.čomu si sa venoval predtým, než si prišiel v roku 1996 do Zaježovej?
Študoval som na Fakulte elektrotechniky a informatiky STU v Bratislave. Do Zaježovej som sa nasťahoval hneď po promóciách. .otázka, ktorú tam u vás dostane každý - čo ťa vlastne priviedlo z mesta na tieto lazy?
Chcel som sa naučiť nejaké praktické zručnosti. Uvedomoval som si, že keby „vypli elektrinu“, nevedel by som, ako sa uživiť. Táto závislosť mi prekážala. Súčasne to bola akási vzbura voči spoločnosti, nepáčilo sa mi, ako funguje svet – rastúci konzumizmus, pomýlené hodnoty a z toho vyplývajúce nezmyselné ničenie životného prostredia, ale aj plytkosť života. Nechcel som iba kritizovať, chcel som vyskúšať, ako by sa dalo žiť ináč. .je podľa teba dobrovoľná skromnosť reálnou alternatívou k tomu, čo sa nazýva konzumizmus?
Určite. Každá závislosť, vrátane závislosti od spotreby, nám prináša iba povrchný pocit šťastia. Vytvára však hlboké problémy, ktoré nás skôr či neskôr dostihnú. Mám obavy, že tempo deštrukcie životného prostredia či spoločnosti vplyvom konzumizmu je oveľa rýchlejšie ako pozitívne zmeny v myslení ľudí. .ste komunitou alebo skôr voľným susedským spoločenstvom?
Sme voľné a otvorené spoločenstvo. Spája nás spoločný životný priestor a fakt, že sme sa sem prisťahovali, čiže čelíme podobným výzvam. Zhodneme sa aj na mnohých hodnotách, no zďaleka nemáme rovnaké názory na všetko. Tým, že je nás niekoľko desiatok, každý si tu nájde okruh ľudí, ktorí sú mu najbližší. .prakticky všetky podobné komunity v Česku sa pre vnútorné problémy po čase rozpadli, Zaježová nie. Prečo?
Spoločenstvo novousadlíkov v Zaježovej nebolo nikdy postavené na jednom človeku, alebo jednej myšlienke. Práve táto decentralizácia a súčasne rôznorodosť nám dáva veľkú stabilitu. .ako by si zhodnotil hlavné plusy a mínusy vášho spôsobu života?
Pomerne veľký priestor, ktorý má tu na lazoch každý okolo seba, evokuje pocit pokoja a slobody. To je niečo, čo sem priťahuje ľudí. Keď už tu človek býva, oceňuje blízkosť ľudí podobného zmýšľania a množstvo spoločných aktivít, ktoré nám život na lazoch uľahčujú a spestrujú. Odchod z mesta a prudká zmena životného štýlu však so sebou prináša aj mnoho úskalí. Každý sa tu musí rýchlo naučiť, ako sa o seba postarať, inak počiatočné nadšenie opadne a potom sa trápi. .zvažoval si v minulosti odchod zo Zaježovej? Ak áno, kvôli čomu?
Po prvých dvoch rokoch som si povedal, že by bolo dobré získať ďalšie skúsenosti „zo sveta“ predtým, než sa rozhodnem, ako ďalej so životom. Ďalšie dva roky som pracoval na Slovensku aj v zahraničí, dosť som cestoval, ale za domov som už považoval Zaježovú. Po tom, ako som tu zapustil korene kúpou domu a založením rodiny, som už o odchode neuvažoval. .čím si vysvetľuješ u vás také rozšírené využívanie internetu, mobilov, áut a iných vymožeností techniky?
Mobil, internet, či auto pomáhajú prekonať najväčšiu nevýhodu bývania na lazoch – izolovanosť. Miera, v akej miestni ľudia využívajú moderné technológie, zvyčajne súvisí s vekom. Všeobecne povedané, mladí ľudia bez rodín tu žijú skromnejšie ako starší ľudia, ktorí už majú rodiny. Takisto aj ľudia, ktorí začnú stavať, alebo opravovať dom, zvyčajne urobia „technologický skok“ a zadovážia si auto či náradie. Tretím faktorom, ktorý ovplyvňuje intenzitu využívania moderných technológií, je typ práce, ktorou sa človek živí. Keďže mnohí ľudia pracujú na projektoch pre občianske združenia, alebo sú živnostníci, je pre nich nevyhnutnosťou používať mobil, internet a často aj auto. .ako bude podľa teba vyzerať Zaježová povedzme o dvadsať rokov?
Verím, že sem ešte niekoľko desiatok ľudí pribudne a že každý sem prinesie niečo, čím toto spoločenstvo obohatí. Kľúčové je, aby sa tu vytvárali ďalšie možnosti obživy, a to nielen v oblasti služieb, ale napríklad aj v oblasti ekologického poľnohospodárstva či prírodného staviteľstva.
Študoval som na Fakulte elektrotechniky a informatiky STU v Bratislave. Do Zaježovej som sa nasťahoval hneď po promóciách. .otázka, ktorú tam u vás dostane každý - čo ťa vlastne priviedlo z mesta na tieto lazy?
Chcel som sa naučiť nejaké praktické zručnosti. Uvedomoval som si, že keby „vypli elektrinu“, nevedel by som, ako sa uživiť. Táto závislosť mi prekážala. Súčasne to bola akási vzbura voči spoločnosti, nepáčilo sa mi, ako funguje svet – rastúci konzumizmus, pomýlené hodnoty a z toho vyplývajúce nezmyselné ničenie životného prostredia, ale aj plytkosť života. Nechcel som iba kritizovať, chcel som vyskúšať, ako by sa dalo žiť ináč. .je podľa teba dobrovoľná skromnosť reálnou alternatívou k tomu, čo sa nazýva konzumizmus?
Určite. Každá závislosť, vrátane závislosti od spotreby, nám prináša iba povrchný pocit šťastia. Vytvára však hlboké problémy, ktoré nás skôr či neskôr dostihnú. Mám obavy, že tempo deštrukcie životného prostredia či spoločnosti vplyvom konzumizmu je oveľa rýchlejšie ako pozitívne zmeny v myslení ľudí. .ste komunitou alebo skôr voľným susedským spoločenstvom?
Sme voľné a otvorené spoločenstvo. Spája nás spoločný životný priestor a fakt, že sme sa sem prisťahovali, čiže čelíme podobným výzvam. Zhodneme sa aj na mnohých hodnotách, no zďaleka nemáme rovnaké názory na všetko. Tým, že je nás niekoľko desiatok, každý si tu nájde okruh ľudí, ktorí sú mu najbližší. .prakticky všetky podobné komunity v Česku sa pre vnútorné problémy po čase rozpadli, Zaježová nie. Prečo?
Spoločenstvo novousadlíkov v Zaježovej nebolo nikdy postavené na jednom človeku, alebo jednej myšlienke. Práve táto decentralizácia a súčasne rôznorodosť nám dáva veľkú stabilitu. .ako by si zhodnotil hlavné plusy a mínusy vášho spôsobu života?
Pomerne veľký priestor, ktorý má tu na lazoch každý okolo seba, evokuje pocit pokoja a slobody. To je niečo, čo sem priťahuje ľudí. Keď už tu človek býva, oceňuje blízkosť ľudí podobného zmýšľania a množstvo spoločných aktivít, ktoré nám život na lazoch uľahčujú a spestrujú. Odchod z mesta a prudká zmena životného štýlu však so sebou prináša aj mnoho úskalí. Každý sa tu musí rýchlo naučiť, ako sa o seba postarať, inak počiatočné nadšenie opadne a potom sa trápi. .zvažoval si v minulosti odchod zo Zaježovej? Ak áno, kvôli čomu?
Po prvých dvoch rokoch som si povedal, že by bolo dobré získať ďalšie skúsenosti „zo sveta“ predtým, než sa rozhodnem, ako ďalej so životom. Ďalšie dva roky som pracoval na Slovensku aj v zahraničí, dosť som cestoval, ale za domov som už považoval Zaježovú. Po tom, ako som tu zapustil korene kúpou domu a založením rodiny, som už o odchode neuvažoval. .čím si vysvetľuješ u vás také rozšírené využívanie internetu, mobilov, áut a iných vymožeností techniky?
Mobil, internet, či auto pomáhajú prekonať najväčšiu nevýhodu bývania na lazoch – izolovanosť. Miera, v akej miestni ľudia využívajú moderné technológie, zvyčajne súvisí s vekom. Všeobecne povedané, mladí ľudia bez rodín tu žijú skromnejšie ako starší ľudia, ktorí už majú rodiny. Takisto aj ľudia, ktorí začnú stavať, alebo opravovať dom, zvyčajne urobia „technologický skok“ a zadovážia si auto či náradie. Tretím faktorom, ktorý ovplyvňuje intenzitu využívania moderných technológií, je typ práce, ktorou sa človek živí. Keďže mnohí ľudia pracujú na projektoch pre občianske združenia, alebo sú živnostníci, je pre nich nevyhnutnosťou používať mobil, internet a často aj auto. .ako bude podľa teba vyzerať Zaježová povedzme o dvadsať rokov?
Verím, že sem ešte niekoľko desiatok ľudí pribudne a že každý sem prinesie niečo, čím toto spoločenstvo obohatí. Kľúčové je, aby sa tu vytvárali ďalšie možnosti obživy, a to nielen v oblasti služieb, ale napríklad aj v oblasti ekologického poľnohospodárstva či prírodného staviteľstva.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.