánskymi klanmi. Z Piťa sa stal aj teritoriálny šéf, čo sa nepáčilo najmä hlave sýkorovcov Robertovi L. Nijako však nezakročil, pretože si nechcel pohnevať spomínané biele goliere s dobrými kontaktmi na prokuratúru. .v klipe s Rytmusom
Polícia bola dlho bezmocná, keďže dokazovanie trestných činov ako výpalné stojí aj padá na ochote vydieraných podnikateľov svedčiť. Preto sa snažila piťovcom aspoň znepríjemňovať život. Začala s tým už za druhej Dzurindovej vlády, keď bol Jaroslav Spišiak policajným viceprezidentom: Špeciálne jednotky im pravidelne „snorili“ v autách, dávali im fúkať, brali vodičské aj zbrojné preukazy (.týždeň 30/2005). Samotného Piťa zastavila polícia cestou z Lamača do centra mesta aj päťkrát.
Raz ho dokonca v priebehu dňa kontrolovala až 13-krát. Výsledkom bolo, že piťovci sa už tak ostentatívne nepremávali po bratislavských uliciach. Ako päsť naoko preto pôsobil videoklip Moji ľudia, ktorý vtedy nakrútila populárna hip-hopová skupina Kontrafakt. Na viacerých záberoch vidno piťovcov, v klipe sú aj mercedesy typu G, ktoré používajú. Hoci išlo o evidentnú demonštráciu sily, raper Rytmus si z toho ťažkú hlavu nerobil: „V prvom rade sú to naši fanúšikovia, poznáme sa z koncertov.“
Policajné manévre ešte zosilneli po vražde študenta Daniela Tupého, z ktorej boli podozriví viacerí piťovci. Piťo vtedy údajne zúril, keďže takúto pozornosť bezpečnostných zložiek aj pobúrenej verejnosti si naozaj neželal. Novinárom však tvrdil, že sú nevinní a súd mu dal formálne za pravdu: aj pre chyby v priebehu vyšetrovania napokon piťovcov oslobodil, pretože sa nepodarilo preukázať ich vinu.
S nástupom Ficovej vlády a odvolaním Spišiaka tlak na piťovcov postupne zoslabol. Polícia občas spravila raziu, keď mal Piťo narodeniny, inak sa však tvárila, že má iné priority, ako napríklad boj proti extrémizmu, hoci ani tam nič významné nedosiahla. V tom čase nebol problém stretnúť piťovcov v maskáčoch a nepriestrených vestách v nákupných centrách typu Aupark, kde voľne korzovali popri mamičkách s kočíkmi. .študent práva
Piťo dokonca začal študovať právo na Súkromnej vysokej škole v Sládkovičove. „Po tom všetkom, čo sa mi zo strany polície prihodilo, som chcel pochopiť právo,“ povedal týždenníku Trend. Téma jeho bakalárskej práce mala názov Ochrana života a zdravia v Trestnom zákone. Magisterské štúdium úspešne ukončil tento rok, Piťo však chce získať aj titul JUDr. „Zaujíma ma téma úkladnej vraždy.“ Mimochodom, jeho sestra pracuje na prokuratúre ako právna čakateľka.
Po voľbách 2006 začali ľudia z podsvetia viac prenikať aj do oficiálneho biznisu. Zakladali nové firmy, alebo vstupovali do orgánov už existujúcich spoločností. Aj Piťo, ktorý dovtedy nefiguroval v orgánoch žiadneho podniku, vstúpil ako spolumajiteľ do firmy Baresto, ktorá prevádzkuje reštauráciu na Malokarpatskom námestí v Bratislave. Podľa vtedajšieho poslanca za KDH Daniela Lipšica to bol dôkaz, že „vláda nejde mafii po krku“. „Len čo sa uvoľní priestor, podsvetie začne skúšať, ako sa infiltrovať do legálnych štruktúr,“ tvrdil Lipšic.
Robert Kaliňák, v tom čase minister vnútra za Smer, to však označil za účelovú konštrukciu. „Ak by sme sa držali vami tendenčne nastaveného kritéria, pokojne by sme mohli konštatovať, že spomínané osoby sa pokúšajú legitímne podnikať, lebo už nemajú priestor na trestnú činnosť,“ odkázal denníku SME, ktorý na trend zakladania nových firiem ľuďmi z prostredia podsvetia upozornil.
Na druhej strane, ani KDH nemá vo vzťahu k Piťovi čisté svedomie. V roku 2007 sa totiž stal členom školskej komisie pri miestnom zastupiteľstve v Lamači. Do tejto funkcie ho navrhla nezávislá poslankyňa Mária Imrichová, ktorá však išla do komunálnych volieb na kandidátke KDH. Imrichová vraj nevedela, kto je Piťo, oslovila ho ako aktívneho rodiča. Ani klub KDH najskôr nevidel dôvod, aby bol Piťo odvolaný z funkcie. Napokon sa vzdal členstva v komisii sám. .sklenený pohľad
Piťo sa však naďalej snažil budovať si imidž „obyčajného Jura z Lamača“, ktorý nemá s mafiou nič spoločné. Často kontaktoval novinárov, ktorým sa snažil vysvetliť, že „nerobí nič zlé“. „Pri prvom stretnutí som mal strach. Nevedel som, o čo mu ide, či nebude agresívny a podobne,“ hovorí bývalý novinár, ktorý sa s ním viackrát stretol. Piťo chodil na stretnutia väčšinou v maskáčoch a nepriestrelnej veste.
Na spomínaného novinára pôsobil ako človek s nadpriemernou inteligenciou, ktorý má prehľad o tom, čo sa na Slovensku deje. Výborne zorientovaný bol aj v prostredí podsvetia: vedel, kto je kto, poznal aj iné skupiny v Bratislave. Nikdy však nechcel povedať, z čoho žije. „Mal sklenený pohľad a zvláštne reakcie. Občas sa zdalo, že ho otázka o výpalníctve, drogách a podobne podráždila, inokedy reagoval pokojne.“
Z miery ho nevyviedla ani otázka, prečo požiadal políciu o ochranu. Tvrdil, že policajti našli v aute inej mafiánskej skupiny v Bratislave jeho fotku a zbrane. No keďže polícia mu odmietla dať ochranu, musí sa vraj chrániť sám, nosiť nepriestrelnú vestu, mať bezpečné auto a dávať si pozor. „Nikdy sa neprekecol, hoci niekedy sme spolu hovorili aj dve hodiny. Napriek tomu som mu neveril, že je čistý.“
O tom, že Piťove „podnikateľské“ aktivity sú len bluf na odpútanie pozornosti, svedčí aj angažovanie sa jeho ľudí v kauze pozemkov pre golfový areál vo Veľkom Bieli, ktorý chcel postaviť hokejista Miroslav Šatan (.týždeň 15/2011). Ľudia, ktorí mali preňho zabezpečiť výkup pozemkov, totiž časť z nich pod tlakom a z obáv o svoju bezpečnosť bezplatne odstúpili v prospech firmy, pre ktorú pracovali piťovci. .valko a Rehák
Piťo sa rád chválil aj kontaktmi s vplyvnými a váženými ľuďmi – napríklad advokátom Ernestom Valkom. Pred niekoľkými mesiacmi dokonca iniciatívne prišiel na ministerstvo vnútra, že chce poskytnúť informácie k jeho vražde. Lipšic ho však neprijal. „Ernest bol môj priateľ. Išiel som za Lipšicom, lebo bol tiež jeho priateľ. Uprednostnil však svoj mediálny imidž pred objasnením vraždy priateľa,“ povedal Piťo denníku Nový Čas.
Valko kedysi trénoval Piťa karate, z mladosti sa poznal aj s ľuďmi ako Peter Steinhübel či Diničovci. „Na rozdiel od iných však nebol súčasťou ich sveta,“ myslí si novinár Tom Nicholson, ktorý často komunikoval s Valkom aj Piťom. V kauze Duckého zmenky si dokonca Valko najal bezpečnostnú službu, ktorá mala blízko k piťovcom. „Zrejme si myslel, že nebude na škodu veci, keď bude druhá strana vedieť, že má takúto ochranku,“ vysvetľuje Nicholson.
Piťo sa kamaráti aj s Martinom Rehákom, synom známeho podnikateľa Ladislava Reháka, ktorý bol v minulosti aj spolumajiteľom .týždňa. „Vyrastali v jednej štvrti, poznajú sa od základnej školy,“ povedal Rehák starší v rozhovore pre denník SME. Vzťah jeho syna s Piťom však možno označiť za nadštandardný, pravidelne spolu konzultovali aj niektoré právne otázky. Martin Rehák sa objavil aj na takzvaných mafiánskych zoznamoch, ktoré unikli z polície v roku 2005.
Piťov človek Robert J. s prezývkou Biznis figuroval aj v kauze údajného vydierania účtovníčky Andrey K., ktorá pracovala pre firmy Ladislava Reháka. Podľa polície ju mal Biznis, ktorý bol obvinený aj v prípade vraždy Daniela Tupého, kopnúť do brucha. Súd ho však v tejto veci oslobodil. Obžalobe, naopak, dodnes čelí spomínaná účtovníčka, ktorá je podozrivá zo sprenevery. .na ťahu je Trnka
Je len logické, že Piťovi sa nepáčilo, že jeho meno sa objavilo aj na aktuálnych mafiánskych zoznamoch, ktoré nedávno unikli z polície. „Aj ja by som mal niekedy v pláne ísť si zajazdiť na motorke na route 66 tak ako Kaliňák a Fico. Ale takto som skončil. Keď si to prečíta niekto na americkej ambasáde, vrátia ma z letiska. Títo ľudia, čo dali dokopy tieto zoznamy, spravili to, že nie sme slobodní, aj keď nám to zaručuje ústava,“ posťažoval sa Novému Času. Mimochodom, podľa informácií .týždňa mal spomínané zoznamy do médií distribuovať jeden z jeho ľudí.
Piťo bol doteraz právoplatne odsúdený len raz – na trojročnú podmienku za bitku s bosom košického podsvetia Róbertom Okoličánym, na čo bol však patrične hrdý. „Hovoril, že ho vyfackal, pretože si to zaslúžil,“ spomína bývalý novinár. Ak teraz polícia piťovcov obvinila z rozsiahlej ekonomickej, majetkovej a násilnej trestnej činnosti, Spišiak a jeho ľudia si zaslúžia rešpekt. Dôležité však bude, ako sa zachovajú Piťovi ľudia: či budú mlčať, alebo svedčiť proti nemu. Keď je totiž bos v chládku, pešiakom sa zvykne rozviazať jazyk.
Kľúčový však bude predovšetkým postoj Dobroslava Trnku, ktorý je vďaka monokratickému systému na prokuratúre a prezidentovi Ivanovi Gašparovičovi stále pánom trestného konania na Slovensku. Toho istého Trnku, o ktorom minister Lipšic povedal, že ak by bol zvolený za generálneho prokurátora, mafia by mohla oslavovať. Rozhodne zdravý rozum alebo staré bratstvá? Juraj O. (35)
vyštudoval právo na Súkromnej vysokej škole v Sládkovičove. Podľa obchodného registra je spolumajiteľom firmy Baresto, ktorá prevádzkuje reštauráciu Trojka v bratislavskom Lamači. Polícia ho však považuje za bosa zločineckej skupiny piťovcov, ktorá je podozrivá z ekonomickej, majetkovej aj násilnej kriminality. Minulý týždeň bol obvinený z viacerých trestných činov, spolu s ďalšími šiestimi ľuďmi ho súd poslal aj do väzby. V prostredí podsvetia sa pohybuje od 90. rokov, na začiatku pracoval pre sýkorovcov. Postupne sa však osamostatnil a vytvoril vlastné zločinecké štruktúry. Pred zatknutím chránil vplyvných ľudí z prostredia biznisu, takzvané biele goliere.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.