V období labouristickej vlády vo Veľkej Británii v roku 2006 na seba vodca Konzervatívnej strany Cameron upútal pozornosť snahou „ozeleniť" svoju reputáciu tým, že jazdil do práce na bicykli. Táto taktika nevyšla v momente, keď vyšlo najavo, že za ním jazdilo auto s jeho aktovkou.
Ekologické pokrytectvo v súčasnej politike však siaha hlbšie. Politici sľubujú nápravu finančného chaosu prechodom na zelenšiu ekonomiku. V Spojených štátoch láka prezident na „zelené pracovné miesta". Austrálska premiérka zaviedla uhlíkovú daň, aby „umožnila hospodársky rast bez zvyšovania znečistenia uhlíkom". A Cameron bol zvolený premiérom aj na základe sľubu, že povedie „najzelenšiu vládu v dejinách" Veľkej Británie.
Dánsko slúži ako užitočný test. Dánska vláda plánuje do roku 2020 dramaticky rozšíriť veternú energetiku. To je významné gesto, ale keďže je krajina súčasťou systému obchodovania s emisiami, pre globálne emisie CO2 to nebude znamenať absolútne nič. Jednoducho tým v iných krajinách EÚ zlacnejú energie z uhlia.
Navyše, nákladné znižovanie emisií v Dánsku a inde pravdepodobne povedie k čiastočnému presunu emisií do benevolentnejší krajín ako je Čína, a tým k celkovému zvýšeniu emisií CO2. EÚ od roku 1990 znižuje emisie, ale súčasne zvyšuje dovoz z Číny, ktorá sama osebe vyprodukovala toľko emisií, že to znižovanie vyváža.
Niektorí ľudia budú tvrdiť, že ak chceme obmedziť emisie celosvetovo, musíme prijať rozsiahlu dohodu na spôsob Kjóta. Ako sme však v roku 2009 videli na kodanskom summite, takáto dohoda nie je možná. Od decembrového summitu v juhoafrickom Durbane už nikto žiadnu dohodu neočakáva, a to z dobrých dôvodov: i keď v Bielom dome sedeli demokrati, ktorí súčasne ovládali Kongres, nedokázali USA uviesť do platnosti dohodu o klimatických zmenách. A rozvíjajúce sa ekonomiky na čele s Čínou a Indiou nie sú ochotné zavádzať opatrenia, ktoré by brzdili rast.
Celosvetovo existuje zrejmá súvislosť medzi vyššími tempami rastu a vyššími emisiami CO2. Ďalej platí, že takmer všetky zdroje zelenej energie sú stále drahšie ako fosílne palivá, a to aj po započítaní nákladov na znečistenie. Fosílne palivá nespaľujeme preto, aby sme naštvali ekológov, ale preto, že tieto palivá umožnili prakticky všetok materiálny pokrok, aký civilizácia v posledných niekoľkých sto rokoch dosiahla.
Politici argumentujú tak, akoby to už nebola pravda: prechod na zelenú ekonomiku vraj vytvorí milióny nových „pracovných miest". Kým však dotácie do zelenej energie generujú viac pracovných miest v sektoroch zelenej energie, zároveň vedú k zániku podobného počtu pracovných miest inde. To nie je nijako prekvapivé: dotácie musia financovať buď zákazníci, alebo daňoví poplatníci. Dánski politici roky trvali na dotáciách pre dánsku firmu Vestas, najväčšieho producenta veterných turbín na svete. Argumentovali, že Dánsko zarobí. Dánska hospodárska rada však v roku 2004 dospela k záveru, že krajina strácala. Ešte závažnejšie je, že v ťažkých časoch obmedzujú firmy výrobu v drahých krajinách a presúvajú sa do lacnejších ekonomík. Vlani prepustila firma Vestas v Dánsku a vo Švédsku 3 000 zamestnancov ...
Zelená energetická politika, ktorá prebieha, nepomáha životnému prostrediu ani ekonomike. Povedie k vyšším emisiám v Číne, k väčšiemu odlivu pracovných miest do Indie a k nižšiemu tempu rastu v „zelených" štátoch. Copyright: Project Syndicate, 2011
Ekologické pokrytectvo v súčasnej politike však siaha hlbšie. Politici sľubujú nápravu finančného chaosu prechodom na zelenšiu ekonomiku. V Spojených štátoch láka prezident na „zelené pracovné miesta". Austrálska premiérka zaviedla uhlíkovú daň, aby „umožnila hospodársky rast bez zvyšovania znečistenia uhlíkom". A Cameron bol zvolený premiérom aj na základe sľubu, že povedie „najzelenšiu vládu v dejinách" Veľkej Británie.
Dánsko slúži ako užitočný test. Dánska vláda plánuje do roku 2020 dramaticky rozšíriť veternú energetiku. To je významné gesto, ale keďže je krajina súčasťou systému obchodovania s emisiami, pre globálne emisie CO2 to nebude znamenať absolútne nič. Jednoducho tým v iných krajinách EÚ zlacnejú energie z uhlia.
Navyše, nákladné znižovanie emisií v Dánsku a inde pravdepodobne povedie k čiastočnému presunu emisií do benevolentnejší krajín ako je Čína, a tým k celkovému zvýšeniu emisií CO2. EÚ od roku 1990 znižuje emisie, ale súčasne zvyšuje dovoz z Číny, ktorá sama osebe vyprodukovala toľko emisií, že to znižovanie vyváža.
Niektorí ľudia budú tvrdiť, že ak chceme obmedziť emisie celosvetovo, musíme prijať rozsiahlu dohodu na spôsob Kjóta. Ako sme však v roku 2009 videli na kodanskom summite, takáto dohoda nie je možná. Od decembrového summitu v juhoafrickom Durbane už nikto žiadnu dohodu neočakáva, a to z dobrých dôvodov: i keď v Bielom dome sedeli demokrati, ktorí súčasne ovládali Kongres, nedokázali USA uviesť do platnosti dohodu o klimatických zmenách. A rozvíjajúce sa ekonomiky na čele s Čínou a Indiou nie sú ochotné zavádzať opatrenia, ktoré by brzdili rast.
Celosvetovo existuje zrejmá súvislosť medzi vyššími tempami rastu a vyššími emisiami CO2. Ďalej platí, že takmer všetky zdroje zelenej energie sú stále drahšie ako fosílne palivá, a to aj po započítaní nákladov na znečistenie. Fosílne palivá nespaľujeme preto, aby sme naštvali ekológov, ale preto, že tieto palivá umožnili prakticky všetok materiálny pokrok, aký civilizácia v posledných niekoľkých sto rokoch dosiahla.
Politici argumentujú tak, akoby to už nebola pravda: prechod na zelenú ekonomiku vraj vytvorí milióny nových „pracovných miest". Kým však dotácie do zelenej energie generujú viac pracovných miest v sektoroch zelenej energie, zároveň vedú k zániku podobného počtu pracovných miest inde. To nie je nijako prekvapivé: dotácie musia financovať buď zákazníci, alebo daňoví poplatníci. Dánski politici roky trvali na dotáciách pre dánsku firmu Vestas, najväčšieho producenta veterných turbín na svete. Argumentovali, že Dánsko zarobí. Dánska hospodárska rada však v roku 2004 dospela k záveru, že krajina strácala. Ešte závažnejšie je, že v ťažkých časoch obmedzujú firmy výrobu v drahých krajinách a presúvajú sa do lacnejších ekonomík. Vlani prepustila firma Vestas v Dánsku a vo Švédsku 3 000 zamestnancov ...
Zelená energetická politika, ktorá prebieha, nepomáha životnému prostrediu ani ekonomike. Povedie k vyšším emisiám v Číne, k väčšiemu odlivu pracovných miest do Indie a k nižšiemu tempu rastu v „zelených" štátoch. Copyright: Project Syndicate, 2011
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.