Biskupi sa usilovali pomenovať, čo by si z krízy mali vziať kresťania: „Kríza, ktorú prekonáva západná Európa, trvá už desiatky rokov. Dopady svetovej finančnej krízy, ktorá vypukla v septembri 2008, ešte ani zďaleka nedozneli. Táto nerovnováha zosilnila sociálne a politické ťažkosti, ktoré sú výsledkami hlbokej a rýchlej transformácie našej spoločnosti. Predovšetkým si uvedomujeme úžasný vedecký pokrok. Zdokonaľovanie vedomostí podnecuje sny človeka, že ho nemôže nič obmedziť. Preto je nevyhnutné, aby človek zadefinoval, kým je a aké sú podmienky jeho vlastného uznania. Ak zabudne ohodnotiť svoju dôstojnosť, nechá sa zviesť fascináciou vlastnej vedeckej moci, cez ktorú hľadá riešenie všetkých svojich problémov.
Druhý faktor transformácie je koniec istej kultúrnej homogenity našej spoločnosti. Západnou Európou sa prehnali vlny imigrácie. Ako dôsledok dnes vedľa seba koexistujú osoby s rôznym etnickým pozadím a najrôznejšie kultúry a náboženstvá. U niektorých pôvodných obyvateľov môže tento fakt vyvolať pocit nestability, s ktorou sa im ťažko žije. Na druhej strane sa zasa tí, ktorí prichádzajú, cítia málo vítaní.
A nakoniec, každý si privlastňuje čoraz viac práv, ale málo sa zamýšľa nad povinnosťami. Slobody jednotlivca prispeli k zvýšeniu zmyslu pre osobnú zodpovednosť. No individualizmus sa končí rozložením sociálneho života, pretože si každý vysvetľuje veci svojím spôsobom.
V tomto kontexte je úlohou biskupov pripomenúť váhu cirkvi, ktorá od začiatku uznáva funkciu politiky. V reprezentatívnej demokracii je hlas spôsobom, ako sa zúčastniť na výkone moci.
Ako kresťania musíme veriť, že kríza, ktorá sa prevalila našou spoločnosťou, môže byť aj príležitosťou na obnovu a skúsenosťou, ktorá zmení smer našej budúcnosti. Napriek tomu však nemôžeme od politiky čakať niečo, čo nám nemôže dať. Iba samotné zvolenie prezidenta nestačí na vyriešenie výziev. Súčasné nerovnosti v sociálnej, kultúrnej a ekonomickej oblasti nás učia uvedomiť si vzťah priemyselnej výroby a konzumnej spoločnosti, ale aj jej limity a krehkosť.
Pozývame každého, aby znovu zvážil svoj spôsob života, viac si vážil to, že je, než to, že má a hľadal komplexný rozvoj pre všetkých.“ Autorka je spolupracovníčkou .týždňa
Druhý faktor transformácie je koniec istej kultúrnej homogenity našej spoločnosti. Západnou Európou sa prehnali vlny imigrácie. Ako dôsledok dnes vedľa seba koexistujú osoby s rôznym etnickým pozadím a najrôznejšie kultúry a náboženstvá. U niektorých pôvodných obyvateľov môže tento fakt vyvolať pocit nestability, s ktorou sa im ťažko žije. Na druhej strane sa zasa tí, ktorí prichádzajú, cítia málo vítaní.
A nakoniec, každý si privlastňuje čoraz viac práv, ale málo sa zamýšľa nad povinnosťami. Slobody jednotlivca prispeli k zvýšeniu zmyslu pre osobnú zodpovednosť. No individualizmus sa končí rozložením sociálneho života, pretože si každý vysvetľuje veci svojím spôsobom.
V tomto kontexte je úlohou biskupov pripomenúť váhu cirkvi, ktorá od začiatku uznáva funkciu politiky. V reprezentatívnej demokracii je hlas spôsobom, ako sa zúčastniť na výkone moci.
Ako kresťania musíme veriť, že kríza, ktorá sa prevalila našou spoločnosťou, môže byť aj príležitosťou na obnovu a skúsenosťou, ktorá zmení smer našej budúcnosti. Napriek tomu však nemôžeme od politiky čakať niečo, čo nám nemôže dať. Iba samotné zvolenie prezidenta nestačí na vyriešenie výziev. Súčasné nerovnosti v sociálnej, kultúrnej a ekonomickej oblasti nás učia uvedomiť si vzťah priemyselnej výroby a konzumnej spoločnosti, ale aj jej limity a krehkosť.
Pozývame každého, aby znovu zvážil svoj spôsob života, viac si vážil to, že je, než to, že má a hľadal komplexný rozvoj pre všetkých.“ Autorka je spolupracovníčkou .týždňa
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.